ÓDOR: KREMEĽ SA OBÁVA DEMOKRATICKEJ UKRAJINY

V auguste 1968 sa Kremeľ obával, že demokratizačný proces bude inšpiráciou pre ostatné štáty tzv. východného bloku a oslabí jeho moc. Dnes sa Rusko obáva, že slobodná a demokratická Ukrajina je niečo, čo je neprípustné, a snaží sa tento proces vojensky potlačiť. Uviedol to dnes pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave predseda vlády Ľudovít Ódor vo svojom príhovore počas pietnej spomienky na obete okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Zdôraznil, že vzhľadom na situáciu na Ukrajine nebol odkaz augusta ‘68 nikdy tak aktuálny a živý ako teraz, 55 rokov od okupácie.

„V tú osudnú stredu sa Československo zobudilo do trpkej reality. Do sveta, kde agresia vedená a nariadená Moskvou pošliapala všetky základné princípy medzinárodného práva základných práv a slobôd,“ uviedol premiér v príhovore. Prízvukoval, že je neprípustné, aby cudzia štátna moc rozhodovala „o nás bez nás“ a aby niekoho ktokoľvek bezdôvodne napadol za účelom uzurpovania si moci. Ako ďalej pokračoval, následky invázie do Československa boli tragické a nedozerné. Nešlo len o straty na životoch, ale aj o ďalšie následky, ktoré pociťujú mnohé rodiny dodnes. „Rodiny boli rozdelené, strácali sa ľudia, slobodné myslenie sa muselo schovávať po pivniciach a disidentských bytoch, inteligencia a akademická obec boli systematicky decimované a nahrádzané bábkami poplatnými moci, ktoré sa neštítili profitovať z nešťastia ostatných a zneužívať národnú tragédiu na svoj osobný prospech a kariéru,“ pripomenul Ódor. Záverom dodal, že je našou povinnosťou pripomínať a vysvetľovať mladej generácii dôležitosť demokracie. „Ak sa to stalo v minulosti Československu a teraz aj Ukrajine, kde máme garancie, že sa to nestane opäť alebo niekomu inému?“ pýtal sa premiér.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Sovietsky zväz rozmiestnil na území ČSSR svoje vojská, ktoré odišli až v roku 1991. Spolu so sovietskymi vojskami nastúpilo v Československu obdobie normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 spolu 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.