OSTRO SLEDOVANÝ OUTSIDER

Zdá sa, že v rámci politického boja nastala v západnom svete definitívna zmena paradigmy. Tradičné súperenie stredopravých a sociálno-demokratických strán ustupuje stále viac do úzadia novému konfliktu medzi globalistickým establišmentom a pronárodnými silami. Nuansy konfliktu sa v jednotlivých štátoch odlišujú, no základné kontúry sú univerzálne: politické spektrum dnes rozdeľujú postoje k masovej imigrácii a ekonomickej integrácii. Brexit a Trump ukázali, že aj odporcovia globalizmu vedia vyhrávať. Hoferova porážka v rakúskom súboji o prezidentské kreslo a slabšie ako očakávané posilnenie Wildersových Slobodných v Holandsku demonštrovali, že na druhej strane nemajú ani náhodou vyhraté. Ďalším frontom nového druhu politického boja bude Francúzsko, kde 23. apríla prebehne prvé kolo prezidentských volieb. Najväčšia pozornosť sa upiera na kandidátku  protiimigrantského Národného frontu (FN) Marine Le Penovú.

Neštandardný súboj

V prvom kole volieb je Le Penová horúci kandidát na víťazstvo. V prieskumoch stabilne vedie pred bývalým ministrom hospodárstva Emmanuelom Macronom, niekdajším socialistom idúcim do volieb pod vlajkou svojho nového centristického hnutia En Marche! (Vpred!). Ešte viac zaostáva stredopravý kandidát Francois Fillon. Ak by z prvého kola naozaj postúpili Le Penová a Macron, šlo by o skutočne neštandardný súboj, keďže by v druhom kole absentovali kandidáti oboch tradične víťaziacich subjektov – socialistov a republikánov. Ak nás však voľby v poslednom čase niečo naučili, tak vieme, že prieskumy absolútne nič negarantujú. V prvom kole by to mohlo Le Penovú ohroziť, v druhom zas zachrániť. Je to nepravdepodobná možnosť, no nedá sa vylúčiť, že favoritka prvého kola do druhého nakoniec nepostúpi. Je však zaručené, že v prípade postupu to nebude mať ľahké. Prieskumy napovedajú, že v súboji s ďalšími veľkými kandidátmi je Le Penovej šanca na víťazstvo slabá. V súboji s Fillonom jej veštia maximálny zisk 45 percent hlasov, pred Macronom ju preferuje len asi 40 percent opýtaných. Humorný rozmer voľbám dodala aj skupina mladých aktivistov. Napriek tomu, že kandidátov je požehnane, nedokážu si z nich vraj vybrať. Francúzske prezidentské kreslo by preto chceli ponúknuť americkému exprezidentovi Barackovi Obamovi, pre ktorého zorganizovali aj recesistickú predvolebnú kampaň.

V konflikte s úniou

Apatia mnohých voličov je pochopiteľná, keďže predvolebný boj sprevádzajú viaceré škandály. Fillon aj Le Penová mali veľmi podobné kauzy v súvislosti so zamestnávaním asistentov odvádzajúcich fiktívnu prácu. U Le Penovej šlo o spolustraníkov, u Fillona rovno o manželku. Ďalší škandál však môže nacionalistickej političke skôr pomôcť. Európsky parlament sa rozhodol zbaviť ju poslaneckej imunity. Dôvodom sú príspevky na sociálnej sieti, v ktorých zverejňovala záznamy zo zverstiev páchaných bojovníkmi Islamského štátu, čo má byť klasifikované ako šírenie násilných materiálov. Príspevky pochádzajú ešte z roku 2015 a to, že sa nimi začali Le Penovej neprajníci zaoberať tesne pred voľbami, naznačuje, že celá záležitosť má politický podtext. Šéfke FN môže teda kontroverzia u voličov paradoxne pomôcť, keďže jej strana prípad označila za politický proces vykonštruovaný bruselskými elitami s cieľom zabrániť Francúzsku v novonadobudnutí suverenity. Podpredseda FN Florian Philippot svoju predsedníčku bránil slovami: „Ukazovanie hrôz islamizmu  nám proti nemu dovoľuje bojovať.“ Brusel sa v prípade Le Penovej víťazstva rozhodne má čoho obávať. Jedným z jej hlavných bodov kampane je zorganizovanie referenda o vystúpení Francúzska z EÚ, čo by mohlo únii zasadiť smrteľný úder. Le Penová EÚ niekoľkokrát označila za totalitárnu organizáciu a nešetrí ostrými slovami ani na najvplyvnejšiu ženu únie. Nemecko nazvala sluhom amerických záujmov a Hollanda zas sluhom nemeckej kancelárky. Pri návšteve Európskeho parlamentu ju privítala slovami: „Ďakujem, pani Merkelová, že ste nás dnes navštívili spolu so svojím vicekancelárom a správcom provincie Francúzsko,“ čím mala na mysli súčasného francúzskeho prezidenta. Taktiež poznamenala, že ekonomická suverenita je pod dohľadom Bruselu nemožná, pričom jediným liekom na ekonomické ťažkosti jej vlasti majú byť inteligentné protekcionistické opatrenia, prezentované v balíčku zvanom hospodársky patriotizmus. Nečudo, že sú z vízie jej možného triumfu bruselské elity také nervózne.

Trumpov efekt

Vraví sa, že nijaká publicita nie je zlá publicita. Le Penová sa týmto marketingovým pravidlom riadi do bodky, preto nebojí ísť do konfrontácie, aby si zabezpečila mediálny ohlas. Príkladom môže byť jej plánované stretnutie s libanonským veľkým muftim. Keď jej tesne pred audienciou ponúkli šatku na zakrytie vlasov, prezidentská kandidátka oznámila, že si na seba odmieta dať islamský náboženský symbol, len aby sa s duchovným vodcom mohla stretnúť. Potom sa otočila na opätku a pred zrakmi viacerých novinárov odkráčala. Správa o jej geste ihneď obletela svet. Túto taktiku zrejme odpozerala od Donalda Trumpa, ktorý bol už v prvých fázach primárok najzmieňovanejším prezidentským kandidátom. Le Penová je na tom podobne. Napríklad v britskej tlači sa jej meno spomína v priemere takmer päťnásobne častejšie ako meno jej hlavného oponenta centristu Macrona. Le Penová má veľký vplyv aj na rozmach novej vlasteneckej kultúry medzi mládežou. V prvom kole by ju podporila štvrtina voličov vo veku 18 – 24 rokov. Ak by sa jej vo voľbách podarilo uspieť, šlo by o ozajstnú renesanciu pronárodných síl, ktorá by ďalej energizovala prebiehajúce populistické povstanie naprieč Európou. „Prieskumy nie sú voľby,“ komentovala svoje šance na víťazstvo v druhom kole Le Penová. Nateraz však ostáva – podobne ako pred ňou Trump – ostro sledovaným outsiderom.