POLÓNY: UČITELIA SI ZASLÚŽIA ÚCTU

Biznismen s dobrým srdcom

Rozhodnutie, že ide kandidovať na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, oznámil najbližším deň pred tým, ako oznámil kandidatúru na post predsedu BBSK. Reakcia jeho staršej dcéry bola dosť krutá aj na neho, jeho mama v prvom momente nepochopila, či ide kandidovať na predsedu alebo na poslanca, a manželka sa rozplakala, vraj nevie, či zo zúfalstva, alebo od šťastia. Oznámil im to v aute a s odstupom času pozitívne hodnotí, že im dal veľmi málo času na rozmyslenie. Medzi jeho veľké záľuby patrí ochrana kultúrnych pamiatok. Má vzťah k histórii, poľovníctvu, ale aj k folklóru. Prezradil nám, že sviatok sv. Cyrila a Metoda je pre neho vzácnym míľnikom v histórii slovanstva, pretože vierozvestovia dali nášmu národu šancu na skutočnú zmenu. Nerád cestuje do zahraničia, ako hovorí, radšej si priplatí, aby mohol zostať doma, v rodnom kraji či vlasti. Má rád celé Slovensko, ktoré prechodil krížom-krážom, s mapou v ruke, pretože ešte neexistovali výhody mobilných aplikácií, ktorým nakoniec ani nikdy nepodľahol. V tom čase nebolo také množstvo čerpacích staníc ako dnes, tak sa okrem mapy za ranného svitu „vyzbrojil“ obloženými rožkami, vodou vo fľaši a po cestách i necestách objavoval zákutia Slovenska. To, že hovorí pravdu, nám dokázal plnými albumami s dobovými fotografiami aj s popiskami z roku 1989 či 1991. Kým ostatní Slováci v deväťdesiatych rokoch utekali do zahraničia, on cestoval po Slovensku. Rád by podporil domáci cestovný ruch, a tak sa nedávno stretol so zástupcami mikroregiónu Pod Panským dielom, pretože vyznáva myšlienku: Ak chcete problémy riešiť, musíte ich poznať. Zatiaľ čo spolužiaci naháňali dievčatá, on čítal múdre knihy o obciach i mestách, kde boli súpisy pamiatok, kaštieľov i kostolíkov po celom Slovensku. Vybral si, čo ho zaujímalo najprv v jeho blízkom okolí a neskôr sa vybral až na východné, južné či severné Slovensko. Dnes dáva prácu 1 250 zamestnancom, v správe majú 650 vozidiel a 750 vodičov. SAD Zvolen oslávila 80 rokov, pričom on ju spravuje 20 rokov. Riadi deväť závodov z 13 okresov Banskobystrického kraja. Firma, ktorej šéfuje, je významným hráčom v banskobystrickom regióne. Dôležitý je pre neho každý jeden zamestnanec, pretože tak ako oni potrebujú jeho, on potrebuje ich. A najväčším odborárom vo firme je práve on, pretože aj on je rád, že má ráno kam prísť pracovať, presne tak ako jeho zamestnanci, hoci nahraditeľní sú všetci, aj on. Má dobrý cit na výber ľudí, ktorí chcú pracovať, ale aj na darebač, ktorá len špekuluje. Za posledných 20 rokov sa nevymenili ani dve percentá vodičov, čo svedčí o veľmi stabilnej spoločnosti a zamestnávateľovi.

Adrian Polóny s primátorkou Banskej Štiavnice s Nadeždou Babiakovou a primátorom mesta Krupina Radovanom Vazanom pri otváraní obnovenej autobusovej linky Banská Štiavnica – Bratislava – Banská Štiavnica. Rovnako sa cestujúca verejnosť môže tešiť čoskoro aj na autobusové spojenie Krupina – Bratislava – Krupina.

Narodil sa 18. júla 1974 v Banskej Bystrici. Študoval na strednej hotelovej škole v Brezne. Je absolventom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov v odbore politológia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale aj Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Titul doktor filozofie získal v roku 2007 na základe rigoróznej skúšky na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Počas štúdií zároveň pracoval na manažérskych a riaditeľských pozíciách. Od roku 2000 pôsobil ako predseda predstavenstva v Bystrickej dopravnej spoločnosti. V roku 2008 v Dopravnom podniku Banská Bystrica zasadol na miesto predsedu predstavenstva. V roku 2003 sa stal podpredsedom predstavenstva Slovenskej autobusovej dopravy Zvolen a v roku 2018 ho v tej istej spoločnosti vymenovali za predsedu predstavenstva. Vzhľadom na svoj úprimný vzťah k tradíciám a slovenským pamiatkam tri roky pôsobil aj ako odborný konzultant pre obnovu pamiatok na Slovensku. Je členom mnohých dopravných komisií. Jeho záber je pomerne široký, a preto je každoročne organizátorom výstavy veteránov áut a motoriek. Jeho prednosťami sú mimoriadne organizačné schopnosti, komunikatívnosť či samostatnosť. So svojou manželkou Katkou a deťmi trvalo žije v Banskej Bystrici. Najdôležitejšou súčasťou jeho bytia je jeho rodina, pretože, ako sám hovorí, všetko, čo na tomto svete po nás zostane, je len kvapka našej krvi v kvapke našej krvi, ak nám Pán Boh dopraje mať deti. Každá loď potrebuje domovský prístav, každý potrebuje vedieť, kam patrí a kam sa môže vrátiť. Mal šťastie, pretože žil v harmonickej rodine, kde napriek tomu, že jeho starí rodičia už nežili, otec o nich dokázal rozprávať s takou úctou a láskou, že mal pocit, akoby ich zažil. Často navštevuje svojich blízkych, rodinu, má úctu k šedinám i k viere v Boha.

Polóny si váži Vladimíra Sotáka

Hoci sa rozhodol kandidovať na post predsedu BBSK, nemá obavy z toho, že by mal opustiť svoju stoličku, napriek tomu, že mu blízki kolegovia povedali, že Slovensko ide do ťažkých časov a boli by radi, keby bol práve v týchto časoch vo firme. Odpovedal im, že neodchádza na Mars, len sa v rámci regiónu presunie do inej budovy. Navyše, ak chcete niečo zmeniť, musíte chodiť medzi ľudí, po kraji, nie sedieť v budove na stoličke. Pri rozhovore vás osloví jeho úprimnosť a priateľskosť od prvého momentu, ako sa ocitnete na pôde jeho firmy, kde sa snúbi poriadok s moderným funkcionalizmom i tradíciou a najmä vľúdnosťou jeho profesionálneho tímu. Jeho komunikácia je otvorená, až neuveriteľne priama, ale aj srdečná. Hovorí o sebe, že síce má rád spoluprácu s ľuďmi, ale nie je úplne tímový hráč, pretože keby nebolo jeho samostatných nájazdov, tak by dnes nesedel na stoličke šéfa druhej najväčšej autobusovej firmy na Slovensku. Odmieta hovoriť o podpore, sponzoringu a filantropii, pretože to je samozrejmosť a nebude sa tým prezentovať na verejnosti. Nerobí to totiž pre marketing, ale preto, že ak má možnosť, tak pomáha, lebo to niekto potrebuje. Chválenkárstvo mu je cudzie. Váži si silného a významného hráča v regióne, ktorým je generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová a prezident Klubu 500 Vladimír Soták. Hoci nepôsobí veľmi jemnocitne, vidieť za ním výsledky. Podľa Adriana Polónyho dokázal udržať fabriku toľko rokov, s takým množstvom zamestnancov na vysokej medzinárodnej úrovni, a to hovorí o tom, že dostal do vienka neuveriteľný dar, ktorý nepremrhal, a niekoľko tisíc rodín na strednom Slovensku drží nad vodou.

Nemal rád diktáty

Počas osobného rozhovoru nám prezradil, že hotelová škola bola pre neho dôležitou súčasťou vzdelania, lebo človek nikdy nevie, či si nájde partnerku na celý život, tak sa tam naučil variť, keď už ten pravopis dobre nevedel. A k tomu vareniu si potom pridal humanitné vedy, históriu, právo i politológiu. Podľa jeho slov v škole sa až tak nepretŕhal, ale vedel, že všetko treba dotiahnuť do konca, a tak si aj diplomovú prácu písal sám. V škole nemal rád diktáty, lebo mu počas štúdia robili problémy a mame vysvetľoval, že on nepotrebuje vedieť, ako sa píšu sýkorky, lebo on bude mať sekretárky a tie to dobre napíšu. Mama sa mu smiala, že ak sa nebude venovať štúdiu, tak ona mu bude musieť nakoniec montérky prať, lebo nebude ovládať spisovnú slovenčinu. A on má dnes šťastie, že má v troch firmách sedem sekretárok, ktoré dokonale ovládajú slovenčinu, a nakoniec, ako hovorí, to je aj jedna z hlavných podmienok prijatia do zamestnania, pretože je dôležité, aby firma aj navonok pôsobila profesionálne. V roku 1938 vznikol fantastický film, ktorý s humorom hovoril o tom, že škola musí študentov nielen vzdelávať, ale aj vedieť komunikovať so študentmi.

Prvého augusta tohto roka sa Adrian Polóny stal trojnásobným otcom. K dvom dcéram, tínedžérke Emke a trojročnej Karolínke pribudol do šťastnej rodiny malý človiečik Marián. Meno dostal po svojom dedkovi, ktorého už, žiaľ, nespozná, pretože pred dvomi rokmi odišiel do neba.

„V septembri sa začal rok, v ktorom pre neschopnosť vlády možno bude v školách problém aj svietiť a kúriť, a nie ešte zlepšovať vzdelávací proces a vymýšľať nové veci v školách. Preto želám všetkým študentom, aby si užili nový školský rok a aby sa veľa nového naučili. Vzdelanie a schopnosť rýchlo sa učiť nové veci budú pre budúcnosť detí v rýchlo sa meniacom svete kľúčové. Zároveň však myslím aj na učiteľov, ktorí by si zaslúžili viac pozornosti a starostlivosti. Nielen od štátu, ale aj od vyššieho územného celku, aby mohli dôstojne žiť a mali v spoločnosti úctu a postavenie, ktoré si ich profesia zaslúži, tak ako to bolo kedysi, pretože len tak bude povolanie učiteľ znova také rešpektované ako za prvej republiky,“ konštatuje kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Adrian Polóny. Keďže si ctí históriu, bolo pre neho veľkým sklamaním, že 29. augusta bola verejnosť vylúčená z osláv SNP v Banskej Bystrici, kde sme boli svedkami niečoho, čo sa ešte nikdy nestalo. Verejná udalosť z verejných peňazí, ale bez verejnosti, to je niečo nevídané.„Slovenské národné povstanie je jednou z kľúčových udalostí slovenskej histórie. Ako jeden národ sme bojovali aj umierali za svoju vlasť. Za hodnoty ľudskosti a za našu spoločnú budúcnosť. To dokážu iba sebavedomé a jednotné národy. Naša armáda, partizáni a aj obyčajní ľudia dlhé týždne vzdorovali nemeckému Wehrmachtu i trestným oddielom, ktoré sa na našom území dopúšťali nepredstaviteľných krutostí. Nikto o tom nevie viac ako obyvatelia nášho kraja. Odkaz bojovníkov SNP žije dodnes. A mali by sme si ho pripomínať vždy, keď sa rozhoduje o dôležitých veciach našej štátnosti. Musíme vždy myslieť na to, že za našu slobodu a možnosť rozhodovať o svojej budúcnosti položili tisíce našich predkov svoje životy. Touto svojou obeťou nám však nedali iba slobodu. Spolu s tým sme prevzali aj obrovskú zodpovednosť. Zodpovednosť za to, aby sme sa o Slovensko starali s láskou, aby sme ho rozvíjali a aby sme sa nebáli ozvať sa proti krivdám a nespravodlivosti. Ak to dokážeme a budeme aspoň spolovice takí odvážni, ako boli povstalci a aj ľudia, ktorí ich podporovali, tak o Slovensko nemám strach,“ povedal kandidát na predsedu BBSK Adrian Polóny.