PREDVIANOČNÝ ČAS

Najvýraznejším symbolom adventu je veniec

Foto PIXABAY
Dátum 22.12.2018

Kresťania, predovšetkým katolíci sa na Štedrý deň začínajú pripravovať v predstihu. Obdobie štyroch týždňov, symbolizujúce príchod Vianoc, sa nazýva advent. Hoci je to pre mnohých z nás hektický čas vyplnený zháňaním darčekov, upratovaním a chystaním dobrôt na sviatočný stôl, pôvodne to bolo obdobie spomalenia a upokojenia, určené na rozjímanie. Tento zámer vychádza zo životného štýlu našich predkov, žijúcich v súlade s prírodným cyklom. V tomto ročnom období sú noci dlhšie ako dni, celá príroda sa ponára do pokoja.

Pokánie a pôst
Slovo advent pochádza z latinského adventus a znamená príchod. Svoj pôvod má však v gréckom znení tohto slova epifaneia. Pre katolíkov symbolizuje príchod Ježiša - nielen jeho narodenie, ale aj očakávaný druhý príchod. Advent mali v dnešnom Francúzsku a Španielsku od 4. storočia n. l. Sem sa toto obdobie prípravy na oslavu Narodenia Pána dostalo z kresťanského Východu. Chrám v Zaragoze stanovil v roku 380 presné pravidlá návštev bohoslužieb od 17. decembra. Zmienky o predvianočných prípravách môžeme nájsť aj z obdobia pápeža Leva I. Veľkého (440 - 461). Podľa ďalších historických prameňov koncil vo francúzskom meste Macon v roku 582 nariadil začiatok adventu na prvú nedeľu po sviatku svätého Martina.

V rímskej liturgii trval advent dva týždne. Všeobecne však bolo pre tento predvianočný prípravný čas v katolíckom svete určených šesť týždňov, ktoré mali slúžiť na pokánie a postenie sa veriacich. Na štyri týždne skrátil advent pápež Gregor I. Veľký, aby zdôraznil jeho spojitosť so štyritisícročným čakaním na Mesiáša od vyhnania Adama a Evy z raja. Definitívna podoba adventu, v akej ho poznáme dnes, sa ustálila približne v 8. - 9. storočí. Pravidlá pôstu počas adventu zaviedol až pápež Urban V. (1362 - 1370). Prvým dňom adventu je štvrtá nedeľa do Štedrého dňa. Jej dátum teda nie je presne stanovený, pohybuje sa od 27. novembra do 3. decembra. Advent sa končí na Štedrý deň po západe slnka.

Prvou adventnou nedeľou sa zároveň začína nový liturgický rok pre katolícku cirkev. Tradične sa v tento deň číta Pastiersky list biskupov Slovenska, zároveň prebiehajú aj celocirkevné charitatívne zbierky.

Každá zo štyroch adventných nedieľ je zasvätená inej tematike. To sa odráža aj v čítaniach z Evanjelia: prvá nedeľa je venovaná príchodu Krista, druhá a tretia prechodu od Starého zákona k Novému, štvrtá udalostiam predchádzajúcim Vianociam. Keďže sa v advente spája dvojaké očakávanie - narodenia Krista aj jeho druhého príchodu - toto štvortýždňové obdobie sa symbolicky delí na dve časti. Do 17. decembra sa nesie v znamení očakávaného druhého príchodu Spasiteľa, po tomto dátume sa veriaci pripravujú na stretnutie s ním pri jasliach pri príležitosti jeho narodenia. Toto tematické rozdelenie sa prejavuje aj v modlitbách a liturgických textoch.

Svetlo v temnote
Podľa biblických textov kedysi vznikali špeciálne adventné piesne, roráty. Ich názov je odvodený od latinskej adventnej piesne „Rorate coeli de super..." (Rosu dajte nebesia zhora), pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska.

Zvyčajne pre deti sú určené adventné kalendáre. Každý deň adventu tu má svoje okienko, v ktorom je skryté sladké prekvapenie.

Azda najvýraznejším symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviecami. V prvú nedeľu adventu sa zapáli prvá z nich a každú ďalšiu nedeľu horí na venci o sviecu viac. Na Štedrý deň už horia všetky štyri. Sviece tradične bývali fialové alebo tmavomodré, čo sú liturgické farby adventných nedieľ. Ich plameň symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý ako svetlo sveta rozptyľuje temnotu. Čím je viac svetla, tým je príchod Krista bližšie.

Adventný veniec však nie je taký starý ako samotný advent. Prvá zmienka o ňom pochádza až zo začiatku 19. storočia. Johann Henrich Wichern, teológ z Hamburgu, zriadil útulok pre chudobné a opustené deti. Deti tu nielen našli ubytovanie a stravu, ale mohli sa aj priučiť remeslám, a tak si zabezpečiť ďalšie živobytie. Všetky z nich vždy túžobne očakávali Vianoce, preto Wichern v roku 1838 vyrobil na začiatku adventu špeciálny drevený veniec. Umiestnil naň 24 sviečok - 4 hrubšie, symbolizujúce nedele ostávajúce do Štedrého dňa, 20 tenších, predstavujúcich zase všedné dni. Zavesil ho na dvere sirotinca a podeň umiestnil pokladničku určenú na milodary pre svojich zverencov.

Na Slovensku nie sú tieto vence také rozšírené ako napríklad v Spojených štátoch. Tam v predvianočný čas tradične zdobia dvere každej domácnosti.