OD VÝPLATY K VÝPLATE

Zamestnanec odvádza štátu viac než 60 percent svojho príjmu

Foto ARCHÍV
Dátum 29.09.2016

Nízke mzdy sú už niekoľko rokov azda najdiskutovanejšou ekonomickou témou na Slovensku. Hoci sa nášmu hospodárstvu darí, inflácia klesá a nezamestnanosť takisto – minimálne na papieri – sotvakto pociťuje výraznejšiu zmenu k lepšiemu. Jedným z dôvodov je nadmerné daňové bremeno, ktoré nás v budúcnosti privalí ešte o čosi viac. Koľko z nášho zárobku tak skutočne putuje do našich vreciek a koľko do štátnej pokladnice?

Podpriemerná priemerná mzda

Posvieťme si najskôr na priemernú mzdu, ktorá by mala podľa odhadov tento rok pokoriť magickú hranicu 900 eur. V skutočnosti môže väčšina Slovákov o takomto zárobku iba snívať a musí sa uspokojiť s oveľa nižšou výplatou. V chudobnejších regiónoch rozdiel často predstavuje i niekoľko stoviek eur, človek s povinnosťou uživiť rodinu je však vďačný za akúkoľvek prácu a plácu. Tretina Slovákov preto žije každý mesiac od výplaty k výplate a nepodarí sa im ušetriť ani euro navyše. Ďalšia tretina našetrí sotva desať percent. Príčin je viacero – nepremyslená spotreba, chýbajúci prehľad vo výdavkoch a najmä príjmy, ktoré ušetriť jednoducho nedovoľujú. Čo je ešte horšie, sedemnásť percent domácností si na prežitie musí požičiavať alebo čerpať z úspor. V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie sme na chvoste rebríčka – menej ako u nás ľudia zarábajú už len v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, Litve, Lotyšsku a Poľsku, kde rozdiel predstavuje len pár eur. Výrazne tak zaostávame za priemerom eurozóny, ktorý prekračuje hranicu 3-tisíc eur. A na čo míňame najviac? Z vlastnej skúsenosti viete, že na stravu. Potraviny sú pritom u nás najdrahšie spomedzi krajín V4 – dokonca v porovnaní s Poľskom až o 30 percent. Ďalšie výdavky idú na bývanie, nákup kozmetiky či oblečenia. Prázdno v peňaženke nám však spôsobujú ďalšie dva faktory – dane a odvody.

Priťažké bremeno

Výšku daní a odvodov ovplyvňuje štát prostredníctvom zamerania svojej hospodárske politiky. U nás tvoria 80 až 90 percent všetkých jeho príjmov. Na ich platenie sme si zvykli – veď s výnimkou daňových rajov sa platia všade a človek si môže narobiť množstvo problémov, ak sa im snaží vyhnúť. Okrem priamych, akými sú dane z príjmu fyzických a právnických osôb, dane z motorových vozidiel a súhrn mestských daní, do ktorých patrí napríklad daň za psa, predajné automaty či užívanie verejného priestranstva, poznáme aj nepriame dane. Tie sa skrývajú v dani z pridanej hodnoty a v spotrebných daniach, ktoré platíme zároveň s kúpou cigariet, liehovín, minerálnych olejov, elektriny, uhlia a zemného plynu. Ďalšia kapitola sú odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Za zamestnanca ich platí zamestnávateľ, čo sa prejaví na čistej mzde a výrazne ju okreše. Spočítali ste si niekedy, koľko z vašej výplaty ide v skutočnosti do štátnej pokladnice práve prostredníctvom daní a odvodov? Možno vás prekvapí, že je to viac než 60 percent. Sociálne a zdravotné odvody totiž pohltia až 34,89 percenta mzdy človeka zamestnaného na trvalý pracovný pomer.

V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie sme na chvoste rebríčka – menej ako u nás ľudia zarábajú už len v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, Litve, Lotyšsku a Poľsku, kde rozdiel predstavuje len pár eur.

Daň z príjmov fyzických osôb tvorí 6,09 percenta, daň z pridanej hodnoty predstavuje 9,09 percenta, spotrebné dane sú na úrovni 3,40 percenta a rátať musíme aj s inými daňami, ktorých percentuálny podiel je 7,63. Ak teda pracujeme s priemernou hrubou mzdou, ktorá v roku 2015 dosiahla 883 eur, zamestnancovi z nej po odrátaní všetkých daní a odvodov ostane menej než štyristo eur. Pri takomto výpočte sa berie do úvahy mzda slobodného bezdetného občana, ktorý nepoberá prídavky na dieťa. Rezort financií preto nepovažuje za šťastné voliť na takýto výpočet len jeden typ priemerného daňovníka. Poukazuje na to, že je veľký rozdiel medzi zamestnancom s minimálnou mzdou, priemernou mzdou alebo mzdou výrazne prevyšujúcou priemer. Zabúdať vraj netreba ani na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa v našom systéme taktiež vyskytujú a sú osobitnou kategóriou. Ani malému živnostníkovi však niet čo závidieť a ak nie je špekulant, aj na ňom si štát v podobe daní a odvodov pekne zgustne. Fakt teda je, že daňovo-odvodové zaťaženie je na Slovensku vysoké, a to hlavne v porovnaní k výškam miezd a cien v obchodoch. Podobne sú na tom krajiny Škandinávie, ktorých občania však zarábajú mnohonásobne viac a na rozdiel od Slovákov majú istotu, že v prípade straty práce alebo odchodu do dôchodku sa o nich štát postará.

Novinky z ministerstva

A bude to vraj ešte horšie. Ministerstvo financií sa chystá vybrať viac peňazí na daniach napríklad vďaka novému odvodu z neživotného poistenia, vyššej dani tabaku či na poplatkoch za evidenciu vozidiel. „Meníme spôsob platenia registračnej dane pri registrácii auta. Nemeníme ho z vlastnej iniciatívy, ale na popud Európskej komisie. Výsledkom je, že ojazdené autá budú platiť nižšiu registračnú daň ako autá nové. Pôvodný koncept bol, že mali rovnakú sadzbu. Museli sme reagovať, lebo proti Slovensku začala Európska komisia proces,“ priblížil minister financií Peter Kažimír. Čo sa týka tabakových výrobkov, jedna škatuľka cigariet zdražie v priemere o desať centov. „Bude to závisieť od typu a značky. Je tu konkurencia, takže časť zdraženia môže absorbovať aj konkurenčný boj,“ podotkol Kažimír. Rezort ide prvýkrát v histórii zdaniť aj takzvané náhrady pre fajčiarov, čiže elektronické cigarety. Upravené by malo byť tiež zdanenie dividend, pričom platenie zdravotných odvodov z nich bude zrušené. Ministerstvo financií navrhuje, aby dividendy plynúce fyzickým osobám bez ohľadu na to, z akého zdroja sú, podliehali dani vo výške 15 percent. Bojovať chce aj proti daňovým únikom, navrhuje zaviesť finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a zavádza inštitút skráteného vyrubovacieho konania ako nový pružnejší spôsob vyrubenia dane. A keďže my občania o daniach rozhodovať nemôžeme, máme len dve možnosti: pasívne čakať, čo sa s nami udeje, alebo si starostlivejšie vyberať, kto za nás bude rozhodovať a ovplyvňovať tým naše životy. Vždy je lepšie urobiť to neskôr ako nikdy.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.