PODĽA KORČOKA ALTERNATÍVNE MÉDIÁ NIE SÚ MÉDIÁ

Vrcholia veľkonočné sviatky, kresťania nanovo prežívajú udalosti spred 2000 rokov, súvisiace s ukrižovaním Ježiša Krista. A my sa navyše pripravujeme na druhé kolo prezidentských volieb. To dáva príležitosti na zamyslenie, ktoré koniec koncov potvrdzuje, že dejiny sa opakujú. Veď si len odpovedzme na otázku: konal vtedy Izrael a dnes Slovensko bez akéhokoľvek vplyvu zo zahraničia? Z vtedajších čias sa totiž zachoval list (dnes sa všetko tají), ktorý napísal veliteľ palestínskej rímskej légie Publius Lentulus cisárovi Tiberiusovi a rímskemu senátu: „V Palestíne sa objavil neuveriteľne múdry muž, ktorý kriesi mŕtvych a uzdravuje chorých, má vysokú súmernú postavu, chodí bosý a prostovlasý, má vlasy zlatej farby, vysoké čisté čelo, pekné ústa a rovný nos. Ťahmi obličaja a bledomodrými očami sa podobá svojej Matke, ktorá je najkrajším a najpôvabnejším zjavom, aký tu možno vidieť. Jeho reč je vážna a rozhodná, nemožno ho napadnúť, čo svedčí o takej múdrosti, že prevýši aj najprednejších spisovateľov a vedcov. Zlí ľudia ma nestále obťažujú, aby som ho obžaloval u Teba, cisár. Jeho učenie vraj škodí cisárovej vážnosti, keď hlása, že kráľ a jeho poddaní sú si pred Bohom rovní. Cisár, očakávam Tvoj rozkaz v tej veci, aby som ho mohol ihneď vykonať.“

Marián Tkáč: Korčokove nenávistné slová, ktoré z jeho rozčúlených úst vyšli v debate v Denníku N pri vystretom ukazováku, svedčia o totálnom útoku na alternatívne médiá. V rozhlasovej diskusii s protikandidátom Korčok rázne okríkol redaktorku, aby stíchla – a to ešte ani nie je prezidentom! Sú to strašné, neuveriteľné slová diktátora, nezlučiteľné s proklamovanou liberálnou demokraciou a aj ústavne zakotvenou slobodou slova! Toto si dovolí demokrat v okuliaroch!

Slová Ježiša Krista boli potrestané. Že by prišiel z Ríma rozkaz, a že by sa mu podriadil najvyšší izraelský súd sanhedrin i Pilát Pontský? Ukrižovali „múdreho muža“, ktorý kritizoval farizejstvá a okázalosti, odpustil smilnici, ktorú išli ukameňovať, no keď zbadal v chráme kupcov, peňazomencov, schytil bič, poprevracal im stoly a vyhnal ich z chrámu. Hlásal lásku, hovoril o rovnosti ľudí, stál na strane pravdy a bol alternatívou voči „hlavnému prúdu“, a ten mu to spočítal. Jeruzalemskí kňazi, bezpochyby zainteresovaní na chrámových obchodoch, urobili všetko, aby ho – v súlade so želaním cisára a rímskeho senátu(?) a za asistencie rímskeho prokurátora – potrestali tým najkrutejším spôsobom. Tentoraz nejde o ukrižovanie, ide „len“ o (ne)obsadenie prezidentského paláca, ale možno aj o vstup Slovenska do vojny.

Vplyv globálnych elít

Na čej strane je a kto riadi/radí jedného/jednému z dvoch prezidentských kandidátov, Ivanovi Korčokovi? „Držal tašku“ až piatim rôznofarebným vládam, avšak jeho proamerická orientácia sa nedá spochybniť. Bol pri našom vstupe do NATO a dodnes schvaľuje bombardovanie Srbska, bol v zostave záhadnej návštevy Kisku u Sorosa, podpisoval vojenskú DCA zmluvu s USA v americkom Washingtone, bol vo vláde, ktorá doslova odzbrojila Slovensko, a budúcnosť Ukrajiny nevidí v mieri, ale v umieraní jej i ruských vojakov. Chce odobrať vláde zastupovanie Slovenska v nadnárodných inštitúciách, čím ľahko môže podporiť zrušenie práva veta v EÚ, lebo vraj koho už len zaujímajú názory malého Slovenska? No veď práve!

Jeho nenávistné slová, ktoré z jeho rozčúlených úst vyšli v debate v Denníku N pri vystretom ukazováku, svedčia o totálnom útoku na alternatívne médiá, ktoré vraj médiami nie sú: „Kým predseda vlády zvoláva Bezpečnostnú radu, aby vyvolal dojem, že SR bude zatiahnutá do vojny zo Západu, ja by som zvolal Bezpečnostnú radu preto, čo sa tu deje v mediálnom priestore!“ Takže umieranie ľudí vo vojne je zanedbateľné v „trpení“ slobody slova? „Ak budeme všetko robiť len takým spôsobom, že je sloboda slova, ktorá je svätá, ktorá je v ústave, tak sa v jednom momente dostaneme tam, že tí, ktorí konajú bez akejkoľvek zodpovednosti, budú udávať tón! Dnes ich je, žiaľbohu, už veľa vo vláde!“ V rozhlasovej diskusii s protikandidátom rázne okríkol redaktorku, aby stíchla – a to ešte ani nie je prezidentom! Sú to strašné, neuveriteľné slová diktátora, nezlučiteľné s proklamovanou liberálnou demokraciou a aj ústavne zakotvenou slobodou slova! Toto si dovolí demokrat v okuliaroch! To ho len neustrážili „imidžmejkri“, a či je to ten skrytý zmysel hesla „Nemôžu mať všetko!“, ktoré znie na námestiach Bratislavy, Košíc a ďalších slovenských „veľkomiest“? Slovenská spoločnosť je momentálne rozdelená na dve nerovnako početné časti, na menšinové, ale vplyvné globálne a eurooptimistické elity a na tzv. dezolátov, čiže väčšinu slovenských „post-sedliakov“ na strane druhej. Názorová priepasť medzi týmito dvoma tábormi sa neustále prehlbuje aj zásluhou farizejských médií „hlavného prúdu“, financovaných zväčša „z cisárovho Ríma“.

Stádovitosť verzus gazdovský rozum

Košický emeritný biskup, vladyka Milan Chautur odpovedal na otázku, prečo ľudia v prvom kole volili ináč vo väčších mestách ako vo vidieckych oblastiach a menších mestách. Hovoril o „stádovitosti“, ktorá je príznačná pre väčšie skupiny v mestách, kde ľudia sú silní názorom množstva, ktoré vyjde do ulíc a potvrdzuje si „svoje“ konštrukty. Zhromaždenia na námestiach však niekto organizuje a financuje. Zrejme tí, ktorým ďakoval táraj Šimečka, otec šušlavého a slová sekajúceho šéfa progresívcov, za ich pomoc pri zvrhnutí Mečiara, teda sorosovci. „Gazdovský“ rozum je podľa biskupa väčšmi príznačný pre dediny a menšie spoločenstvá, v ktorých si ľudia tvoria svoje názory na základe svojho poznania a vlastných úvah.

Vladyka doplnil, že inteligencia nie je výsledkom iba vzdelania, ale najmä hĺbavého rozmýšľania a pokračoval: „Dnes často vidíme zo správania a názorov mnohých ľudí to, že vzdelanie im pomohlo viac k špekuláciám ako k slušnému správaniu a nestranným názorom. Títo ľudia pôsobia na mnohých miestach v spoločnosti, ale často vykazujú už svojím správaním, že čosi nie je v poriadku.“ Preto aj napriek uponáhľanosti doby, ktorá je zneužívaná proti človeku, odporúča si nájsť čas na osobné zamyslenie a úvahy o živote. Pred druhým kolom prezidentských volieb nabáda – zrejme predovšetkým prívržencov KDH – na modlitbu a rozjímanie. Kresťania by podľa vladyku Milana mali chcieť byť úspešní v živote a viere, ktorá sľubuje večný život, preto by nemali podľahnúť tomu, čo sa „nosí“ v spoločnosti, ale zostať sami sebou.

„Človek by sa nemal sústreďovať na osobu, ale na hodnoty, ku ktorým sa daný politik verejne vyjadruje, lebo od toho bude závisieť jeho prístup k životu ostatných. Lebo môže sa stať, že podľahneme moci médií, ktoré sú väčšinou v rukách tých, ktorí manipulujú s ľudskými emóciami a názormi v svoj prospech.“ Inými slovami v rukách následníkov tých, ktorým pred 2000 rokmi písal Lentulus do Ríma, sanhedrinu a Pontského Piláta.

Mali by sme sa aj pri tejto príležitosti „dotvoriť v odhodlaný národ“, ktorý si uvedomí, že nikdy sa nebude mať lepšie, ak nezačne používať bystrý rozum a slobodnú vôľu. Ktorú mu ide Korčok „odstrihnúť“ a možno za ňu aj trestať. Božechráň, aby na ďalších päť rokov obsadil Grasalkovičov palác! A či vari, ako verí zopár nadšencov, práve to nás privedie k „dozretiu národa“? To nestačilo päť Kiskových a päť Čaputkiných rokov? Stačilo.