NEPOSLUŠNÁ MLÁDEŽ

Mladí Slováci sú prevažne konzervatívni

Foto TASR/RADOVAN STOKLASA
Dátum 15.01.2018

Bratislavskú kaviareň veľmi nepotešili výsledky prieskumu, podľa ktorého je medzi mladými pokrokárske zmýšľanie stále v menšine. Výskum uskutočnil Inštitút verejných otázok s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja a nadácie firmy ESET. Ako je známe, jeden zo šéfov ESET-u Anton Zajac je akcionárom Denníka N a mecenášom Progresívneho Slovenska. Bratislavská kaviareň si teda sama zaplatila šálku poriadne horkej kávy. Nečudo, že sa Mesežnikovov Inštitút verejných otázok rozhodol horké sklamanie osladiť zopár lyžičkami kvalitnej manipulácie.

Stratené v preklade

Známy citát Bernarda Barrytea hovorí, že najšikovnejší diablov trik bol presvedčiť svet o svojej neexistencii. Z tohto akoby si vzali príklad kultúrni marxisti a podobní progresívni ideológovia, ktorí sa zvyknú dušovať, že nestoja na okraji politického spektra. Čím viac sa organizujú a čím urputnejšie presadzujú svoje nebezpečné utopistické predstavy, tým viac sa snažia pozornosť od svojich radikálnych myšlienok odvrátiť pomocou neustáleho strašenia tým druhým extrémom. To možno badať aj v zmienenej štúdii, tendenčne pomenovanej Mladí a riziká extrémizmu. Zaujatosť autorov sa prejavila napríklad v narábaní s indexom DEREX. Táto skratka v preklade znamená „dopyt po pravicovom extrémizme“, čo autor Marián Velšic v texte síce uviedol, no tému podpory ultrapravicových myšlienok predstavil zavádzajúcim podnadpisom DEREX – index podpory extrémizmu na Slovensku. To by sa dalo považovať skôr za ukážku neprofesionality ako snahy o účelovú manipuláciu, nebyť faktu, že ak v dokumente naoko zameranom na extrémizmus ako taký hľadáte čo len jednu zmienku o extrémizme ľavicovom, hľadáte márne. Pojem extrémizmus používa Velšic zásadne v konotáciách s konzervatívnymi postojmi, ktoré vykresľuje ako podhubie pre „extrémistické“ myslenie. To indikuje snahu zdiskreditovať postoje, ktoré medzi našou mládežou na zlosť progresívcov stále prevažujú.

Proti vetru

Štúdia však ponúka okrem ideologicky podfarbeného balastu aj množstvo vskutku zaujímavých zistení. Podľa prieskumu sa 66 percent mladých Slovákov stotožňuje s myšlienkou štátnej suverenity, 57 percent podporuje ochranu kresťanstva pred islamom a 54 percent sa považuje za patriotov. Načim si položiť otázku, ako je možné, že progresivistickí propagandisti dokázali vsugerovať Slovákom, že väčšinové názory sú v skutočnosti okrajové a marginálne. Ak poviete, že máte obavy z islamizácie, progresívny mainstream vás dnes ostrakizuje ako konšpirátora a extrémistu. A v tom spočíva ďalší trik progresívnych ideológov. Neprestajne sú opisovaní termínom mainstream vďaka svojmu informačnému monopolu, no v skutočnosti ide o hlasnú menšinu snažiacu sa prehlušiť skutočný tichý stredný prúd konzervatívnych mladých Slovákov. Štúdia tiež spája konzervatívne názory s nižším vzdelaním a liberálne, naopak, s vyšším. Suché čísla však nedokážu vyjadriť, na čom táto korelácia stojí. Rôzne krajne ľavicové mimovládky svoju propagandu so štedrou štátnou podporou šíria najmä na gymnáziách a vysokých školách a už omnoho menej mimo školského systému. Konzervatívnejšie postoje u ľudí s nižším vzdelaním teda môžu prevažovať aj preto, že boli vystavení omnoho slabším dávkam agresívnej liberálnej propagandy. Tento fenomén sa dá sledovať v celom západnom svete, najvýraznejšie na univerzitách v Kanade a USA. Zarážajúcim zistením prieskumu bol napríklad fakt, že aj keď sa k balíčku klasicky progresivistických myšlienok ako multikulturalizmus a prehlbovanie európskej integrácie hlási od 30 do 40 percent opýtaných, 80 percent respondentov by za suseda nechcelo Róma. Velšic za alarmujúci označil aj fakt, že idea ochrany bielej rasy je podľa prieskumu sympatická 45 percentám mladých Slovákov.

Verejnoprávny extrémizmus

Či už v štúdii naozaj pokrivkáva len odborná stránka, alebo je jej tendenčný jazyk reálnou ukážkou manipulácie, treba si uvedomiť, že i táto aktivita bola financovaná aj z verejných zdrojov. Predstavme si, že by konzervatívny autor napísal štúdiu s deklarovaným cieľom skúmania extrémizmu, v ktorej by sa zameral len na ľavý okraj spektra a tváril by sa, že na Slovensku krajná pravica nejestvuje. Predstavme si, že by niečo podobné dotovala niektorá župa. Miera absurdity podobného počinu by sa presne rovnala publikácii Inštitútu pre verejné otázky, ktorej sme venovali týchto zopár odsekov. Ak by bol Marián Velšic skutočný a nezaujatý odborník na extrémizmus, musel by poukázať na vzostup krajne ľavicových sympatií medzi veľkou časťou mládeže. Nejde pritom len o podporu nejakých vágnych súborov myšlienok, ale o cielenú propagáciu extrémistických organizácií, o ktorých násilníckom charaktere niet pochýb. Jeden príklad za všetky: verejnoprávny portál Teraz.sk zverejnil v článku o víťazoch cien Rady mládeže Slovenska fotografiu organizátorov festivalu Povstanie pokračuje. Na snímke skupinka siedmich radikálov drží vlajku hnutia Antifa, extrémistickej skupiny zodpovednej za násilnosti po celom svete, ktorú FBI klasifikuje ako teroristickú organizáciu. Medzi extrémistov radia hnutie Antifa aj materiály nášho ministerstva vnútra. Deklarovaný boj proti extrémistom je teda na Slovensku naozaj selektívny. Tí pravicoví sú stále pod drobnohľadom a slúžia ako nástroj na diskreditáciu prevažujúcich konzervatívnych názorov v spoločnosti. Tí ľavicoví zatiaľ zbierajú ocenenia, propagáciu im zabezpečujú verejnoprávne médiá, festival, kde majú stánok so svojou jasne viditeľnou extrémistickou symbolikou, navštevuje prezident a fundovaní „odborníci na extrémizmus“ od nich svojimi tendenčnými brožúrkami pomáhajú odvádzať pozornosť. A tak, kým budú prostredníctvom spriaznených mimovládok naďalej infiltrovať každú oblasť spoločenského života, budú progresivistickí radikáli so svojimi obskúrnymi názormi naďalej vykrikovať po bežných Slovákoch, že to oni sú tí s extrémnymi pohľadmi. Slovenská mládež im na to zatiaľ, chvalabohu, neskočila, preto sa treba obávať, že sa nakoniec uchýlia k tomu, čo im ako extrémistom ide z pozície najlepšie – k represii.