PRIVILEGOVANÁ RODINA ŠIMEČKOVCOV

V deň hlasovania o odvolaní podpredsedu Šimečku sa po daždivých dňoch usmialo na budovu slovenského parlamentu v Bratislave slnko. Pred hlasovaním sa diskutovalo o legislatíve z dielne životného prostredia. Išlo o aplikáciu smernice „matky EÚ“ v oblasti emisných povoleniek v skrátenom konaní. Teda ďalší nútený krok v tragikomédii Green Deal (Zelený „úder“), ktorej čoraz zrejmejším cieľom je zničenie európskeho priemyslu.

Vidiac vystúpenia poslancov, ktoré ináč ignorujem, odpadol mi kameň zo srdca, že napriek pokusom stať sa poslancom mi to Všemohúci nedoprial. Dvakrát tá Stohlová z PS, ktorá nevedela, že prvým prezidentom bol Masaryk, a ktorá sa za rečníckym pultom natriasala podobne ako Šimečkova konkubína pri štátom sponzorovanom „brušáku“. Osobitne však Pročko, ako zmyslov zbavený šašo vykrikujúci dokola to isté. Ďakujem Bohu, že mi umožnil využiť obmedzený čas pobytu na tejto Zemi oveľa užitočnejšie a zároveň mi šetril zdravie.

Robert Fico vďaka telesnej kondícii – a možno aj ochrane Tamhore, veď sa narodil na sviatok Sedembolestnej Patrónky Slovenska – prežil atentát. Strelcovi odpustil, ale útoky na neho neprestali. Streľbe predchádzalo trinásť „pokojných zhromaždení“ – ako ich označil Michal Šimečka. Ten osobne svojou sekanou slovenčinou na nich vykrikoval: „Hodíme Ficovi pod nohy všetky polená, tu na námestiach, v parlamente, na Ústavnom súde a spolu ho zastavíme, priatelia!“ alebo: „Urobíme všetko, aby Fico nevládol!“ Potrebuje Slovensko takúto stranu? Skupina kresťanských seniorov podala podnet generálnemu prokurátorovi na rozpustenie tejto strany. Fico neumrel, a jeho odporcov to zrejme vyrušuje, lebo vyšli do ulíc zasa. Tentoraz však brániť šimečkovské „money“.

Aj keď nikto nemôže za činy svojich predkov, predsa len každé jablko odniekiaľ spadlo. Z jablone a nie z hrušky. Milan Šimečka I., rodák z Bohumína (1930), kovaný marxista, nepriniesol na Slovensko ako kádrová rezerva KSČ len priezvisko, ale najmä progresívne učenie Marxa, syna rabína Heinricha Mordechaja. Marxizmus vtláčal do hláv študentov UK, pokračoval medzi umelcami na VŠMU, kde sa stal docentom. Ku kariére mu prispelo aj zorganizovanie vtedy typického „verejného súdu“ so študentom Milanom Lasicom, ktorý „spôsobil rozklad organizácie ČSM na VŠMU“. Vie vôbec o tom vdova Magda Vášáryová, štekajúca z protestných tribún po boku vnuka ničiteľa jej manžela?

Počas štúdia v Brne bol jeho konškolákom Milan Kundera. Tomu bol starý Šimečka predlohou románu Žert o represáliách horlivcov na základe vtipu na pohľadnici. Dedo vložil do génov potomkov okrem horlivého progresivizmu aj oportunizmus, prispôsobovanie sa za cenu výhod. Keď na stáži v nemeckom Mainzi zaňuchal vôňu „pražskej jari“, stavil na reformy s Dubčekovým menom. No primiešal do nich kus neomarxizmu, ktorý sa zrodil v neďalekom Frankfurte, za čo ho súdruhovia po auguste 1968 chvíľku väznili. Učinili z neho disidenta a po novembri 1989 sa ľahko votrel do VPN aj so synom a čoskoro sa stal poradcom Václava Havla.

Progresívne búranie tradícií

Syn Martin Milan Šimečka II., už „Bratislavčan“ (1957), nadviazal „na tátu“, akurát „vymenil farby“. Známy je ako publicista: veľa píše a tára. Jeden z vrcholcov kariéry dosiahol v októbri 2008, keď ako šéfredaktor českého časopisu Respekt chcel obhájiť svojho tátu a ponížiť Kunderu. Tento krok mu však Česi neodpustili. Vykopli ho, lebo Kundera v reakcii zakázal spätné preklady svojich najnovších románov z francúzštiny do češtiny.

A tak sa syn vrátil – ako exulant – na Slovensko, ktoré však „nemusí“. Lebo: „Slovensko je čierna diera, v ktorej nenávratne miznú všetky rozumné myšlienky, jej gravitácii neunikne žiaden pokus o slobodné bytie a skončíme všetci v slovenskom jazyku, ktorý je fialový, drevený a napuchnutý ako jazyk obesenca...“ Slovensko je „vedomé si svojej provinčnosti“ a navyše: „Slováci veria v Boha, a to je strašné“! Na druhej strane od tohto zaostalého Slovenska, zosobneného Andrejom Kiskom, neodmietol pri 25. výročí vzniku SR, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. A hrdinsky sa priznal, že George Soros je jeho priateľ, a „vďaka Sorosovým peniazom, ktorými pomáhal mimovládnym organizáciám, aby chodili po Slovensku a burcovali proti Mečiarovi, je teda navyše ešte aj človek, ktorý nám pomohol poraziť Mečiara“.

Michal Šimečka III. (1984) je autorom návodu na organizovanie farebných revolúcií, ktorý vydala Sorosova Stredoeurópska univerzita. Pokračuje v progresívnom búraní tradícií na spôsob deda a tátu, ale ak je to nevyhnutné, neváha sa verejne dištancovať od svojho starého otca i otca. To na tých šťastných rodinných snímkach debatujú iba a len o počasí? Isteže sa patrí pripomenúť, že ostrohy získaval ako asistent vtedy ešte smeráckeho, dnes už „blúdiaceho“ europoslanca Borisa Zalu (žeby tohto človeka s krvou Tida J. Gašpara, šéfa Úradu propagandy Slovenského štátu, „preinačil“ práve jeho mladý asistent?).

Smutne známe procesy

Po praslici predznačilo Michala, že jeho druhým starým otcom je Edmund/Edo Friš, ktorý sa narodil v roku 1912 v Starej Ľubovni v rodine židovského právnika Ármina Frischa. Nedávno, 26. augusta 2024, vyšiel v denníku SME blog Martina Kleina, v ktorom sa bloger priznáva, že starostlivo pred Michalom ukrýval tajomstvo jeho otca. „Na mojom chrbte sa v roku 1997 zviezol na šéfredaktorskú stoličku č. 1, potom č. 2,... až po sivú eminenciu Kostolného v N. Mali ste vtedy 13 rokov, takže ste si to nemuseli všimnúť, hoci časť toho intrigantského Hríbovho (okrem iných) sprisahania sa uskutočnila na jar vo vašej rodinnej záhrade Na úvrati. Sme inak vzdialení príbuzní, som Váš štvrtostupňový strýko. Náš spoločný predok Leopold Ferbstein, dedo môjho deda a pradedo Vášho deda, ušiel asi v polovici 19. storočia pred jedným z pogromov v ruskej časti vtedy neexistujúceho Poľska. Podľa slovenských antisemitov som ja polovičný žid a Vy štvrtinový.“

Edo Friš vstúpil v roku 1935 do KSČ, pohyboval sa medzi slovenskými komunistickými intelektuálmi, Clementisom, Novomeským, Husákom, Löblom. Ale spolubojovníkov potom potopil v rámci boja proti slovenským buržoáznym nacionalistom. V rokoch 1947 – 1951 bol šéfredaktorom komunistickej Pravdy a štval vtedy v smutne známych procesoch proti biskupom, ale aj Milade Horákovej. A udal aj Husáka. S druhou manželkou Soňou Čechovou mal v roku 1962 dcéru Martu, ktorá sa stala manželkou Martina a mamou Michala Šimečku. Ona založila Amnesty International v roku 1991. A tu je ďalší doplnok našich informácií o Michalovi a predkoch od akéhosi „Polovníka“ zo 16. septembra 2024. Za šéfovania stredného Šimečku v SME po smrti Karola Ježíka v roku 1998, sa v redakcii objavil akýsi Michal Friš (v skutočnosti Šimečka najmladší), ktorý píše pravidelne do tohto denníka vo veku 18 rokov. Zrejme génius, v každom prípade najmladší top slovenský novinár (v 19 robil rozhovor s veľvyslancom USA). V redakcii pracuje aj Šimečkova žena s kamarátkou Pukovou. Pod ich taktovkou sa zrodí najväčší plagiátorský škandál, keď vytvoria postavu akéhosi Edwina G., ktorého menom podpisujú skopírované texty zo Spieglu. Nuž, „pečie celá rodina“.

Státisíce od štátu

Šimečkovci nemajú radi nič slovenské, okrem peňazí. Keď v rezortoch kultúry a spravodlivosti skúmali fakty o prideľovaní peňazí z osobitných fondov na podporu mimovládnych organizácií, zistili, že privilegovanou rodinou sú Šimečkovci. Robert Fico sa osobne ujal tohto problému, poukázal na súvislosť medzi týmto faktom a organizovaním verejných zhromaždení proti ministerke Šimkovičovej a ministrovi Suskovi. Keďže išlo o ochranu finančných záujmov rodiny Šimečkovcov, na tlačovke 16. augusta oznámil, že navrhne odvolanie Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu.

Fico uviedol, že Nadácia Milana Šimečku získala v posledných rokoch viac ako 680-tisíc eur z verejných zdrojov a už má schválené dotácie aj na roky 2025 a 2026. Aj keď Michal tvrdil, že nemá s nadáciou nič on, ani opozícia, v jej správnej rade sedí jeho strýko Peter Šimečka, a k nadácii sa tuho hlási starý, opozičný lišiak František Mikloško z KDH. Ten označil deda Šimečku za „dobrého marxistu – komunistu“ na rozdiel napríklad od Mečiara či Fica.

Do hry sa „dostala“ aj Šimečkova matka. Jej projekt Fórum na každoročné organizovanie Stredoeurópskeho fóra podporil štát v rokoch 2020 – 2023 viac ako 300-tisíc eurami, z ktorých časť čerpala aj v rokoch pandémie, keď „fórum“ nebolo. Za ešte závažnejší problém označil Fico Michalovu družku Soňu Ferienčíkovú. Tá inkasovala na projekt BOD.Y, ktorého podstatou je akýsi typ tanca – trasenia sa, 190-tisíc eur. Nuž, „pečie celá rodina“.

Keďže ide o etický problém, premiér vyzval šéfa opozície, aby odstúpil z funkcie. Nestalo sa. A tak sa 12. septembra zišiel parlament na mimoriadnej schôdzi, a o odvolaní Šimečku rokoval až do polnoci. Návrh predniesol Tibor Gašpar. Vyhlásil, že si váži všetky neziskové organizácie, ktoré pomáhajú v zdravotníctve, sociálnych oblastiach a podobne, tie si zaslúžia pomoc. Ale sú tu aj neziskovky, ktoré žijú zo štátneho rozpočtu na pseudoumení a projektoch, ktoré nepovažuje za vôbec dôležité pre Slovensko.

Príživníci Slovenska

Rozprúdila sa diskusia, v ktorej Ivan Štefunko, bývalý predseda PS, zdôrazňoval upadanie Slovenska a odchod mladých do zahraničia. Šéf klubu PS Martin Dubéci vymenoval devätnástich koaličných poslancov, ktorí tiež dostávali peniaze od štátu. „Podarila sa vám jedna úžasná vec, vaším vystúpením zjednotili 79 poslancov, aby hlasovali za odvolanie pána Šimečku,“ povedal Marián Saloň zo Smeru. Nie všetci poslanci koalície ho totiž chceli odvolávať. Na vystúpenie Dubéciho s rozhorčením reagovali v podstate všetci vymenovaní, osobitne Ján Blcháč z Hlasu, Muňko, Huliak či Michelko.

Aj Matovič vyčítal progresívcom, že sa „akosi záhadne nacucli na každú možnú dotáciu, ktorá sa dá na Slovensku čerpať“. Konkrétne uviedol, že šéf odboru ľudských práv na ministerstve spravodlivosti účelovo dával dotácie rodine Michala Šimečku a dúhovému Prideu.

V utorok 17. septembra tajne hlasovalo 77 zo 148 prítomných poslancov. Opozícia nehlasovala, predstaviteľ KDH hovoril o účelovom a nedemokratickom konaní. Koalícia napokon nebola úplne jednotná. Za odvolanie bolo 76, jeden hlas bol neplatný. Koniec Šimečku nepodporili hlasisti: Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš. „Rozhodol som sa na tomto hlasovaní nezúčastniť. Nie preto, aby som obhajoval Michala Šimečku, je mi v zásade jedno, kto sedí na opozičnej stoličke podpredsedu Národnej rady. Ale preto, že táto téma zbytočne polarizuje spoločnosť,“ povedal Migaľ. Podobne reagovali aj ostatní dvaja.

Premiér poďakoval poslancom koalície za to, ako hlasovali. A uviedol, že požiada NKÚ o vykonanie previerok na ministerstvách kultúry a spravodlivosti v súvislosti s čerpaním dotácií členmi rodiny Šimečkovcov, ktorá si účtovala pri projektoch viac, ako mala. „PS nie je Progresívne Slovensko, ale sú to príživníci Slovenska,“ zakončil. A Michal Šimečka sa vyhrážal: „Pán Fico, môžete odvolať podpredsedu parlamentu, ale nemôžete odvolať lídra opozície. Teším sa, ako vás porazím vo voľbách. Teraz mám na to o niekoľko hodín denne viac času.“