OSOBNOSTI SLOVENSKA 10. ČASŤ: PRIBINA

Životný príbeh Pribinu, muža, o ktorého koreňoch sa nepochybuje, napokon sa niekoľkokrát objavil na slovenských platidlách, sa odohral medzi  rokmi 800 až 860. Jeho súčasník, cisár Ľudovít Nemec, Ludwig der Deutsche, ho prežil o 16 rokov.

Pribinovi predkovia, členovia nitrianskej kniežacej rodiny, boli už v roku 742 členmi salzburského bratstva v Opátstve sv. Petra. Z toho roku pochádza zmienka o Nitre, ale – podľa iných zdrojov – aj o strieborných baniach v Bani, v Banskej Štiavnici. Má to nesmierny význam pre pochopenie pozície Nitry neďaleko stredoslovenských baní v slovenských dejinách. 

Keďže do salzburského bratstva mohli vstupovať iba kresťania, Pribinovi predkovia nemohli nimi nebyť. Preto krst Pribinu v Traismaueri v roku 828, o ktorom je zmienka iba v spise „O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru“, je „lož“ – takto sa vyjadril súčasný nemecký historik Hans Dieter Tönsmeyer v knihe Koceľ a Blatnohrad. Iba žeby Pribinu prekrstili z ariánstva na katolicizmus? Tönsmeyer doložil, že spis účelovo vznikol v rokoch 871-873 na dvore salzburského arcibiskupa Adalvina ako ľstivá reakcia na činnosť arcibiskupa Metoda, ospravedlnenie jeho uväznenia Bavormi.

Bavorsko-nitrianske spojenectvo sa utužilo za vlády Tassila III., uznávaného za svätého, v rokoch 748-788. Svedčí o tom aj nitriansky pôvod Tassilovho zaťa Oaza. Ten sa v roku 778 oženil s Cotaniou a z ich manželstva vzišiel Meiol. Pritom už v roku 772 žil v Bavorsku iný Nitran Meiol, asi Oazov príbuzný. Úzke bavorsko-nitrianske vzťahy dokladá aj posvätenie Pribinovho kostola v Nitre arcibiskupom Adalramom v roku 828, v roku svadby Pribinu s bavorskou princeznou. Vtedy však už bol v Nitre starší chrám zasvätený bavorskému svätcovi sv. Emerámovi od čias Tassila. Tassila z čela Bavorska odstránil v roku 788 Karol Veľký a odsúdil ho na smrť, lebo sa spojil – s Avarmi. Tassilo nakoniec svoj život dožil v kláštore a Bavorsko sa stalo súčasťou Franskej ríše. Do vzťahov Nitranov a Bavorov sú hojne zamiešaní aj Avari. Boli nimi aj Oaza či Meiol? Tönsmeyer uvažuje, že aj Pribina sa mohol v roku 822 zúčastniť na ríšskom sneme vo Frankfurte v skupine avarského vyslanectva. 

S Pribinom sa spája zaujímavá, aj keď oficiálne spochybňovaná informácia, že vlastnil „začiatkom 9. storočia Nitru, Bratislavu... a bolo podľa neho pomenované aj mesto Brno (Brynna)“. Toto stálo vo wikipedii pri hesle „Brno“ ešte v roku 2018 s odvolaním sa na Johannesa Turmaira, známeho ako Aventinus, ktorý žil na prelome 15. a 16. storočia. Dnes už vo wikipedii táto informácia nie je, avšak v Aventinovom diele Annalium Boiorum z roku 1554, je. Bola Morava súčasťou kráľovstva spravovaného z Nitry, teda Nitravy? Ak Pribina vlastnil Brno, a budoval v ňom kostol, pri pohľade na mapu je jasné, že z Nitry do Brna musel prejsť cez dnešné Mikulčice, údajné centrum moravských Mojmírovcov. Iná možnosť, ako tá, že začiatkom 9. storočia nemohol v okolí dnešných Mikulčíc sídliť Pribinovi rovný vládca, nie je. 

Dramatický odchod Pribinu z Nitry do Panónie sa udial medzi rokmi 833 až 846. Podľa spisu o „Obrátení“ bol z Nitry vyhnaný Mojmírom, čo je podľa Petra Ratkoša „vlastne jediná, a preto i veľmi dôležitá správa o vyhnaní Pribinu a jemu verných veľmožov z Nitrianska Mojmírom, kniežaťom starej Moravy asi v roku 833“. Aj keď historici hovoria, že jeden prameň – žiadny prameň, tu však poskytujú výnimku. A tvrdia, že takto, pripojením Nitravy k Morave vznikla „Veľká Morava“. Pribina Nitru opustil v núdzi. Vyhnal ho však Mojmír a pripojil Nitru k Morave? A to v roku 833, aj keď v „Obrátení“ sa o nijakom roku nehovorí? Iba, že „v priebehu toho času ... istý Pribina“ bol zverený Ratbotovi, že „nejaký čas“ u neho pobudol. Ak spolu s Pribinom odišlo možno až 500 veľmožov aj s rodinami, vzniká otázka, kto ich ten „nejaký čas“ – teda od údajného vyhnania v roku 833 do roku 846, keď sa naskytla „akási príležitosť“ a Pribina dostal do léna časť Dolnej Panónie – živil? 

Všetko sa to zrejme udialo na príkaz kráľa Ľudovíta Nemca a zrejme ho vykonal Ratbot po smrti Pribinovho ochrancu arcibiskupa Adalrama, možno cez manželku dokonca príbuzného. Pribinove následné pokusy získať pomoc u Bulharov, či u panónsko–slovenského Ratimíra, vypĺňajú čas do roku  846. Franský gróf Salacho zmieruje Pribinu s Ratbotom, ktorý uprosí kráľa Ľudovíta Nemca, a keď sa naskytne „akási príležitosť“ v roku 846 stáva sa Pribina lénnym pánom Dolnej Panónie. Nepochybne aj po Adalramovej smrti ostali naďalej Pribinovi priaznivci na bavorskom dvore. Ale mal aj „zbožné správanie“, ktoré sa vtedy cenilo. A kniežatstvo zadunajských, panónskych Slovenov zveľadil. 

Zdá sa, že Pribinu z Nitry nevytlačil Mojmír. Veď ak by to bol Mojmír, zaiste by Nitru zaujal. Bol vôbec v Nitre? A mohol Mojmír založiť v roku 833 ríšu, neskôr pomenovanú „Veľká Morava“? Skôr naopak, v zmysle hesla „divide et impera“ Frankovia rozdelili Pribinovo panstvo na dve časti. Moravu zverili Mojmírovi a v Nitre vládol ďalší z domáceho kniežacieho rodu. 

Poznáme len dva dátumy z Pribinovho života. Biskup Luipram zo Salzburgu mu vysvätil pri Zale 24. januára 850 kostol Bohorodičky. A vysviacky sa zúčastnili aj pätnásti ďalší Sloveni. Okrem Pribinovho syna Koceľa a zrejme jeho brata Unzata, ešte Chotemír, Ľutemír, Skrben, Siliz, Vlkina a ďalší. Najstarší po mene známi Sloveni. Dňa 20. februára 860 vydal Ľudovít Nemec listinu, ktorou odobril Pribinovo podarovanie územia bavorskému kláštoru v Altaichu pri Pasove. V tej listine je pomenované Pribinovo panstvo ako Slovgenzin marcha, Slovenská marka, čo napovedá, že meno územia v susedstve s touto markou bolo „Slovgenzin“. Slovenčina.

Posledná správa o Pribinovi je už len lakonické konštatovanie spisu o „Obrátení“: Padol v roku 860, krátko pred 20. novembrom, v bojoch Karlomana s Moravanmi.