OSOBNOSTI SLOVENSKA 52. ČASŤ: FRANTIŠEK TURZO

Turzovský príbeh, ktorý sa začal v 15. storočí, sme začali rozvíjať v 43. časti seriálu. Spomenuli sme, že je to príbeh slovenského rodu, ktorý nepovažujeme za „náš“ len preto, že ho nepoznáme. František Turzo, ktorý bol nitrianskym biskupom v rokoch 1543 – 1556, prefektom Uhorskej komory, predsedom Dvorskej komory, kráľovským radcom, županom Oravy a zakladateľom bytčiansko-oravskej vetvy Turzovcov, sa zrejme do slovenských dejín zapísal najmä ako otec palatína Juraja Turza.  

Narodil sa spišskému županovi Jánovi Turzovi, zvanému Krivý, a Anne Abafiovej v roku 1515. Keďže ako u Turzovcov obvykle otec mu zomrel, keď bol ešte dieťaťom, jeho poručníkom sa stal vplyvný strýko, gróf Alexej Turzo, spriaznený s manželkou kráľa Ľudovíta II., Máriou Habsburskou, ktorý syna nemal. Alexej sa zmocnil rozsiahleho majetku nitrianskeho biskupstva, a ten od Nitry až po Oravu užíval do 25. januára 1543, keď zomrel. Ešte v ten istý rok zasadol František Turzo, v tom čase 31-ročný, na biskupský stolec v Nitre. Ten a 1000 zlatých dostal podľa závetu, spísaného strýkom Alexejom na Hlohovskom hrade 24. novembra 1534: „Čo patrí hradu a Nitrianskemu biskupstvu, chcem a nariaďujem, aby moji úradníci, dali do rúk Františka Turza...“ Zrejme mu strýko Alexej zdôraznil: „Verím, že ako praktický človek nebudeš robiť také nezmysly ako nitriansky biskup Podmanický, ktorý pred šestnástimi rokmi vysvätil za kráľa aj Ferdinanda, aj Jána Zápoľského!“ Kráľ Ferdinand I. ho vymenoval za šéfa Uhorskej komory v Bratislave a vďaka poručníkovi Alexejovi sa v priebehu niekoľkých rokov stal členom každého vplyvného kruhu vládnych úradníkov.

Hoci nebol vysväteným kňazom, v roku 1544 ho zvolili za nitrianskeho biskupa, čo v tej dobe nebolo nič zvláštne. Vysoké cirkevné úrady zastávali svetskí ľudia, napríklad aj Mikuláš Kopernik, známy hvezdár, bol kanonikom vo Fromborku, a za kňaza nikdy nebol vysvätený. Duchovnú správu nitrianskej diecézy zveril Turzo svojmu kanonikovi Jurajovi Hetešovi a sám spravoval majetky biskupstva a podieľal sa na verejných krajinských záležitostiach. 14. júla 1550 mu vymenovanie za nitrianskeho biskupa údajne potvrdil pápež Július III. s pripomienkou, aby prijal kňazské svätenie.

Keďže však v polovici 16. storočia Turzovcom hrozilo vymretie, František sa vzdal cirkevnej dráhy. Chcel pre rod zachrániť Hlohovec, Šintavu, Bojnice, Zvolen, Piešťany, Spiš... V marci 1556 dostal prísľub, že ak sa ožení a narodí sa mu syn, mohol by Oravský hrad prejsť do jeho vlastníctva, a tak sa onedlho oženil s Barborou Kostkovou, dcérou Mikuláša Kostku zo Sedlíc, šľachtica s nestálym charakterom. Získal s ňou však parádne veno: titul dedičného oravského župana, a čoskoro definitívne kúpil hrady a panstvá Oravu a Lietavu, čím kompenzoval stratu Nitrianskeho biskupstva. Svadba sa konala v katolíckom duchu na Lietavskom hrade 14. júna 1556. Manželstvo s Barborou Kostkovou však ostávalo bezdetné a hrozba vymretia rodu trvala ďalej. Po piatich rokoch, 6. apríla 1561, však Barbora zomrela.

Podobne ako väčšina Turzovcov sa aj František ženil dvakrát. Za druhú manželku si vzal 14-ročnú Katarínu, dcéru bývalého chorvátsko-slavónskeho bána, hrdinu od Sigetu, Mikuláša Zrínskeho a Kataríny Frangepánovej. Jeho svokrom sa teda stal ten, kto pri korunovácii Maximiliána v Bratislave kráčal pred kráľom a niesol krajinské jablko. Svadba sa konala 28. júna 1562 na hrade v Bojniciach a sobášil ich ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh podľa obradov katolíckej cirkvi. V priebehu deviatich rokov sa im narodilo päť detí, pričom dospelého veku sa dožil iba syn Juraj, narodený v roku 1567.

Hoci František Turzo bol katolíkom, bol naklonený reformácii a na Oravskom hrade si vydržiaval evanjelického kazateľa. Zrejme nevedel, ktorá cesta povedie k spáse, či katolícka a či Lutherova. Kráčal teda oboma cestami.

František Turzo a Katarína Zrínska žili striedavo na Lietavskom a Oravskom hrade, až pokým sa mu v roku 1563 nepodarilo získať susedný Hričov a Bytču. Zomrel 17. marca 1574 na Oravskom hrade, pochovali ho však v bytčianskom farskom kostole, kde jeho hrobku vykradli. Vdova Katarína Zrínska sa druhý raz vydala za Imricha Forgáča a usadila sa v Bytči, ktorá sa stala hlavným sídlom bytčiansko-oravskej vetvy Turzovcov. Odtiaľ vo funkcii palatína riadil niekoľko rokov Uhorsko Juraj Turzo.