PRÍBEH MÚRU

V roku 1949 sa na mape Európy zjavili dva nemecké štáty - Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika. Spojenci sa už počas vojny dohodli, že Nemecko bude po porážke Hitlera ako „vojnová korisť" rozdelené na okupačné zóny, kde budú moc vykonávať víťazné mocnosti. Keď sa zo Spojencov stali nepriatelia a vypukla medzi nimi „studená vojna", zmenila sa aj ich politika k Nemecku. Západné mocnosti chceli, aby v prípadnom budúcom „horúcom" konflikte bolo Nemecko ich spojencom. Už v roku 1947 sa do jedného celku spojila americká a britská okupačná zóna a v roku 1948 sa k nim pripojila francúzska.
Hranice medzi okupačnými zónami Spojenci dohodli už v roku 1944, sovietsku zónu tvorila východná časť Nemecka, zhruba tretina jeho rozlohy. Hlavné nemecké mesto mali okupovať všetky štyri mocnosti a mal byť sídlom ich spoločnej okupačnej správy. Na konci vojny sa Sovieti sústredili na dobývanie Berlína a americkej armáde sa podarilo obsadiť časť budúcej sovietskej okupačnej zóny. Ak Sovieti chceli, aby sa Američania stiahli za dohodnuté hranice ich zóny, museli vojská Spojencov v júni 1945 pustiť do Berlína.

Berlínska kríza

Hospodársky vývoj oboch častí Nemecka najsilnejšie ovplyvnilo rozhodnutie Spojencov, že každý z nich bude uspokojovať reparačné nároky zo svojej okupačnej zóny. Západné mocnosti čoskoro prestali s uplatňovaním reparačných nárokov, kým Sovieti ich požadovali. Treba tiež zdôrazniť, že sovietska okupačná zóna bola hospodársky menej rozvinutá ako západná časť Nemecka. Západné mocnosti sa sústredili na obnovu krajiny podľa liberálnych zásad, kým sovietska politika bola odlišná. Sovieti vo svojej zóne síce v júli 1945 povolili činnosť niekoľkých politických strán, ale už v apríli 1946 prišlo k tomu, čo sa dialo aj v iných východoeurópskych krajinách (s výnimkou Československa): komunistická strana sa zlúčila so sociálnodemokratickou, čím vznikla Jednotná socialistická strana Nemecka (SED).
Už na jeseň 1945 sa vo východnom Nemecku uskutočnila rozsiahla pozemková reforma. Hospodárstva, ktoré mali viac ako 100 hektárov, boli bez náhrady skonfiškované a pozemky boli rozdelené medzi drobných roľníkov, bezzemkov a presídlencov z Československa a Poľska. Skonfiškovaných bolo okolo 3,2 milióna hektárov. Koncom roka 1945 a na začiatku 1946 sa začalo zoštátňovanie priemyselných podnikov, ktoré vyrábali zhruba 45 percent produkcie, bánk, sporiteľní a poisťovní. 
V marci 1948 prestal existovať spojenecký orgán, ktorý mal vykonávať moc nad Nemeckom - Spojenecká kontrolná rada. Rozkol Nemecka bol predbežne zavŕšený menovými reformami v júni 1948 v západných a sovietskej okupačnej zóne. Zavedenie západnej marky v západnom Berlíne bolo podnetom pre sovietsku blokádu Berlína. Medzi západnými zónami Nemecka a Berlínom bolo prerušené pozemné spojenie, západné mocnosti na to reagovali vytvorením leteckého mosta (jún 1948 - máj 1949). Počas berlínskej krízy hrozilo, že sa „studená" vojna môže zmeniť v horúcu, lenže nakoniec Sovietsky zväz ustúpil, hoci hranice sovietskej okupačnej zóny boli strážené, vnútri Berlína existoval voľný pohyb.
Siedmeho septembra 1949 bola vyhlásená Nemecká spolková republika, presne o mesiac vznikla na území sovietskej okupačnej zóny Nemecká demokratická republika. Všetky západonemecké politické strany (s výnimkou komunistov) označili NSR za jediný skutočný nemecký štát a jeho vládu za jedinú legitímnu nemeckú vládu. V roku 1952 štátny tajomník Hallstein vyhlásil doktrínu, podľa ktorej mala NSR zrušiť diplomatické styky s každým štátom, ktorý by uznal a nadviazal diplomatické styky s NDR (jedinou výnimkou bol Sovietsky zväz). Vláda NSR odmietla uznať líniu Odra-Nisa ako východnú hranicu Nemecka a žiadala obnoviť hranice Nemecka z roku 1937. Zároveň vysídlenci z Poľska a Československa mohli vytvoriť záujmové organizácie, ktoré sa v roku 1958 združili do Zväzu vyhnancov. Tieto stránky politiky NSR mali istý negatívny vplyv vo východnej Európe, kde sa tento nemecký štát označoval za „revanšistický".

Dve Nemecká, veľké rozdiely

Ekonomika NSR zaznamenala neuveriteľný vzostup, ktorý sa označoval ako wirtschaftswunder (hospodársky zázrak). Napríklad v roku 1958 bola úroveň priemyselnej výroby oproti roku 1937 vo výške 110 percent. Ekonomická situácia NSR bola neporovnateľná s viazaným hospodárstvom nacistickej tretej ríše či s biedou povojnových rokov 1945 - 1948.
Iná situácia bola vo východnom Nemecku - Nemeckej demokratickej republike. Už sme spomínali, že východná časť Nemecka nebola taká ekonomicky vyspelá ako západná, navyše na východnom Nemecku ležala ťarcha reparácií v prospech ZSSR. Ekonomika v NDR, podobne ako inde vo východnej Európe, bola centrálne riadená. Tí, čo ju riadili, stanovili neúmerne vysoké úlohy pre ťažký priemysel, zanedbávaný bol ľahký a spotrebný priemysel. Súbežne prebiehala urýchlená kolektivizácia poľnohospodárstva. Malo to ťažký vplyv na životnú úroveň obyvateľstva. Cez otvorené sektorové hranice v Berlíne utekali do západného Nemecka státisíce ľudí. Sedemnásteho júna 1953 vypukli vo východnom Berlíne a ďalších mestách NDR masové demonštrácie, ktoré potlačili sovietske okupačné jednotky. Hospodárska situácia NDR sa začala zlepšovať až po auguste 1953, keď ZSSR zrušil reparačnú povinnosť a do vlastníctva NDR boli prevedené podniky, ktoré predtým patrili Sovietom.
Situácia v NDR a NSR bola po každej stránke neporovnateľná. Lenže okrem masívneho prúdu emigrantov smerom na Západ existoval aj opačný prúd smerom na Východ, hoci bol podstatne menší. V roku 1956 bola v NSR tamojšia komunistická strana postavená mimo zákon a mnohí jej členovia preto emigrovali do NDR. Keď sa začínalo s televíznym vysielaním, v NDR nebola prijatá východoeurópska norma OIRT, ale západoeurópska CCIR. Signál západonemeckej televízie pokrýval tak celé územie NDR. Hoci existovali propagandistické kampane proti sledovaniu západonemeckej televízie, nemali takmer nijaký ohlas. Na televíznych obrazovkách mohli východní Nemci vidieť inú životnú úroveň a výrazne slobodnejší priestor na vyjadrovanie názorov. Hoci v NDR bola životná úroveň vyššia ako v iných krajinách východnej Európy, určite bola podstatne nižšia ako v NSR.
Východonemeckí politici tlačili na Moskvu, aby sa „čosi" robilo s otvorenou hranicou v Berlíne. Sovietski predáci nechceli riskovať zostrenie vzťahov so Západom. Až v roku 1961 Moskva súhlasila. V auguste 1961 postavili povestný Berlínsky múr, ktorý znemožnil útek východných Nemcov do NSR. Treba však zdôrazniť, že kým v roku 1953 demonštrácie v NDR potláčali sovietske vojská, vybudovanie Berlínskeho múru zvládali východní Nemci sami a prípravy na túto operáciu dokonca dokázali utajiť pred západnými rozviedkami. Tentoraz ustúpili Američania a uznali daný stav. Západní Nemci dali svoj nesúhlas najavo tým, že zvýrazňovali priateľské vzťahy s francúzskym prezidentom de Gaullom, ktorý bol kritikom americkej politiky.

Gorbačov Honeckera nepodporil

Po postavení Berlínskeho múru sa hospodárska situácia v NDR skonsolidovala. Lenže v 70. rokoch prišli východonemeckí predáci s teóriou, že v dôsledku „zavŕšenia výstavby socializmu v NDR" sa východní Nemci stali iným národom ako západní Nemci. Režim v NDR „skamenel" a jeho ďalšia existencia závisela od podpory ZSSR. Už Chruščov v 60. rokoch povedal, že existovali sovietski politici, ktorí považovali existenciu NDR za príťaž a navrhovali jej zrušenie a zjednotenie z NSR.
Východonemeckému vedeniu nebola Gorbačovova politika „perestrojky" sympatická, uvedomovali si jej nebezpečnosť pre svoje mocenské pozície. Začiatkom mája 1989 začali v Maďarsku odstraňovať ostnatý drôt a zátarasy na hranici s Rakúskom. Vzápätí to využili východní Nemci, ktorí začali cez Maďarsko a Rakúsko masovo utekať do západného Nemecka. Keď na žiadosť východonemeckej vlády Československo znemožnilo občanom NDR vstup do Maďarska, začali sa v Prahe na území veľvyslanectva NSR zhromažďovať tisícky východných Nemcov. Nakoniec im bolo povolené odcestovať do NSR.
Siedmeho októbra 1989 NDR oslávila 40. výročie svojej existencie. Michail Gorbačov sa síce na týchto oslavách zúčastnil, ale jeho prejav vyznel ako varovanie východonemeckým predákom na čele s Erichom Honeckerom. V októbri prišlo vo viacerých východonemeckých mestách k masovým demonštráciám. Hoci vedenie NDR vyhlásilo ochotu pristúpiť k reformám, demonštrácie pokračovali. Demonštranti v hlavnom meste začali na niekoľkých miestach rozbíjať betónový Berlínsky múr. Deviateho novembra 1989 boli otvorené hranice, ale demonštranti už požadovali pád režimu. Ten v decembri 1989 odstupuje a začína sa proces zániku NDR. Šestnásteho júla 1990 Gorbačov vyhlásil, že ZSSR nebude klásť zjednoteniu Nemecka prekážky. Dvanásteho septembra 1990 v Moskve podpísali dohodu medzi ZSSR, Veľkou Britániou, Francúzskom, USA a nemeckými štátmi, že Nemecko sa môže zjednotiť a že práva štyroch mocností v Nemecku prestávajú platiť.
Od začiatku procesu vedúceho k zjednoteniu Nemecka uplynulo 20 rokov. Dnes sa však ukazuje, že mnohí východní Nemci si vytvárali predstavu NSR podľa západonemeckej televízie. Podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky sa vyše polovica východných Nemcov cíti byť občanmi druhej kategórie. Väčšina východných Nemcov je presvedčená, že NDR mala viac dobrých ako zlých stránok a okolo 20 percent považuje zánik NDR za chybu. Za najväčšie negatívum súčasnosti sa považuje vysoká nezamestnanosť vo východnom Nemecku. 
Pád Berlínskeho múru sa stal nielen symbolom znovuzjednotenia Nemecka, ale aj porážky celého socialistického bloku v studenej vojne. A ako to už býva, víťaz berie všetko. Vývoj v NDR od mája 1989, ktorý v závere roka vyvrcholil občianskymi nepokojmi, bol nepochybne riadeným procesom v réžii západných tajných služieb. Snaha Západu odstrániť socializmus v krajinách sovietskeho bloku bola motivovaná najmä ekonomicky. Železná opona, ktorej súčasťou bol aj Berlínsky múr, bránila rozmachu kapitalistického systému. Po prehre komunistov už nič nebránilo obsadiť „panenské" východoeurópske trhy. V každom prípade násilné rozdelenie nemeckého národa počas studenej vojny nebolo správnym krokom a jeho dôsledky sú napriek historicky nevyhnutnému zjednoteniu dodnes viditeľné.