PREVRACAČOM KABÁTOV A VOJNOVÝM ŠTVÁČOM VOLIČI JASNE ODKÁZALI, ABY ODIŠLI DO ZABUDNUTIA!

Možno bude ctený čitateľ Extra plus prekvapený, no keď som v nedeľu ráno 1. októbra 2023 zbadal výsledky predčasných parlamentných volieb (štvrtých v poradí a celkovo deviatych v ére samostatnej Slovenskej republiky), vybavila sa mi Tisícročná včela. Lebo symbolika, ktorú môj dávny priateľ – spisovateľ Peter Jaroš – zakomponoval v roku 1979 do svojho románu, je aktuálna i dnes. Opakovane ma pri čítaní alebo počas televíznych repríz filmu fascinuje táto až renesančná sága o živote slovenského národa. Vďaka svojej vitalite a včelej pracovitosti prežil tisícročie nepriaznivých okolností. A čo dnes? Svet i Slovensko sa zmieta v politických, sociálnych, náboženských, ekonomických i migračných krízach, zažívame hlboký rozvrat rodiny aj historických a kultúrnych hodnôt, preto je Tisícročná včela aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.

Vo voľbách kandidovalo 24 politických strán i hnutí a jedna koalícia. Rozhodovalo v nich približne 4,3 milióna voličov, z toho takmer 185-tisíc mladých prvovoličov. O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo až 73-tisíc zahraničných Slovákov, z nich svoje hlasy poslalo rekordných 58 779. Účasť voličov bola vysoká – presiahla 68 percent. Jasným víťazom volieb sa stala strana Smer-SSD so ziskom 22,94 percenta. Progresívne Slovensko skončilo na druhej priečke so 17,97 percentami. Hlas-SD dostal 14,70 percenta. Do parlamentu sa dostalo ešte OĽaNO a priatelia s 8,90, KDH s 6,82, SaS, ktorú volilo iba 6,32 percenta voličov, a SNS s tesným výsledkom 5,62.

Zdvihnutý prst NATO

Je po voľbách a slnko nad Slovenskom vyšlo. Napriek strašeniu skorumpovaných novinárov mainstreamových médií, napriek zdvihnutému prstu v centrále NATO, v Bruseli, na pražských Hradčanoch a tiež v Grasalkovičovom paláci. O to viac bolo nadránom počuť buchnutie šampanského z centrály Smeru na Súmračnej ulici v Bratislave. No aj hlasné spievanie slovenskej i českej štátnej hymny.

Tisícročná včela žije ďalej, a my – bežní občania – s ňou. Budeme mať parlament i vládu, ktoré sme si demokraticky zvolili. Progresívne Slovensko použilo feromóny demokracie a slobody, ktorými zamaskovalo typický pach smrtiaceho liberalizmu. Lebo ten, kto volil Progresívne Slovensko, túži po ideologickej totalite. Tí, čo dali dôveru sociálnodemokratickým stranám Roberta Fica a Petra Pellegriniho, Dankovým národniarom zo SNS a Majerského KDH, si zjavne želajú stabilnú vládu a návrat k istotám v suverénnom, národnom a fungujúcom štáte. No a tí, čo (napriek všetkému) predsa len vhodili hlas trnavskému Boratovi Igorovi Matovičovi a jeho koalícii, spoliehajú sa a tešia na pokračovanie zábavy kanalizáciou politiky a verejného života. Pod našimi obľúbenými borovicami záhoráckymi..., s údivom som sledoval tú šialenú prestrelku, čo sa tu počas slovenskej občianskej vojny od roku 2018 strhla. I tú nechutnú, agresívnu a konfrontačnú takmer ročnú predvolebnú kampaň, v ktorej sa nešetrilo obligátnymi nesplniteľnými sľubmi, vulgarizmami, vyhrážkami, zatýkaním z reťaze odtrhnutých Lipšicových a Hamranových psov z NAKA, no ani pästnou argumentáciou.

Zaklínadlo manipulácie

„Spracovanie a sumarizáciu výsledkov parlamentných volieb nie je možné manipulovať,“ pripomenul predseda Štatistického úradu SR Peter Peťko. Štatistický úrad je podľa neho garantom metodiky, ktorou spracúva výsledky volieb posledných 30 rokov. „Údaje prejdú niekoľkostupňovou kontrolou.“ Slováci sú vynachádzaví a tí, čo často cestujú po celom svete, neštítia sa mnoho technických, organizačných a kreatívnych nápadov doviezť (bez preclenia) k nám a nehanebne použiť. Cez SMS a e-maily preletela skôr úsmevná výstraha pred použitím špeciálneho gumovateľného pera na podpis do prezenčnej listiny a na krúžkovanie kandidátov. Vcelku logickejšia sa mi zdala výzva na znehodnotenie/roztrhnutie volebného lístka Progresívneho Slovenska pred vyhodením zvyšku nepoužitých hlasovacích lístkov vo volebnej miestnosti. Ešteže KDH neradilo svojim verným hádzať hlasovací lístok do urny pravou rukou, ako je v Indii dovolené jesť (keďže ľavá sa považuje za znečistenú)... Deň pred voľbami polícia upozornila, aby voliči neverili falošným nahrávkam, ktoré vraj vytvorila umelá inteligencia. Z môjho pohľadu tým bezpečnostná zložka štátu len potvrdila, v čích rukách polícia je.

Pavlova diplomatická chyba

Práve v segmente IT technológií – v elektronickom spracovaní dát – spočívala inovácia tohtoročných predčasných parlamentných volieb na Slovensku. Je zaujímavé, že konzervatívci, liberáli aj progresívci bohorovne odmietajú akúkoľvek možnosť zmanipulovať voľby v USA, v štátoch EÚ (vrátane Slovenska či Českej republiky), no pritom až fanaticky dlhodobo spochybňujú volebné výsledky v Rusku, Bielorusku, v Maďarsku, Gruzínsku, Moldavsku, Tunisku, v regióne západného Balkánu a do Panafrického parlamentu. Našťastie, o výsledku volieb na Slovensku nerozhodlo zahraničie, napriek avízu politológa Prešovskej univerzity Gabriela Székelyho v jednom z rozhovorov v štátnej RTVS. Nepomohli zásahy zvonku. Naopak, aktivovali viac voličov sociálnodemokratického tábora. A nemám priamo na mysli primitívne klebety prezidenta ČR Petra Pavla počas septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku o tom, že „ak vyhrá Robert Fico, výrazne to zhorší vzťahy medzi občanmi Česka a Slovenska“. Pavel sa dopustil hrubej diplomatickej chyby, ktorej dôsledky ešte len pocíti v budúcnosti. Viac empatie k Slovensku aj sympatie k lídrovi opozície prejavili bývalí českí prezidenti Václav Klaus i Miloš Zeman, ktorí Robertovi Ficovi poslali povzbudivé listy. Poukázali na osobné skúsenosti počas jeho vlád i dôležitý aspekt fungujúcej V4, čo sa nástupom Matoviča skončilo. Ani český expremiér slovenského pôvodu Andrej Babiš nechcel premeškať príležitosť pripomenúť sa. Dokonca deň pred voľbami nahral videopozdrav Slovákom s pozadím bratislavskej panorámy, v ktorom cez svoje konto na sociálnej sieti vystríha pred vládou Progresívneho Slovenska. Prirovnal ho k českým Pirátom, ktorí u našich susedov bezohľadne likvidujú sociálne istoty.

„Kulturní střetnutí bačů a studentů“

Neuveriteľné (!) – no zasahovanie do predvolebnej kampane na Slovensku priznal v rozhovore pre denník SME americký veľvyslanec v SR Gautam Rana. Financiami (5 miliónov dolárov) na potláčanie názorov opozičných politikov na sociálnych sieťach. Dočkáme sa ozveny tohto zločinu z Bruselu, Haagu či zo Štrasburgu? Sotva... Lebo dôležitá je aj morálka tých, čo strážia strážcov! Dvaja českí politickí komentátori vo vysielaní programu 360° na CNN Prima NEWS glosovali voľby v Slovenskej republike ako „kulturní střetnutí bačů a studentů“... Nebudem podrobne rozoberať ich prezieravý a protektorátny panský pohľad Prahy na život pod Tatrami, no v niečom mali pravdu. Lebo Šimečkovi progresívci veru stavili práve na neskúsenosť prvovoličov, na mladú generáciu (ľahko ovplyvniteľnú cez sociálne siete) a na zahraničných Slovákov s liberálnym, globalistickým alebo povrchným pohľadom na život. Takých sa do volieb zo 104 krajín sveta zapojilo rekordne takmer 59-tisíc! Napriek tomu, že na Slovensku nežijú a väčšina z nich sa tu žiť ani nechystá. A tým, ktorí študujú, pracujú či žijú v najbližšom zahraničí, sa štyri mimovládky snažili hromadným zvážaním bezplatnými vlakmi z Prahy a Brna nielen umožniť účasť, no v „dobrej viere“ tiež naznačiť, koho voliť. Študentov však doviezli mimoriadne vlaky len do Bratislavy. Prečo asi nie aj do Žiliny, Komárna, Banskej Bystrice, do Košíc či do Prešova? Biela noc v Bratislave mala byť triumfom Progresívneho Slovenska, napokon sa ako filmová Bílá nemoc zmenila na progresívne sklamanie.

Borisovi Kollárovi, Mikulášovi Dzurindovi, Eduardovi Hegerovi, Jurajovi Šeligovi, Jaroslavovi Naďovi, Jánovi Budajovi a ďalším bojovníkom z modrej a modro-žltej partičky sa mlieko rozlialo... Sklamaní musia byť aj v štábe hnutia Republika, ktorým chýbalo zopár desatín percent, aby sa do NR SR dostali. Hádam sa títo stranícki nomádi, prevracači kabátov a vojnoví štváči stratia v archíve histórie. Voliči im jasne odkázali, aby zmizli a viac už vo verejnom priestore nesmradili!

Bratislavský majdan

Príbeh predčasných parlamentných volieb pod Vysokými Tatrami v posledný septembrový deň roku 2023, ktorý taktikou zdržiavania účelovo hrala prezidentka Zuzana Čaputová, sa však zverejnením výsledkov nekončí. Dočasná nájomníčka Grasalkovičovho paláca poverí zostavením vlády zrejme Roberta Fica. A hoci je to skúsený politik a štátnik, môže mu to trvať týždne, no kabinet môže byť po povolebných rokovaniach zostavený aj bleskovo. Pre zostavenie stabilnej a silnej vlády s ústavnou väčšinou sa núkajú do vlády Hlas-SD, SNS a KDH. No karty sa môžu miešať a rozdať aj opačne – proti smeru hodinových ručičiek. Dovtedy však bude Slovensku vládnuť Ľudovít Ódor, obozretne vykúkajúci spoza sukne Pezinčanky. Ako sme videli – nemieni iba svietiť a kúriť... Keďže má v kabinete dočasne povereného ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Wlachovského, môžeme čakať prerozdelenie a dovezenie desaťtisícov nelegálnych migrantov, k čomu nás núti Európska komisia, alebo vydanie súhlasu vlády so zaplatením 70-tisíc eur na každého migranta, ktorého Slovensko odmietne. Babičky a dedkovia od Ódorovej vlády nič také nedostanú. Už prvé komentáre zahraničných médií sa nesú v duchu pokračujúceho strašenia „neposlušným dieťaťom“. EÚ a NATO sa obávajú, aby sa Slovenská republika nestala prvým členským štátom, ktorý sa otočí proti ich mocným štruktúram a proti doktríne neobmedzenej pomoci Ukrajine. Viktor Orbán ich doteraz už dosť trápil a ustráchané pohľady sa od Slovenska prenesú aj na parlamentné voľby v Poľsku. Bruselskí úradníci sa desia pred návratom posilnenej V4.

Na predvolebných bilbordoch mal zdvihnutý prst liberálny tragéd, rozbíjač vlastných pravicových vlád Richard Sulík. Zdvihnutý prst, varujúci pred „bratislavským majdanom“, by sme však mali mať pred očami – priatelia – teraz my voliči, ktorí očakávame zlepšenie pomerov i atmosféry na život, skultúrnenie komunikácie a fungovanie silného sociálneho štátu.