OSOBNOSTI SLOVENSKA 44. ČASŤ: VERBÓCI

Štefan Verbóci, alebo Štefan z Verbovca, osady v Podkarpatskej Rusi, asi 80 km od slovenských hraníc, sa tam narodil v roku 1458. Ako prvý syn Slovenky Apolónie z Diakoviec, príbuznej Jána Zápoľského, a otca Ozvalda, ktorý častejšie používal priezvisko Kerepeci. O jeho štúdium a kariéru sa pričinil strýko, advokát Ján, zvaný Literát. Štefan si na Univerzite Istropolitane osvojil rímske i cirkevné právo, ako aj uhorské zvykové právo.

Po skončení školy bol dva roky (1483 – 1458) hlavným kráľovským archivárom, následne notárom súdu kráľovskej kúrie. Od roku 1496 zastával vysoký úrad „majstra krajinského súdu“, kde jeho nadriadeným bol najprv Peter, gróf zo Svätého Jura a Pezinka, príslušník jednej z vetiev pokračovateľov slovenského rodu Hunt-Poznanovcov a od roku 1510 Ján Zápoľský. Na sneme v roku 1500 Verbóci v mene nižšej šľachty žiadal panovníka, aby donútil svetských i cirkevných barónov pri výbere cirkevného desiatku dodržiavať staré obyčaje. Snem v roku 1505 schválil jeho návrh, aby sa po smrti kráľa Vladislava II. Jagelovského nedostal na trón „cudzinec“. 

Za toto Verbóciho snem neuveriteľne odmenil, odhlasoval osobitnú daň v jeho prospech – čo bolo jediný raz v dejinách, aby sa daň nevyberala do štátnej kasy, ale v prospech jednotlivca.

V rokoch 1500-1514 pracoval v Podzámočku pri Zvolene na svojom hlavnom diele: Tripartitum – opus iuris consuetudinarii inclyti Regni Hungariae partiumque adnexarum, Trojdielne spracovanie obyčajového práva slávneho Uhorského kráľovstva a pripojených krajín. Bola to zbierka kodifikujúca domáce obyčajové právo, a toto Verbóciho dielo odstraňovalo stav právnej neistoty, postihujúci najmä nižšie vrstvy šľachty. Uhorský snem schválil Tripartitum v roku 1514 ako návrh zákonníka. V tom roku sa Verbóci zúčastnil vojenských akcií proti roľníckemu Dóžovmu povstaniu, a po jeho potlačení sa dostalo do práve dokončeného Tripartita pripútanie poddaných k pôde. Išlo o nevoľníctvo, poddaný už nebol „slobodným“, ale človekom, ktorý plne patril svojmu pánovi a nemohol sa bez jeho súhlasu ženiť, vysťahovať, poslať deti na štúdiá. Hoci kráľ k nemu nepripojil svoju pečať, začalo sa používať a uznávala ho súdna prax, zákony i právna veda. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska malo Tripartitum 46 vydaní, prvé vyšlo vo Viedni v roku 1517, v Bardejove v roku 1632. Na Slovensku s určitými zmenami platilo Tripartitum až do roku 1950.

Verbóci bol stúpencom Zápoľskovcov a v roku 1521 ho snem zvolil za jedného z krajinských pokladníkov, bol zodpovedný za finančné záležitosti 28 preddunajských, teda slovenských žúp. Požadoval očistenie dvora od cudzincov a postihovanie luteránov smrťou a stratou majetku. V roku 1525 žiadal pozbaviť úradov všetkých Židov. Jeho kariéra dosiahla vrchol, keď ho v júli 1525 na sneme v Hatvane zvolili za palatína po tom, čo odvolali z tejto funkcie Štefana Bátoriho, budúceho poľského kráľa. 

Vtedy sa Verbóci dopustil niečoho nevídaného. Aj keď bol spojencom budúceho kráľa Zápoľského, šokujúco rozhodol v jednom pozemkovom spore v neprospech Zápoľského, pretože – sa držal práva. Uprednostnil právo pred servilnosťou. Koľko má dnes Slovensko sudcov, ktorí by konali rovnako?

Čoskoro sa mu táto sudcovská poctivosť vypomstila. Na budúci rok 1526, keď sa na sneme na Rákošskom poli objavili ozbrojenci Štefana Bátoriho a obvinili ho ako palatína zo zrady, Zápoľský nepohol prstom. Naopak, našlo sa jeho pochybenie pri vyšetrovaní a potrestaní účastníkov baníckeho povstania v Banskej Bystrici, kde došlo aj k sporu medzi ním a Jánom Turzom. Údajne si zo skonfiškovanej baníckej pokladnice prisvojil 1070 zlatých, a tak ho snem vyhlásil za velezradcu a odsúdil na stratu všetkých majetkov. Verbóci ušiel na svoje majetky na Dobrú Nivu a mal šťastie, že jeho oponenti sa nepostarali sa o odňatie majetkov. 

Keď sa Ján Zápoľský stal v roku 1526 kráľom, predsa len ho vymenoval za hlavného kancelára a stal sa vyjednávačom s osmanskou Portou. Dokonca si získal dôveru Sulejmana Nádherného, ktorý ho po dobytí Budína vymenoval za hlavného administratívneho pracovníka osmanského Uhorska. Zomrel 13. októbra 1541 v Budíne, podľa jednej z verzii ho budínsky paša dal otráviť. 

Akýmsi Verbóciho testamentom nech sú dve zásady. Prvá: domáci neporiadok rozvrátil viac štátov, ako vonkajší nepriatelia. A druhá: mier nemôže byť stály a pevný, ak sa neopiera o vládu práva.