ORBÁN ODHALIL POMNÍK SPOLUPATRIČNOSTI K 100. VÝROČIU TRIANONU

BUDAPEŠŤ 20. augusta (TASR/extraplus.sk) - V rámci programu ústredných osláv štátneho sviatku prvého uhorského kráľa sv. Štefana odhalili vo štvrtok pri Kossuthovom námestí v Budapešti Pomník spolupatričnosti.

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

 

Postup, ktorým maďarský parlament ešte v máji 2010 označil Trianonskú mierovú zmluvu za „najväčšiu tragédiu maďarstva“ a stanovil 4. jún za Deň národnej spolupatričnosti, nesie v sebe silný náboj na vytváranie podmienok ohrozujúcich územnú celistvosť a platnosť dnešných hraníc štátov strednej Európy. Budovaný pamätník je len súčasťou ďalšieho pôsobenia v tomto smere. Vláda Slovenskej republiky by sa mala, kým je čas, jednoznačne vyjadriť a profilovať voči vytváraniu takýchto podmienok na narúšanie medzinárodného práva a nepodporovať tvorbu ďalších podmienok na skresľovanie historickej pravdy. Trianon nie je len symbolom skončenia prvej svetovej vojny, ale aj symbolom odsúdenia šovinistických predstáv maďarských politikov, ktorí od roku 1868 podľa ich národnostného zákona nanucovali svetu predstavu, že Uhorsko je maďarským národným štátom a nemaďarské národy v ňom podrobili ľstivému a navyše brutálnemu, vraždiacemu útlaku. Dnešné hranice Maďarska boli stanovené v priebehu roku 1919 spoločne a víťazné veľmoci ich nie náhodou označili v Trianonskej zmluve za definitívne. Maďarsko, ako jeden zo vzniknutých štátov, uznalo platnosť zmluvy a dohovorov. Takže prebúdzaním spiaceho turula nejde o nič iné, než o zneužívanie ekonomicko-politickej rozkolísanosti Európy na šovinistické ciele maďarských iredentistov ochotných rešpektovať len silu, a prevzatím ideí aj menšinovými politikmi v susedských štátoch, vrátane SR.

Pomník mal byť pôvodne odhalený už 4. júna na Deň národnej spolupatričnosti, pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy. Pre vypuknutie pandémie koronavírusu však ho v pôvodnom termíne neodhalili.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo svojom prejave zdôraznil, že pomník spája všetkých Maďarov. "Je symbolom, že sme spoločnými dedičmi toho, čo v oblastiach kultúry, vedy, hospodárstva a športu svojimi svetovými výkonmi položili Maďari na stôl ľudstva," citoval slová premiéra spravodajský server Infostart.hu.

Orbán vyzval Maďarov k hrdosti a vyjadril vďaku a uznanie za to, že Maďari, ktorí sa rozhodnutím Trianonskej mierovej zmluvy dostali do štátov mimo materskej krajiny, zostali verní svojej "rodnej vlasti".

Žulový pomník zapustený do zeme na Ulici ústavy (Alkotmány utca) neďaleko budovy parlamentu je dlhý 100 metrov a široký štyri metre. Na jeho stenách sú uvedené maďarské mená 12.537 obcí a miest niekdajšieho Uhorska vo forme, v akej to uvádzal úradný zoznam vtedajšieho uhorského kráľovského štatistického úradu mien obcí a miest v roku 1913.

Podľa kritikov tohto pomníka zoznam obsahuje najmenej 2500 názvov obcí a miest, ktoré boli pomaďarčené napriek tomu, že tam nebolo žiadne maďarské obyvateľstvo.Maďarský historik László Szarka pochádzajúci z Galanty, ktorý sa v roku 2001 stal riaditeľom Ústavu pre výskum etnických menšín pri Maďarskej akadémii vied (MTA) v Budapešti, v rozhovore pre denník Új Szó v máji uviedol v tejto súvislosti ako príklad Trenčiansku župu, kde v mestách a obciach bolo výhradne slovenské obyvateľstvo. Napriek tomu boli ich názvy bez akýchkoľvek dejinných základov pomaďarčené.