MRAKY NA POLITICKOM NEBI

Vládnutie zlepenca ideologicky protirečivých strán bolo divadelným predstavením v réžii neznámych autorov

Foto TASR/PAVOL ĎURČOK
Dátum 01.07.2015

Nedá sa povedať, že stratégie o ochrane ľudských práv a rodovej rovnosti sú dielom len súčasnej vlády Roberta Fica, keďže agendu zdedila po vláde Ivety Radičovej. Je to však „najlepšie“ zvládnutá agenda Programového zamerania strany Smer-SD na volebné obdobie 2012 - 2016. Paradoxne v časti o rodine sa vláda zaväzuje cieľavedomejšie presadzovať princípy rodovej rovnosti vo všetkých legislatívnych návrhoch, posilňovať jej inštitucionalizáciu a systematicky monitorovať jej vývoj v SR. Nemožno sa preto čudovať, že poslanci europarlamentu za Smer hlasujú v prospech skupín LGBTI, ktoré pre rodinu ako základnú bunku určujúcu kvalitu života neznamenajú nijaký prínos. Skôr naopak.

Kríza morálky

V konzervatívnych kruhoch gender ideológia od začiatku vyvolávala odpor, čo sa napokon prejavilo v masívnej podpore petície za referendum o rodine. Nastavené kvórum však nedávalo nádej na úspech. Aj Národný pochod za život v Košiciach bol výsledkom nespokojnosti občanov so smerovaním politiky v oblasti zachovania prirodzených ľudských hodnôt.

Po štvrťstoročí kapitalizmu a drancovaní domácej pracovnej sily nadnárodnými spoločnosťami sa systém vrátil takmer do otrokárskej epochy, keď na jednej strane máme zopár otrokárov a na druhej tisíce otrokov. 

Napokon, známe sú výroky odborníkov o svetovej finančnej hospodárskej kríze, ktorú označujú za krízu morálky. Paradox doby je, že ju usmerňuje OSN a cez nikým nevolené štruktúry Európskej únie prechádza až do legislatívy štátov tohto spoločenstva. Hlasovanie europoslancov za Kresťanskodemokratické hnutie aj europoslancov za Smer-SD v otázke prisťahovalcov je ukážkou zlyhania kresťanskej a národnej politiky slovenských subjektov. Nie po prvý raz. KDH sa diskvalifikovalo už v roku 1992 predovšetkým hlasovaním proti deklarácii o zvrchovanosti Slovenskej republiky a proti Ústave SR. Výhovorky typu lebo Mečiar neobstoja. Štát jestvoval s Mečiarom i bez neho, štáty existujú navzdory rozličným ideológiám. Pravda, bez podpory veľmocí by ich nebolo. Preto je nanajvýš neprofesionálne tvrdiť, že prvá Slovenská republika mohla vzniknúť len so súhlasom Nemecka a dokonca jej to dávať za vinu. Jediným svetlým bodom v doterajšej histórii KDH je hlasovanie za ústavný zákon o rodine.

Subjekt jedného muža

Ďalší politický subjekt, od ktorého sa očakáva politika obhajujúca národno-štátne záujmy, je Slovenská národná strana. Iste, vždy hlasovala za návrhy prospievajúce spoločnosti, ale nikdy pritom nezabudla zobchodovať svoje vlastné záujmy. Zmena na čele strany sa udiala dosť dramaticky, ale, žiaľ, neznamenala nijakú zásadnú zmenu v politike strany. Znova ide o sub­jekt jedného muža, ktorý sa zbavuje možných kritikov svojej biznis politiky. Po Jánovi Slotovi museli opustiť podpredsednícke posty Roman Stopka, Milan Frič a neskôr Rafael Rafaj a ako zaznelo zvnútra strany, SNS sa ďalej bude zbavovať 19. storočia a chce byť modernou stranou. Lenže 19. storočie je zápas o národnú existenciu a modernosť predstavuje jej zánik. Azda aj preto v poslednom čase vznikajú mnohé iniciatívy na záchranu národného a kresťanského štátu. Sklamalo KDH i SNS.

V parlamentných voľbách v budúcom roku sa dá predpokladať pokles preferencií Smeru napriek tomu, že sa usiluje realizovať svoje sociálne balíčky. Tie sú síce vítané, ale reálny sociálny status občanov je na takej nízkej úrovni, že majú problém zabezpečiť si svoje základné životné potreby aj tí, ktorí pracujú. Po štvrťstoročí kapitalizmu a drancovaní domácej pracovnej sily nadnárodnými spoločnosťami sa systém vrátil takmer do otrokárskej epochy, keď na jednej strane máme zopár otrokárov a na druhej tisíce otrokov. Ľudia sú nútení pracovať za plat, ktorým si nezarobia ani na základné životné potreby. Rodiny sa nevidia ani cez víkend, len aby zarobili na zaplatenie účtov. Aký je to život? Aké istoty? Smer je v pozícii jedinej vládnej strany a preto všetky doteraz neriešené problémy idú na jej účet. Opozičné strany sú vo výhode.

Likvidačné rozhodnutie

Skúsenosť však hovorí, že zlepenec ideologicky protirečivých strán nemá šancu zabezpečiť lepšie podmienky na život občanov.  Naopak, priniesol len veľký výpredaj národného majetku alebo funkciu prezidenta pre Rudolfa Schustera. Jeho posledné vládnutie bolo skôr divadelným predstavením v réžii neznámych autorov, so smutným predvedením sa predsedu parlamentu v otázke sochy kráľa Svätopluka. A z týchto nesúrodých strán vznikli ďalšie, sľubujúce riešiť témy, ktoré skôr desia ako povzbudzujú. Napríklad SKOK sa tasí riešením odluky cirkvi od štátu. Načo? Aby politici plytvali energiou, ktorú budú potrebovať na riešenie bezpečnosti štátu pred teroristickými útokmi? Sú bližšie, ako si vieme predstaviť. Prichádzajú dokonca s požehnaním OSN i EÚ. Mali by vraj vyriešiť nízku pôrodnosť európskeho obyvateľstva a nahradiť tak výpadok populácie. Inak vraj nebude na penzie. Ibaže azylanti k nám zjavne neprichádzajú riešiť naše sociálne problémy. Skúsenosti v niektorých európskych štátoch potvrdzujú, že skôr výdatne vysávajú sociálny systém. Nehovoriac o tom, aké bezpečnostné riziko pre domáce obyvateľstvo predstavujú.

Masový prílev prisťahovalcov fanaticky vyznávajúcich islam do hodnotovo vyprázdnenej Európy ohrozuje jej civilizačnú identitu. 

Hoci utečenci sú top témou v celej Európe, z domácich kompetentných miest nezaznelo k tejto problematike zásadné stanovisko. V situácii, keď európske štáty zaplavujú tisíce azylantov, sú akademické reči o multikulturalizme a teoretizovanie politikov o možných dôsledkoch prideľovania kvót utečencov štátom únie stratou času. Na Slovensku prišla Ľudová strana Naše Slovensko s iniciatívou riešiť problém petíciou proti rezolúcii Európskeho parlamentu, na ktorej základe by Slovensko malo prijať 785 utečencov. Svoj postoj zdôvodňuje tvrdením, že „v čase, keď EÚ bojuje s vysokou mierou nezamestnanosti a stupňujúcimi sa sociálnymi nepokojmi zapríčinenými neeurópskymi menšinami, je takéto rozhodnutie Európskeho parlamentu pre tradičných Európanov doslova likvidačné“.

Za rezolúciu EP hlasovali europoslanci zo Slovenska naprieč politickým spektrom, proti boli iba Jana Žitňanská (NOVA) a Richard Sulík (SaS). Masový prílev prisťahovalcov fanaticky vyznávajúcich islam do hodnotovo vyprázdnenej Európy ohrozuje jej civilizačnú identitu. Žeby to parlamentným stranám bolo jedno?