PROTI ZNÍŽENIU VEKU VOLIČOV NA 16 ROKOV JE VYŠE 80 PERCENT SLOVÁKOV

Na Slovensku zníženie veku voličov na 16 rokov odmieta až 82 percent reprezentatívnej populácie. So znížením veku voličov z 18 na 16 rokov najviac súhlasia mladší respondenti, a to vo veku 18 - 29 rokov a skupina voličov v strednom veku 40 - 49 rokov. Najvýraznejšie proti sú seniori vo veku 50 - 65 rokov a taktiež 66 a viacroční. Tí, ktorí podporujú zníženie veku voličov zastávajú argument, že názory a potreby mladých sú politikmi prehliadané a taktiež, že spomínaný krok podporí záujem mladých o dianie v krajine a upevní ich demokratické a občianske zručnosti. Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím vyššie vzdelaní respondenti sú, tým intenzívnejšie nesúhlasia so znížením veku voličov. Najvyšší nesúhlas taktiež badať v metropolách so 100-tisíc a viac obyvateľmi a najmenší v obciach a mestách s päť až 20-tisíc obyvateľmi. Vyplýva to z prieskumu agentúry 2muse, ktorý pripravila pre občianske združenie Dajme deťom hlas.

Respondenti, ktorí odmietajú zníženie hranice, argumentujú, že najprv je potrebné zlepšiť vzdelávací systém, aby mali mladí ľudia dostatočné informácie o fungovaní štátu a politiky, a taktiež, že 16 roční a 17-roční nie sú dostatočne vyspelí a nemajú postačujúci prehľad, aby si vedeli vybrať adekvátnych reprezentantov. Profesor Erich Mistrík z Katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí, že mladí ľudia vo veku 16 rokov majú za sebou štyri až päť rokov občianskej náuky v škole. Dodáva, že na tomto predmete sa v súčasnosti už nerecitujú dogmatické poučky ako za komunizmu, ale učia sa kriticky myslieť. „Občianska náuka rozvíja schopnosť s nadhľadom porozumieť fungovaniu spoločnosti, ekonomike a právu. Dnešní 16-roční sú zo školy oveľa lepšie pripravení na chápanie politiky, ako boli ich rodičia a starí rodičia,“ uviedol Mistrík.

Ako informovala Andrea Hajdúchová z občianskeho združenia Dajme deťom hlas, legislatíva kladie 16-ročným na plecia viacero práv a zodpovedností. „Trestnoprávnu zodpovednosť majú mladí občania už od 14 rokov veku. Mladí pod 18 rokov uzatvárajú sobáše, stávajú sa rodičmi, v 16 rokoch končia povinnú školskú dochádzku a niektorí už pracujú, pričom časť z nich do takej miery, že im vzniká daňová povinnosť. O použití daní však nemôžu rozhodovať," vysvetlila Hajdúchová. Dodáva, že posledné dáta, ktoré zisťovali postoje žiakov 8. ročníkov základných škôl a 4. ročníkov osemročných gymnázií ukázali nadpriemerné občianske vedomosti.

Iniciatíva Študentské voľby tvrdí, že mladí ľudia majú záujem o verejné dianie. „Dostávame pozitívnu spätnú väzbu, ktorá potvrdzuje, že mladí majú záujem vyjadriť svoj hlas. Pokiaľ ide o zníženie veku voličov na 16 rokov, je to nová téma aj pre mladých ľudí. Ak by sa o nej začala diskusia aj u nás, politické strany by mohli klásť väčší dôraz na témy, ktoré sú pre mladých dôležité - najmä vzdelávanie, ktoré je ich prioritou,“ doplnila. Taktiež by sa politické strany podľa nej nemali sústrediť len na to, akými sociálnymi kanálmi zasiahnu mladých ľudí, ale aj na obsah, ktorý im ponúkajú. „Mladí ľudia v prieskumoch hovoria, že sa cítia nevypočutí a témy ich záujmu sú prehliadané. Mnohých to núti zvažovať, či spojiť svoju budúcnosť s našou krajinou. Chýbajúca diskusia sa podpisuje pod to, že väčšina populácie sa nesnaží poznať názor mladých spoluobčanov, prihliadať naň a priznať im väčší podiel na rozhodovaní o tom, ako bude vyzerať budúcnosť našej krajiny,“ uviedla Hajdúchová. Susedné Rakúsko bolo prvou krajinou Európy, ktorá ešte v roku 2007 znížila vek voličov na 16 rokov v národných voľbách. Za ním nasledovala Malta.