OSOBNOSTI SLOVENSKA 42. ČASŤ: VLADISLAV DRUHÝ

Vladislav II. Jagelovský, ktorý sa narodil 1. marca 1456 v Krakove ako syn poľského kráľa Kazimíra IV. a rakúskej vojvodkyne Alžbety Habsburskej  bol českým kráľom od roku 1471 a uhorským kráľom od roku 1490. Pre nás je pozoruhodné, že Slovensko bolo v tých časoch najvyspelejšou časťou Uhorska, čo dokazuje dekrét kráľa Vladislava z roku 1498. Vymenoval v ňom desať najdôležitejších miest Uhorska, z toho šesť bolo slovenských: Bratislava, Košice, Bardejov, Prešov, Trnava, Levoča.

Hodnotia ho ako jedného z najslabších panovníkov, lebo jeho vláda viedla k veľkému úpadku kráľovskej moci, a údajne na všetky požiadavky mal jedinú odpoveď: Dobrze, dobrze. Rozhodne však nepatril k zbabelcom. A vybudoval gotickú sálu na Pražskom hrade, ktorú dosiaľ volajú Vladslavskou. Hádam stojí za pripomienku, že v roku 1466 vyhlásil pápež Pavol II. proti kacírskym Čechám križiacku výpravu, na ktorej čelo sa postavil s uhorským kráľom Matejom Korvínom, ktorého si katolícki páni zvolili v roku 1469 za svojho kráľa. Vtedy sa Jiří z Poděbrad prezieravo vzdal dynastických nárokov a ponúkol českú korunu Jagelovcom. Ladislav Pohrobok bol bratom Vladislavovej matky. V roku 1479 uzavreli súperi zmluvu v Olomouci a české krajiny si rozdelili. Vladislavovi pripadli Čechy, Morava a Sliezsko zostali Matejovi. Vladislav ich mal získať až po Matejovej smrti, pokiaľ by jeho nástupcom zaplatil vysoké odstupné. 

Zaiste je raritou, že v roku 1476 uzavrel dvadsaťročný Vladislav manželstvo per procurationem – teda v zastúpení – v Ansbachu s Barborou Hohenzollernskou, ovdovenou dvanásťročnou kňažnou, ktorá bola dcérou brandenburského kurfirsta Albrechta III. Nevesta ho nikdy predtým ani potom nevidela. A on nevestu rovnako.

Po smrti Mateja Korvína bolo na uhorský trón – ako spravidla – niekoľko kandidátov. Najväčšie predpoklady mal Korvínov nemanželský syn Ján Korvín, keďže sa však uhorská šľachta bála, že bude vládnuť absolutistický ako jeho otec, uprednostnila – a na rokovaní vo Vlčkovciach pri Trnave 31. júna 1490 potvrdila poddajného českého kráľa Dobrze – Vladislava Jagelovského. A ten sa z Prahy presídlil do Budína. A do Česka sa vrátil už iba trikrát. Vyhovel šľache, zrušil mimoriadnu daň, subsidium, zavedené Matejom Korvínom v roku 1467, a niektoré iné odvody, a prisľúbil, že bude o všetkých dôležitých otázkach rozhodovať spolu s Kráľovskou radou alebo so stavmi. Dôsledkom bolo zrútenie uhorskej kráľovskej pokladnice a nárast moci šľachty.

Niekoľko rokov bojoval tento dobrosrdečný a zbožný človek o trón s bratom Jánom Albrechtom, s Maximiliánom, a predovšetkým s blížiacimi sa Turkami. Šľachta si pritom robila, čo chcela, rozkrádala kráľovské majetky a privlastňovala si kráľove príjmy. Zhoršovalo sa postavenie poddaných i miest, počet vojakov klesal. V roku 1514 vypuklo veľké sedliacke, Dóžovo povstanie, keď pápež vyhlásil križiacku výpravu proti Turkom, do ktorej sa šľachte nechcelo, a zhromaždení poddaní sa obrátili proti nej. Krátko po jeho krutom potlačení, v ktorom sa „vyznamenal“ Ján Zápoľský,  Juraja Dóžu, „sedliackeho kráľa“, zaživa upálili na horiacom tróne, asi 50 000 osôb zabili a z poddaných sa stali nevoľníci. Poddaných na večné časy pripútali k pôde, za ktorú museli platiť peniazmi, časťou úrody a prácou na panskom.

V dôsledku zbližovania Jagelovcov s francúzskym kráľovským dvorom podpísali 23. marca 1502 Vladislavovi splnomocnenci svadobnú zmluvu s Annou z Foix a Candale, 22-ročnou dcérou Gastona, grófa z Candale, a Kataríny z Foix. Ešte pred svojim sobášom bola Anna korunovaná 29. septembra 1502 v Stoličnom Belehrade za uhorskú kráľovnú. Za českú kráľovnú sa nikdy korunovať nedala. Pre svoje predsudky voči kacírskym kališníkom totiž do českého kráľovstva nikdy nevkročila. V tomto manželstve sa narodil 1. júla 1506 budúci uhorský kráľ Ľudovít II. 

Chorľavý Vladislav II. zomrel 13. marca 1516 zomrel v Budíne.

Vo Vladislavových časoch vytvoril Majster Pavol z Levoče svoje vrcholné dielo, hlavný oltár v levočskom Kostole sv. Jakuba. Dodnes najvyšší drevený oltár na svete. Jeho Madona zo zadného oltára bola okrasou slovenskej 100-korunovej bankovky. Počas vlády Vladislava razantne vzrástla moc slovenských Turzovcov.