NA SLOVENSKU NIE JE BEŽNÉ, ABY SI ĽUDIA VYROVNÁVALI S POLITIKMI ÚČTY NÁSILNÝM SPÔSOBOM

Atentát na predsedu vlády Roberta Fica, ktorý bol spáchaný 15. mája tohto roka v Handlovej, bol pre našu spoločnosť šokom. Hoci premiér Fico už pred niekoľkými mesiacmi upozorňoval, že napätie v spoločnosti môže prerásť aj do takého štádia, že bude zavraždený niektorý z popredných vládnych politikov, mnohí si aj tak ešte donedávna nevedeli predstaviť, že by u nás k niečomu podobnému mohlo dôjsť. Na Slovensku naozaj nie je bežné, aby si ľudia vyrovnávali s politikmi účty násilným spôsobom, a tak je pochopiteľné, že časť ľudí zostala krátko po počine atentátnika zarazená a aj prekvapená.

Keď už však Juraj Cintula násilný čin spáchal, bolo nevyhnutné, aby politici na danú udalosť adekvátne reagovali – a to aj v legislatívnej rovine. Vládna koalícia tak začala pripravovať balík zákonov, ktorý dostal neformálne označenie lex atentát. Výsledok ich činnosti už nedávno vstúpil do platnosti, pričom ho svojím podpisom odobril aj prezident Peter Pellegrini. O čo presne ide?

Obmedzenie protestov

Zákon okrem iného upravuje podmienky práva na zhromažďovanie. Po novom už nebude možné, aby sa zhromaždenie konalo v blízkosti bytu či domu osoby, ktorej zamestnanie či funkcia súvisí s účelom zhromaždenia. Toto ustanovenie je celkom pochopiteľné. Jedna vec je demonštrovať za nejakú vec, prípadne proti nejakému opatreniu, pred parlamentom alebo inou verejnou budovou. Úplne odlišná situácia však vzniká, keď sa demonštranti presunú pred obydlie nejakého politika. Takýmto aktivizmom je potom spravidla poznačená aj rodina dotyčného verejného činiteľa a aj jeho susedia, ktorí so záležitosťou, pre ktorú bol zvolaný protest, nemajú nič spoločné.

Nový zákon tiež zakazuje, aby sa zhromaždenia konali v oblasti určenej prevažne na bývanie, ak nejde o námestie, park, trhovisko či iný podobný priestor. Zákaz sa má týkať aj priestoru v blízkosti sídla prezidenta, vlády či všeobecného súdu – konkrétne v okruhu 50 metrov od týchto budov. Ďalej zákon ustanovuje aj to, aby mali prezident, predseda vlády a premiér právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Pomerne kontroverzným ustanovením zákona lex atentát je doživotný plat pre predsedu vlády a predsedu parlamentu. Na ten však nebude mať nárok každý z bývalých premiérov a šéfov parlamentu, ale len tí, ktorí boli vo funkcii dvakrát dlhšie, ako je funkčné obdobie prezidenta. Z doterajších premiérov či šéfov parlamentu túto podmienku aktuálne spĺňa len súčasný premiér Robert Fico. Podľa zákona sa má tiež poskytovať ochrana aj predsedom strán a hnutí zastúpených v parlamente. Ochranu má mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR.

Zákon podrobilo kritike napríklad Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), podľa ktorého lex atentát ohrozuje slobodu zhromažďovania. Stredisko sa v tomto prípade odvolalo na zistenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). OBSE po preskúmaní ustanovení zákona týkajúcich sa slobody zhromažďovania prišla k záveru, že niektoré ustanovenia majú závažné nedostatky z hľadiska dodržiavania medzinárodných štandardov v oblasti ľudských práv a záväzkov Slovenska v OBSE.

Terč kritiky opozície

V súvislosti s lex atentát sa, pochopiteľne, s kritickými ohlasmi ozvali aj predstavitelia slovenskej opozície. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka zákonu vyčíta, že jeho príprave nepredchádzala dôkladná analýza toho, ako mohlo dôjsť k atentátu na premiéra a kde sú slabé miesta bezpečnostných zložiek. Progresívci vo všeobecnosti kritizovali tie ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú slobody zhromažďovania. Terčom kritiky zo strany opozície sa však stalo aj ustanovenie o doživotnej rente pre premiéra, ktoré sa bude týkať zatiaľ len súčasného premiéra Fica. Poslankyňa klubu Slovensko, Za ľudí a KÚ Veronika Remišová dokonca hovorila v súvislosti so zákonom o lex papalášska renta, ktorá vraj bude stáť občanov milióny eur. Hnutie Slovensko – teda bývalé OĽaNO na čele s Igorom Matovičom – zostalo pri kritike verné svojej povesti a vydalo vyhlásenie, v ktorom o zákone emotívne hovorí ako o príklade „najhrubšieho cynizmu“. Ďalej sa v tejto súvislosti aktivizovalo aj KDH, ktoré prezidenta Pellegriniho ešte pred podpísaním zákona vyzvalo, aby ho vrátil do parlamentu. Podľa predstaviteľov KDH prináša lex atentát ohrozenie slobody prejavu a práva na zhromažďovanie.

Na obhajobu zákona lex atentát vystúpil poslanec parlamentu za Smer-SSD Tibor Gašpar. Ten na tlačovej konferencii uviedol, že cieľom tohto balíka bolo napomôcť upokojeniu bezpečnostnej situácie po atentáte na premiéra Roberta Fica a prípadne predchádzať obdobným mimoriadnym udalostiam. Podľa Gašpara predstavitelia strany Smer-SSD, ale ani ich koaliční partneri nemali nikdy v úmysle obmedzovať právo na zhromažďovanie, ktoré Gašpar označil dokonca za „sväté právo“. Bývalý policajný prezident si však podľa svojich slov zároveň uvedomuje, že pri jeho realizácii môže v súčasnosti dôjsť ku konfliktným situáciám a bezpečnostným incidentom. Gašpar taktiež uviedol, že zmeny obsiahnuté v lex atentát nijako nejdú proti ľudským ani proti politickým právam.

Bezpečnosť na prvom mieste

Dá sa konštatovať, že atentát na predsedu vlády Roberta Fica postavil slovenskú spoločnosť pred úplne novú situáciu. Pokiaľ teda lex atentát sprísňuje niektoré opatrenia týkajúce sa realizácie práva na zhromažďovanie, ide určite o adekvátnu reakciu na to, čo sa udialo. V žiadnom prípade sa nedá tvrdiť, že by zmeny týkajúce sa zhromažďovacieho práva podstatne obmedzovali jeho výkon. Zákonodarcovia z radov koalície však mali na pamäti, že vyjadrovanie názoru na verejnom zhromaždení by malo byť spojené so zaistením bezpečnosti a s rešpektom k hodnotám celej spoločnosti. Nemá ísť o akýsi bezbrehý lynč, a ani by nemali byť pripustené situácie, keď sa do seba na námestí či na ulici pustia zástancovia protichodných stanovísk. Zákon lex atentát minimalizuje aj situácie, keď by do protestných zhromaždení mali byť akokoľvek zatiahnutí rodinní príslušníci verejného činiteľa, alebo obyvatelia akejkoľvek prevažne obytnej zóny.

Iná otázka už je, či by súčasťou zákona reagujúceho na bezpečnostnú situáciu po atentáte na predsedu vlády mali byť aj ustanovenia o doživotnom plate pre najvyšších ústavných činiteľov. Rozhodne tu však nejde o niečo, čo by akokoľvek zásadne zaťažilo štátny rozpočet a, samozrejme, ani o nič také, čím by sa Slovensko vzďaľovalo od štandardov krajín západnej Európy. Dôstojné zabezpečenie expremiérov či bývalých šéfov parlamentu nás rozhodne z „vyspelého Západu“ nijako nevyčleňuje. Skôr naopak.

Z momentálneho pohľadu možno povedať, že lex atentát nemá zásadné nedostatky a že ide o správnu reakciu na atentát na predsedu vlády. To, či zákon skutočne obstojí v styku s realitou, definitívne ukáže až jeho aplikácia v najbližších mesiacoch a rokoch.