OSLAVUJME, ČO SA OSLAVOVAŤ PATRÍ: 30. A NIE 28. OKTÓBER
Tridsiateho októbra 1918 Slováci nezávisle od nikoho vykonali dva dejinné kroky: z vlastnej vôle opustili štát s Maďarmi, v ktorom žili takmer tisíc rokov a prihlásili sa k spoločnému, nie unitárnemu štátu s Čechmi.
Zdieľať
Slovensko nie je hrdé na svoje dejiny, lebo ich nepozná. A čo vie, to bolo i naďalej je skresľované.
1. O tom, čo sa dialo v Prahe 28. októbra 1918 Slováci, ich drvivá väčšina nemala ani páru. Že vznikla nejaká prvá ČSR. V ten deň bol v Prahe jediný Slovák – vlastne teda človek narodený na Slovensku, inak najznámejší až do smrti čechoslovák – Vavrinec Šrobár. Stal sa spoločne s Rašínom, Soukupom, Stříbrným a Švehlom mužom 28. „října“, ako jeden spomedzi „urýchľovačov“ dejín, ktorí vyhlásili v Prahe českú samostatnosť. Český štát. Ešte v čase vojy, teda vojnový štát. Tento „dráteník“ zacítil, že sa nemá flákať po Slovensku, a tak z maďarského väzenia šup priamo do Prahy...
2. Ostatní Slováci, ktorým osud Slovenska naozaj ležal na srdci, sa stretli 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine. A v budove Tatra banky prijali Deklaráciu slovenského národa. Akúkoľvek ju schválili, po dodatočných úpravách Milana Hodžu dostala podobu, ktorou sa Slováci prihlásili k Česko-Slovenskej republike. Skutočným národným sviatkom pre Slovákov by v hrdom a sebavedomom, nie Čechom submisívnom národe, mal byť 30. október. V ten deň Slováci nezávisle od nikoho vykonali dva dejinné kroky.
3. Po prvé, jednak z vlastnej vôle opustili štát s Maďarmi, v ktorom žili takmer tisíc rokov, čo nebolo jednoduché. Slováci boli s týmto štátom zviazaní tisíckami nitiek a povrazov, ktoré bolo treba pretrhať a nikto nevedel, ako to v skutočnosti dopadne. Zdá sa, že okrem Andreja Hlinku, ktorý v lete 1918 vyhlásil, že manželstvo s Maďarmi sa neosvedčilo a treba sa rozísť.
4. Druhým krokom bolo prihlásenie sa k spoločnému, nie unitárnemu štátu s Čechmi. Slováci sa prihlásili k štátu, o ktorom verili, že „náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdory neslýchanému útlaku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude dopriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyvinovať a dľa svojich síl prispieť ku všeobecnému pokroku“ – citát z Deklarácia slovenského národa. Inými slovami, Slováci chceli štát Česko-Slovensko so spojovníkom, pomlčkou, „znaménkem“ tak, ako je označený v Pittsburskej dohode i v trianonských dokumentoch. Ale pomlčka po 29. februári 1920, po prijatí prvej ústavy, zmizla až do októbra 1938.
5. Slováci sa prvý raz prihlásili k vlastnej štátnosti nie v polovici 20. storočia, a stáli sa teda štátotvorným národom, ale už 19. septembra 1848, keď Štúr na Myjave vyhlásil nezávislosť na Maďaroch. Druhý raz práve 6. októbra 1938, keď v Žiline vyhlásili slovenskú autonómiu. A následne 14. marca 1939, keď Slovenský snem vyhlásil Slovenský štát.
Oslavujme teda konečne to, čo zo slovenského hľadiska oslavovať máme. Nebojme sa v zápase o naše dejiny postaviť sa na slovenskú stranu.
Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.
DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.
UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.
