REMIŠOVEJ DŽIHÁD

Dlhé roky v opozícii spolu so svojím šéfom takmer denne odhaľovala škandály predošlej vlády. Vtedy iba slovami – teraz má však konečne šancu predviesť sa aj činmi. A už sú tu prvé výsledky. Tie ich každodenné tlačové besedy boli nezabudnuteľné: vždy prišli s odhalením obrovského škandálu – lenže tým sa to vždy aj skončilo. Tvárili sa, že to bolo preto, lebo im vtedajšia skorumpovaná justícia nedovoľovala dotiahnuť tie prípady do konca a všetkých tých korupčníkov a zloduchov pozatvárať. Po rokoch v opozícii však teraz konečne dostala podpredsedníčka vlády a ministerka pre investície a informatizáciu SR Veronika Remišová (Za ľudí) príležitosť to realizovať v praxi – a my všetci sme tak dostali šancu po slovách konečne vidieť aj skutky. A k tým naozaj netreba nič dodávať...

ČÍTAJTE TIEŽ: SOTÁK Z KLUBU 500: REMIŠOVÁ BY MALA ODSTÚPIŤ, ALEBO BY JU MAL MATOVIČ ODVOLAŤ

Líderka pre dezorientáciu

Ministerka Remišová dostala od vlády dôležité poverenie: posunúť Slovensko dopredu v oblasti informatizácie a digitalizácie, ktorú Európska únia určila pre najbližšie obdobie za jednu zo svojich hlavných priorít. Objavil sa však škandál, ktorý vyvoláva otázky, či je ona naozaj tou správnou osobou na tomto poste. Na úrade vlády sa našli nainštalované nejaké technické zariadenia, o ktorých nezasvätení nevedeli, že tam boli umiestnené v rámci tajnej, ale oficiálnej medzinárodnej operácie zameranej na odhalenie medzinárodných hekerských štruktúr. Remišová sa dozvedela, že sa našli nejaké zariadenia a bez toho, aby si veci overila na správnych miestach, vykričala to do médií a vyrobila škandál, že ide o nejakú špinavosť ešte z čias predošlej vlády. Ťažko povedať, aká bola pritom jej motivácia, možno za tým bola snaha o nejaký rafinovaný ťah v boji proti ľuďom spojeným s bývalou vládou, ale oveľa pravdepodobnejšie je, že vo svätom džiháde proti všetkému, čo mohlo nejako súvisieť s pôsobením minulej vlády, mysliac si, že im tam predchodcovia nechali sledovacie zariadenie, a že ako slávny šéfinšpektor Clouseau odhalila megakauzu, urobila nepremyslený krok, ktorým prezradila tajnú spravodajskú operáciu, a tiež veľa o svojej kompetentnosti. Príbeh má potom ešte jednu, trochu menšiu pointu, hoci tiež to vydá na celkom peknú kauzičku. A síce, tentoraz je to maslo na hlave NAKA (Národná kriminálna agentúra, organizačná zložka Prezídia Policajného zboru SR – pozn. red.), ktorá podľahla vicepremiérkinej hysterickej reakcii a bez akéhokoľvek overovania situácie a triezveho odstupu urobila raziu v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES), pri ktorej urobila celý rad školáckych chýb vrátane potenciálneho zničenia dôkazov.

Fatálne šliapnutie do Govnetu

„Kým Remišová nerobila nič, vyzeralo to, že by niečo robiť vedela. Ale odkedy to robí, tak je jasné, že nevie robiť nič.“ Tento pekný citát Borisa Filana okamžite zľudovel, tak ako to už býva v prípadoch, keď národ cíti, že pointa triafa do čierneho. Pravda, treba byť voči nedostatkom druhých zhovievavý, veď chyby robíme všetci. Lenže kto sa dostane do funkcie, v ktorej zastrešuje inštitúcie, pracujúce aj s tajnými operáciami a informáciami, by mal chápať, že toto už nie je hra na šéfinšpektora Clouseaua. Nie je až takým úplne novým poznatkom, že tajné operácie dosť často mávajú takú rafinovanú vlastnosť, že sú tajné. A že sa to zvykne prejavovať najmä tým, že o nich nevie celá verejnosť, ale väčšinou iba zasvätení. Je naozaj ťažké si predstaviť, že človek, ktorý tomu má šéfovať, toto nevie, neuvažuje nad takouto možnosťou a ani mu nenapadne overiť si veci ešte predtým, ako celému svetu oznámi, že odhalil kauzu svetového formátu. Z Remišovej fatálneho škandálu však vyplýva ešte jedno ponaučenie, na ktoré veľmi správne upozornili viacerí pozorovatelia: táto kauza nám krásne ukazuje, aké dôležité je, aby prokuratúra bola nezávislá od výkonnej moci. Ak je iba predĺženou rukou vlády, potom sa môže stať to, čoho sme boli svedkami v tomto prípade: že tak zbrklo, ako vicepremiérka konšpirovala, aj prokuratúra a následne polícia konala, bez vlastného kritického uvažovania a odstupu. Keby sa bol aspoň prokurátor zamyslel a najskôr zistil, ako sa veci skutočne majú, nemusela byť ohrozená informačná bezpečnosť štátu, zmarená medzinárodná spravodajská operácia a nemuseli štyria nevinní ľudia, ktorí si iba robili svoju prácu, 40 hodín sedieť na polícii.

Úderníčka tímu NAKA

Kto by očakával, že sa ministerka za svoje fatálne zlyhanie ospravedlní alebo vyvodí nejaké dôsledky, čakal by márne – namiesto vysvetlenia prišlo iba koktanie a trápne výhovorky. Pikantnosť dodáva celej veci aj informácia, ktorú spomína jeden z tých štyroch zadržaných, že pri zásahu NAKA mal byť aj zamestnanec Remišovej úradu. Poslala ho tam Remišová, aby dohliadol, či náhodou aj policajti nie sú zapletení v konšpirácii, ktorú už videla ako hotovú vec? Pozoruhodný je aj telefonát, o ktorom hovoril uvedený zadržaný pracovník: „Či to bola sama pani vicepremiérka Remišová, alebo jej sekretárka, zavolala do NASES a povedala, že sa chce pani Remišová stretnúť so mnou a s generálnym riaditeľom, že kedy budeme na pracovisku. A keď sme čakali na pani Remišovú v kancelárii, vtedy zazvonila na dvere NAKA.“ Čo vyplýva z týchto informácií? Vyzerá to tak, že pani ministerka nielenže bola iniciatívna pri odhalení „zákerného sprisahania“, ale sama sa aj mimoriadne aktívne podieľala na organizovaní a realizácii policajnej akcie na pátranie po jeho „páchateľoch“. Je to prekvapujúce? Vôbec nie: veď poloha detektívky jej nadovšetko pristane, to je presne tá, v akej si ju pamätáme aj z jej pôsobenia v parlamente v uplynulých rokoch. Nájde nakoniec svoje ideálne kariérne naplnenie ako úderníčka tímu NAKA, ktorá bude loviť skalpy pre svojho šéfa? Zatiaľ však má na starosti informatizáciu – a tiež aj čerpanie financií z európskych fondov. Našťastie tam nie je až tak veľa čo pokaziť, tam ide iba o pár miliárd eur...

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne