MIESTO HÚB A ZEMIAKOV NA ZÁHORÍ RASTIE ŠKANDÁL

Dokončil som rukopis novej knihy o Záhorákoch a o Záhorí: ENEM ...historky šepkané pod borovicami a púšťam sa práve písať tento článok do augustového vydania (čoraz populárnejšieho, mienkotvorného mesačníka Extra plus), keď tesne za oknami počúvam celú noc a celý deň hasičské sirény. Horia baly zlisovanej a uskladnenej slamy na miestnej farme. Ťažké hasičské vozy s objemnými nádržami pendlujú sem a tam k priehrade Horná Studená voda hneď za Tomkami. Iba pár dní po tom, čo tesne nad strechou doznel ohlušujúci rachot amerických stíhačiek. Príslušníci Ozbrojených síl SR vraj v prítomnosti amerického veľvyslanca v SR 10. júla 2024 úspešne otestovali letecký záchytný systém BAK-12. Vojenské lietadlá ho potrebujú pre núdzové pristátia. Takže prvé dve F-16 už z USA na Záhorie prileteli s veľkou parádou (či hanbou?) už týždeň pred koncom júla. Vraj americké smrtonosné stroje zatiaľ („dočasne“) umiestnia na vojenskej základni v Kuchyni, lebo letisko Sliač na ne nie je pripravené. O tomto danajskom darčeku bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej a „ministra vojny“ Jaroslava Naďa sme už v EP písali. Hurá, sláva, s USA a NATO na večné časy a nikdy inak!

No a čože?! Veď záhorácke lesné bohatstvo a život v ňom pred rokmi už aj tak narušila výstavba obrovského drevožrúta v podobe švédskej nábytkárskej firmy IKEA v Malackách. Vysoké a husté borovicové porasty na viatych pieskoch odvtedy očividne miznú.

Sedem morových rán?

„Developerský biznis priamo v prírodnej rezervácii“...

Sprvu ten jarný chýr pôsobil ako zlý vtip, hoax, dezinformácia či politická provokácia. Prečo politická? Lebo v blízkosti zamýšľanej výstavby logistického centra v katastri obce Borský Svätý Jur (na Húškoch) má chalupu špeciálny prokurátor JUDr. Daniel Lipšic a v Tomkoch zase bývalý poslanec parlamentu za SaS JUDr. Alojz Baránik. Ich prívrženci sa bránia, osočujúc z nekalých úmyslov a výnosného biznisu mocných z terajšej vládnej koalície.

Je to isté, veď s majiteľom pozemkov z Priečneho, kde bude logistické centrum stáť, chodí minister Kaliňák na poľovky...

Iná „baba“ z klebetného trhoviska zase utrúsila:

Stojí za tým minister životného prostredia, kšeftár od národniarov – Tomáš Taraba!

O takýchto „zaručených faktoch“ viem svoje. Obrátil som sa preto radšej priamo na relevantné štátne orgány. No medzitým sa ešte pred letnými prázdninami ukázalo, že šialený nápad – postaviť areál pre rakúsku nábytkársku firmu XXX Lutz je krutou realitou. O šialenom zámere hovoria búriaci sa miestni obyvatelia s chalupármi, chatármi, chovateľmi i pestovateľmi preto, že areál – s výrobou (hlukom a chemickými exhalátmi), mohutným skladovaním a hustou prepravou v chránenej krajinnej oblasti (!) v „hubárskom raji“ v tieni borovíc, s viacerými turistickými aj cyklotrasami (bez železnice i bez diaľnice), tesne popri úzkej okreske 3. triedy – takým je. Tomky, ležiace od začiatku 70. rokov kúsok od vodných plôch Hornej a Dolnej Studenej vody, sú vychýrenou prímestskou rekreačnou oblasťou do všetkých smerov. Na stránke obce Borský Svätý Jur, kam rekreačné osady Húšky aj Tomky patria, sa zvedavec dočíta, že investor v obci plánuje postaviť logistické centrum na pozemkoch s rozlohou viac ako 730-tisíc štvorcových metrov.

Stanoviská úradov

Redakcia Extra plus dostala najskôr odpoveď z envirorezortu: „Pre podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu je dôležité podporovať rozvoj regiónov Slovenska, zvyšovať kvalitu života ľudí či vytvárať nové pracovné príležitosti, avšak za dodržiavania platnej legislatívy aj v oblasti ochrany životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia v súčasnosti nedisponuje bližšími informáciami o Vami uvedenom zámere vybudovať logistické centrum v obci Borský Svätý Jur. V prípade, ak na ministerstvo bude takýto zámer predložený, odborníci rezortu sa k zámeru vyjadria v rámci konania EIA.“

Vyjadrenie prišlo obratom i z príslušného VÚC: „Trnavský samosprávny kraj má vedomosť o zámere výstavby logistického centra pri obci Borský Svätý Jur. K predmetnému zámeru však pre tento moment neboli na Úrad Trnavského samosprávneho kraja doručené žiadne oficiálne dokumenty, resp. žiadosti o stanovisko.“

Prvé formálne kolo v boxerskom ringu odlišných záujmov ukončil gong. Preukázalo sa, že nápad a iniciatíva vzišla od miestneho majiteľa veľkých poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Veď peniaze a zisk sú až na prvom mieste, nie?! V dnešnej dobe nie je nič mimoriadne rozhodnúť sa premeniť zdedený nehnuteľný majetok po predkoch na „šušťavý mobiliár“. O to viac, keď sa ním dá zabezpečiť čokoľvek a kúpiť ktokoľvek. „Prachy jsou prachy... ale štěstí si za ně nekoupíš“... spieva (zrejme márne) do éteru Richard Müller.

Rozhodujúcu úlohu v tomto súboji životných podmienok a obchodných cieľov má obec. Presnejšie – ochota zvolených zástupcov uvažovať o rozvoji, ale tiež počúvať hlas ľudu, svojich voličov... Aby som zistil, odkiaľ „vietor fúka“, adresoval som ďalšiu otázku samospráve. Tu je odpoveď obecného úradu: „Dňa 15. 4. 2024 bol poslancom odprezentovaný zámer vybudovania logistického centra Borský Svätý Jur. Materiály na prezentáciu priniesli osobne páni, ktorí zámer prezentovali. S projektom neprišiel ani starosta, ani poslanci obecného zastupiteľstva. Starosta obce a poslanci OZ sa vyjadrili, že je pre nich dôležitý hlavne názor občanov a práve aj z tohto dôvodu bol spustený prieskum na webovej stránke obce a FB stránke obce. Žiadne uznesenie k predmetnej veci nebolo prijaté.“

Mediálny záujem

Vzbĺkol už aj mediálny záujem. Medzitým sa ľudia zomkli a spísali petíciu občianskeho združenia Zelené Zdravé Záhorie. Za pár dní ju v elektronickej podobe podpísalo vyše 2 600 signatárov, ďalšie stovky podpisov obsahujú papierové hárky, ktoré chce petičný výbor doručiť zastupiteľstvu na rokovanie 29. júla 2024. No zavládol i strach a obavy. Dlhoročná chalupárka v Tomkoch, známa herečka neskrývala obavy:

A čo ak mi niekto podpáli chalupu...?

To sa môže stať aj s mojím autom alebo s majetkom všetkých našich susedov – snažil som sa ju upokojiť.

Členovia petičného výboru Milan Čermák, Juraj Schelley a ďalší nenechávajú nič na náhodu a osobne sa už stretli so starostami spomínaných obcí. Rodiaci sa škandál prilákal aj médiá. Po regionálnych novinách Záhorák, ktoré priniesli v júni a v júli dva obsiahle články, vo vysielaní spravodajstva verejnoprávnej RTVS sa objavila reportáž k tejto téme a podrobnejšie problematiku a starosti obyvateľov rozobral i príspevok v relácii Občan za dverami. Redaktorky poukázali na to, „že obci Borský Svätý Jur má (podľa architektonickej štúdie aj starostu) priniesť finančné výhody. Pozemky sa však nachádzajú v chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Záhorie“. Príspevok sa objavil aj vo vysielaní spravodajskej televízie TA3. Redaktori neopomenuli ani mienku starostov okolitých obcí či Štátnej ochrany prírody (ŠOP SR), že „projekt bude mať negatívny dosah na premávku a život ľudí“. Reportáže zdôraznili nesúhlas obyvateľstva s výstavbou, vyjadrený petíciou.

Zničenie prírody

Kto sa skrýva, nemá čisté úmysly... Platí to hneď o niekoľkých figúrkach aktuálnej šachovej partie lobistov a developerov na Záhorí. Firma XXX Lutz nábytok sa najskôr utajovala, no po jej verejnej „agitke“ v obci Závod bolo všetko jasné. I to, že starosta Radomír Ševeček a všetci siedmi prítomní poslanci obecného zastupiteľstva v Závode (z celkového počtu 9) povedali tomuto chorému projektu jednoznačne NIE! (pozri UZNESENIE č. 45/2024). Vo zvyšných dotknutých obciach, kadiaľ by v blízkej budúcnosti mali pendlovať stovky kamiónov: v Borskom Svätom Jure, v Sekuliach, vo Veľkých Levároch aj v Studienke mali podobné manipulatívne predstavenia nasledovať zakrátko. Podľa nestranných pozorovateľov sú starostovia Sekúl a Jura vtiahnutí priamo na šachovnicu medzi figúrky. Preto „držia spolu“ a expanziu priemyslu na úkor prírody vraj podporujú. Nemožno to však tvrdiť s istotou, lebo starosta Borského Svätého Jura Juraj Smolár sa (zatiaľ) televíziám úspešne vyhýba. Našiel si však pred týždňom hodinu pre zástupcu Extra plus, ktorému zdôraznil jedinú výhodu projektu, za ktorú považuje príliv financií do obecnej pokladne. V Studienke je postoj starostky Ivony Hlavenkovej i zastupiteľov jednoznačne odmietavý. O snahe postaviť v CHKO Záhorie rozľahlú fabriku (maskovanú názvom logistické centrum) prišli 18. júna 2024 do obce informovať v bode rôzne členovia petičného výboru: Marek Húšek a Elena Strážnická.

„Obec zatiaľ nebola informovaná o tomto zámere, ale zásadne je proti prejazdu väčšieho množstva kamiónov cez dedinu. Hlavná cesta je cesta 3. triedy a nie je na takúto záťaž stavaná“ (pozri Zápisnicu OZ č. 5/2024), o zásadných investičných zámeroch nemal žiadnu oficiálnu informáciu ani starosta obce Kuklov Peter Mráz.

Všetko má mať plusy aj mínusy

Na rozlohe skoro 2,5 tisíca metrov štvorcových má vyrásť šesť samostatných výrobných a skladových hál s parkoviskom pre približne 450 osobných a 49 nákladných áut. Je jasné, že to každodenne na úzkych cestách prinesie obyvateľom Borského Svätého Jura, Tomkov, Kuklova, Závodu, Veľkých Levárov i Studienky nielen neúnosnú premávku. Na druhej strane by tento projekt pre obec znamenal navýšenie rozpočtu v podobe ročného príjmu z daní z pozemkov a stavieb v hodnote až 444-tisíc eur. Okrem toho by pokladnica Borského Svätého Jura dostala 1,7 milióna eur vo forme jednorazového poplatku za rozvoj. Podľa starostu Juraja Smolára to patrí medzi pozitíva projektu. Rovnako i zámer zamestnať v tom logistickom centre až 800 ľudí! Ostatní vidia viac negatíva. Najmä zničenie prírody a ustáleného životného štýlu regiónu vidieckej turistiky. A na mieste je tiež otázka, kde chcú zástancovia projektu zohnať takú početnú pracovnú silu, keď spádová oblasť ňou v žiadnom prípade nedisponuje. Takže sa cieľavedome ráta s migrantmi, utečencami, Ukrajincami či s inými privezenými nájomnými silami? Boh ochraňuj komármi zamorené Záhorie!

Aby smrteľných rán nebolo málo...

Vlčie zákony peňazí

Niekto si jednoducho zobral Záhorie na „paškál“ a chce ho pretvoriť na priemyselnú prihraničnú zónu – za cenu devastácie chránených prírodných biotopov. Bezočivým investorom a ich trubadúrom už nestačí línia zabranej ornej pôdy popri diaľnici D2 z Bratislavy do Kútov. Lebo v odpovedi šéfky tlačového odboru Natálii Petkáčovej sa tiež píše: „Na Úrad TTSK bola dňa 18. júna 2024 doručená žiadosť o stanovisko k návrhu Zmien a doplnkov č. 2/2023 Územného plánu obce Sekule. V tejto súvislosti sa uskutočnilo stretnutie medzi predstaviteľmi župy, obce Sekule, vlastníkmi pozemkov a investorom s cieľom prezentácie zámeru. Župa sa k návrhu zmien Územného plánu obce Sekule vyjadrí v lehote do 30 dní a v rámci župných kompetenčných rámcov.“ Za Sekulami, smerom na Kúty sa má v lokalite Mláky totiž postaviť ešte väčší vraj strategický park. Od nepamäti je táto lokalita známa vzácnymi mokraďami, jazierkami a vodnými plochami, s viacerými zákonom chránenými druhmi vodného vtáctva, rastlín a živočíchov. Aj v Sekuliach už v júli naplno (napriek úmorným letným horúčavám) odštartovala ďalšia petícia. Župan Jozef Viskupič sa so zástupcami oboch petičných výborov Romanom Belošicom, Elenou Strážnickou a Marekom Hušekom stretol v Trnave 15. 7. 2024 a pozorne si ich výhrady vypočul.

Uvidíme, či vlčie zákony peňazí, korupcie a bezohľadnosti prevalcujú zdravý rozum a zničia pokojný, príjemný život desiatkam tisícov ľudí. V každom prípade redakcia Extra plus bude vývoj oboch kontroverzných zámerov sledovať a prinesie verejnosti o tom potrebné informácie. Známymi sa stávajú tiež zámery energetikov postaviť pri Radošovciach aj pri Skalici veterné parky. Aj proti nim sa už občania ozvali petíciami...

Jeden takýto Vlk – miestny podnikateľ s mocným politickým krytím a predĺžená ruka developerov na Záhorí – sa v Senici na parkovisku na mňa oboril:

Všetci by ste chceli len brániť pokroku, hneď by ste rozbiehali petície a všetko zhadzovali zo stola! Ale nikto z vás nie je schopný ani ochotný diskutovať o pozitívach, o neuveriteľnej možnosti naplniť obecnú pokladnicu! Ja kašlem na nejakú smiešnu chránenú oblasť, mňa zaujímajú len a len ľudia!

Preveril som, z čoho pramení jeho sebavedomie a okrem iného sme zistili, že sa už „pracuje“ i na protiústavnej a protiprávnej možnosti účelového posunutia hranice CHKO.

Čomu by väčšina Záhorákov tlieskala?

Dotovaný šmejd

V mladosti som obdivoval nórskeho moreplavca Thora Heyerdahla, zapamätal som si preto i jeho poznámku: „Pokrok je schopnosť človeka komplikovať jednoduchosť.“

Podnikateľom, ako sú Vlk, Mr. Wolf, Farkas úr, lord Wilk či Vovko, preto v rámci dialógu odporúčam konkrétnu alternatívu. Predajte pozemky tomu, kto bude chcieť na Záhorí zachovať prírodné hodnoty, tradície regiónu a garantovať rozvoj. No v súlade s predstavami obyvateľov malebného regiónu so svojráznym nárečím.

Od roku 1993 klesla napríklad na Slovensku spotreba zemiakov na obyvateľa o 50 kg. V posledných dvoch rokoch sa sebestačnosť znížila takmer o 13 percent, zberové plochy zaberajú už iba 7 449,4 hektára. Ale veď Záhorie – spolu so Spišom – patrili ešte pred 30 rokmi k našim zemiakarským baštám. Pestujte teda na Záhorí v piesku znovu kvalitné ertepue, švábku, grule či bandurky! Aby sme nemuseli v obchodných reťazcoch kupovať predražený dovozový (ale dotovaný) šmejd, ktorý nám doma vyklíči už po dvoch a zhnije po troch týždňoch. Alebo sa vráťme k tradícii pestovania a spracovania ľanu či konope. Dnes je to opäť svetový trend. Koniec koncov, aj predkovia dnešných obyvateľov Borského Svätého Jura boli chýreční „puáteníci“ so špeciálnym povolením (Hausierpassom), ktorí s utkanými plátnami hausírovali a svoje výrobky predávali nielen od domu k domu, no tiež vo Viedni a v celom Uhorsku. Veď iba a len preto mala táto obec v 19. storočí vyše 3-tisíc obyvateľov.

V Tomkoch zatiaľ zhorela len slama na farme. Mnohí si o tom myslia svoje. Veď i zbojníci si dávali signály a posielali zemepánom kadejaké odkazy... Ja osobne verím, že tieto plamene má svedomí letná páľava a búrky.

Nad hlavami hučia stíhačky. Až v auguste na dvoch z USA dodaných F-16 začnú v Kuchyni pravidelne lietať a cvičiť americkí piloti, bude ešte horšie. Albert Einstein k tejto téme pridáva svoj povzdych: „Technický pokrok je ako sekera v rukách patologického zločinca.“