PRVÝKRÁT NA JUŽNOM SLOVENSKU

Deň Matice slovenskej si pripomíname 4. augusta

Foto TASR/HENRICH MIŠOVIČ
Dátum 02.08.2016

BRATISLAVA 2. augusta (TASR/Extra plus) - Národné matičné slávnosti sa 29.-31. júla stali nielen oslavou 153. výročia založenia Matice slovenskej, ale prezentovali i mesto Komárno. Prvýkrát v histórii sa uskutočnili na južnom Slovensku. 
Deň Matice slovenskej si Slovensko pripomína 4. augusta. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z októbra 1993 je Deň Matice slovenskej pamätným dňom Slovenska.

V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 153 rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844.

V Martine sa vtedy zišlo okolo 5-tisíc ľudí, ktorí v príjemnej atmosfére, plnej národného sebauvedomovania sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný podtext, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu.

Po duchovnej časti zhromaždenia došlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar tisíc zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok k jej začínajúcemu pôsobeniu. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94-tisíc zlatých na vznik Matice slovenskej.

Valné zhromaždenie prijalo zároveň uznesenie, že MS založili "na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského". Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr - od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863. Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou národa slovenského.