NAMIESTO DEMOKRACIE NÁM DNES VLÁDNE TOTALITA PEŇAZÍ A KAPITÁLU

„Nemáme demokraciu, nemáme slobodu…“.
„Komunisti tu zaviedli totalitu, uzurpovali si moc…“.
„Nemáme slobodné voľby, nemôžeme si vyberať zástupcov z rôznych politických strán…“.
„Komunisti nepripúšťajú iné názory, ako majú oni…“.

Takéto a podobné slová zaznievali z tribún v našich mestách a obciach po 17. novembri 1989. Rôzni takzvaní disidenti, bojovníci proti komunistom a socializmu, aktivisti – niektorí zverbovaní Západom, iní naivní a dôverčiví, robili čo vedeli alebo čo im bolo „nalinkované“, aby zlikvidovali socializmus a odstránili od moci komunistov. A sľubovali demokraciu a slobodu.

34 rokov po novembrovom prevrate sa konštatuje, že tohtoročné parlamentné voľby boli najdrahšie v histórii Slovenska. Strany, ktoré sa „demokraticky“ uchádzali o podporu voličov – občanov, vynaložili na predvolebnú kampaň v „demokracii“ 26,8 milióna eur. Dokonca bolo prekalkulované, že takto vynaložili teoreticky viac ako 9 eur na získanie jedného hlasu. Informovala o tom na sociálnej sieti  Transparency International Slovensko. Vyčísľuje sa tam aj to, ktorá strana minula akú sumu na predvolebnú kampaň.

Uvedený fakt jasne ukazuje, aká demokracia a sloboda je v súčasnosti na Slovensku. Ktoré strany majú dosť peňazí, tak si môžu slobodne a demokraticky bojovať o získanie podpory vo voľbách a za získanie miest v Národnej rade SR. Môžu intenzívne a systematicky predstaviť svoj program, zámery, svojich kandidátov na poslancov. Dnešné média, založené na komerčnej báze, im vytvárajú za primeranú sumu peňazí primeraný priestor na svojich stránkach i vo vysielaniach. A ktorá strana sa viac a intenzívnejšie odprezentuje, tá má väčšie šance na úspech. Že takýmto „prezentáciám“ nie je cudzia ani manipulácia, reklamné triky a iné politické technológie, ktoré získali už od „skúsených“ strán na „vyspelom“ Západe, o tom na tomto mieste nie je reč.  

Ako demokraticky, rovnoprávne, „slobodne“ sa však môžu uchádzať o miesta v parlamente strany, ktoré nemajú takéto sumy peňazí? Strany, ktoré nemajú za sebou bohatých individuálnych sponzorov ani oligarchické skupiny, pretože ich programy a politické ciele sú nasmerované na zlepšenie života obyčajných ľudí, pracujúcich, dôchodcov – radových občanov Slovenska. Také strany sa musia uspokojiť s oficiálne, formálne poskytnutým časom desať, alebo dvadsať minút  za celú predvolebnú kampaň v štátnej televízii a rozhlase. V konkurencii so stranami „bohatými“ nemajú šancu dostať sa do povedomia voličov, alebo dostať sa do parlamentu.

Aká je teda demokracia na Slovensku po 34 rokoch od „ospevovaného“ a „vychvaľovaného novembra 89? Kto má a môže využívať demokraciu? Tí, čo majú veľa peňazí a veľký kapitál. Kto má slobodu a viac možnosti?  Tí, čo majú veľa peňazí a veľký kapitál. Kto má faktickú moc a totálne presadzuje svoje názory a požiadavky? Tí, čo majú veľa peňazí a  veľký kapitál. Kto nepripúšťa iné názory a nedovolí im dostať sa do masovo komunikačných prostriedkov? Tí, čo majú veľa peňazí a veľký kapitál. Kto dnes určuje ekonomicko - politické smerovanie Slovenska, bez ohľadu na formálnu moc politických strán? Totalita peňazí a kapitálu. Teda ich vlastníci. Ak to ešte stále niektorí nepochopili, je to smutné, ale aj tragické. Je ale zaujímavé, čo teda budú na námestiach 17. novembra oslavovať.