PAŠKA: AK KOLÍKOVÁ NEODSTÚPI, ZODPOVEDNOSŤ PREJDE NA MATOVIČA

Nevierohodné vyjadrenia vysokých štátnych funkcionárov (ministrov, aj generálneho prokurátora) zahmlievajúce závažné zistenia o mimoriadnych a nezákonných udalostiach v prešovskej väznici, oprávnene vyvolávajú dojem, že štátna administratíva zametá stopy po nezákonných skutkoch, ktoré viedli k tragickej smrti nedávneho prezidenta Policajného zboru, generála Mgr. Milana Lučanského. Je znepokojujúce, že štátnymi predstaviteľmi zverejňované popisy udalostí neprichádzajú súbežne s predložením jasných dôkazov, ale s časovým odstupom a v modifikáciách, ktoré je len ťažko dôveryhodne spojiť s už uniknutými faktami a písomnosťami (ako napr. lekárska správa), či so stanoviskami nezávislých bezpečnostných expertov, alebo svedectvami rodinných príslušníkov.

Naša verejnosť mala pred nedávnom (v auguste 2020) možnosť vidieť neupravovaný videozáznam z cely na letisku pri Bruseli, ktorý dokumentuje brutálne maniere represívnych zložiek voči zadržiavaným, v tomto prípade belgickej polície voči zosnulému slovenskému občanovi Jozefovi Chovancovi. Rovnako majú byť (v záujme ochrany ľudských práv zadržiavaných) podľa medzinárodných štandardov zaznamenané aj úkony a udalosti z prostredia prešovskej väznice, ktoré by nám teraz mali pomôcť objasniť priebeh sporných udalosti z cely pána generála Lučanského.

V slobodnej demokratickej spoločnosti je neprípustné a neprijateľné, aby vyšetrovacie zložky, či ministerstvo takmer mesiac po prevalení vážneho podozrenia z nátlaku a násilia v cele prešovskej väznice ukrývali pred verejnosťou, nezávislými expertmi a odborníkmi na vyhodnocovanie väzenských konfliktov, ale aj poslancami Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, dôležitú dôkazovú video-dokumentáciu vďaka ktorej by bolo možné preukázateľne objektivizovať spochybňované oficiálne verzie o vzniku ťažkých zranení, ale aj o tragickom úmrtí generála Milana Lučanského.  Zákonite preto vzniká nedôvera voči štátnej moci a bohužiaľ to naozaj začína vyzerať tak, akoby štátna mašinéria z nejakých dôvodov potrebovala získať čas na dopĺňanie, či úpravy ústavných záznamov, manipuláciu s dôkazmi s cieľom zakryť zlyhanie represívnych zložiek v kauze vedúcej ku tragickej smrti.

Nepríjemný pocit nedôvery umocňuje aj ministerkou Kolíkovou zriadená „dymová clona“, t.j. 17 členná, vraj „nezávislá“ komisia, vytvorená a zostavená tak, aby jej väčšina bola z politického spektra ministerky, aby sa o výstupoch z rokovania rozhodovalo len väčšinovým hlasovaním a jej členovia boli o veciach, ktoré sa pri práci v komisii dozvedeli, navyše viazaní mlčanlivosťou. Kolíková vie, že smrť v cele je fatálne zlyhanie štátu, za ktoré musí niesť rezortný predstaviteľ plnú politickú zodpovednosť. Preto si zbabelá ministerka prevažne zo svojich ľudí zriadila takú komisiu, ktorá ju má z tejto zodpovednosti akože vyviniť. 

Zlyhaním práce rezortu spravodlivosti však nezvratne vyhasol ľudský život. A na stole ministerky Kolíkovej teraz leží neodškriepiteľný politický účet za smrť človeka, ktorý bol z rozhodnutia štátnej moci v starostlivosti jej rezortu. Keď už ani strata ľudského života ministerku Kolíkovú nevyburcuje k zaužívanej politickej kultúre a odlepeniu sa od ministerského kresla, tak politická zodpovednosť za toto zlyhanie štátnej moci automaticky prejde na premiéra.

Príspevok uverejnil Jaroslav Paška na Facebooku 4. januára 2021.