ROZKRADLI ŠTÁT, DNES SA VYJADRUJÚ K JEHO FUNGOVANIU

V poslednom mesiaci sa do nášho slovníka dostalo viacero novotvarov a cudzích výrazov. Z televízie, na ktorú sme v karanténe všetci odkázaní, na nás najčastejšie vyletujú slová „pandémia“, „testovať“, „repatriácia“, „na dennej báze“, „gúdpraksis“, „čosmezdedili“, „kurzarbajt“, „dáta“ „homofis“... No a keďže takmer celý verejný éter nad Slovenskom sprivatizoval od marca milionár z Trnavy s funkciou premiéra vlády, chrlí na nás i také slová ako „blackout“. Benjamin Franklin by poznamenal: „Dobre urobené je lepšie ako dobre povedané.“ Igorovi Matovičovi by však niekto mal vysvetliť, že slovo blackout sa používa aj v krízovej situácii (najmä v USA), ale znamená vlastne zhasnúť celú krajinu, aby nepriateľské letectvo nevidelo mestá a dediny – teda ciele útoku. Premiér, ktorý narába s novými výrazmi ako žonglér s guľami pod šapitom, mal by skôr používať výraz „lockdown“. Vystihuje lepšie situáciu na Slovensku a znamená, že z dôvodu bezpečnostných opatrení sa uplatňuje izolácia alebo obmedzenia práv na určitú oblasť. Napríklad, že v stave ohrozenia či núdze zakáže obyvateľom slobodný pohyb.

Nápad verejne špekulovať o plošnom, celoštátnom "blackoute", považuje bývalý premiér Mikuláš Dzurinda za neadekvátny a nemiestny. „Teda škodlivý,“ odpovedal pre TASR Dzurinda v súvislosti s úvahami premiéra Matoviča. Dzurinda dodal, že ak bude tzv. blackout potrebné urobiť, nech ho urobí, ale nech je prísne lokálny. „Tam, kde sú ohniská infekcie, nie plošne,“ zdôraznil expremiér. Pripomenul, že vláda má v takýchto záležitostiach konať na základe a po dôkladnej porade s odborníkmi, profesionálmi v príslušnej oblasti. „Nie sa schovávať za pochybné 'referendá'. Emócie ľudí treba tlmiť, nie podnecovať,“ doplnil Dzurinda. Vypnutie Slovenska sa nepozdáva ani bývalému ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Upozorňuje, že takéto opatrenie by malo enormné priame aj nepriame ekonomické dôsledky. Mikloš pre TASR zdôraznil, že dnes nikto s istotou nevie, čo funguje a čo nie. Nechcem ani nebudem hodnotiť obsah týchto dvoch vyjadrení. Skôr ma prekvapuje, že týmto pánom objavených v truhlici panoptika Privatizačnej siene slávy dnes vytvárajú médiá taký priestor. A to za vlády, ktorá sa tak nahlas a na všetky strany oháňa zatiaľ len bojom proti korupcii. Gorila ukrytá v hlbokých šuplíkoch generálnej prokuratúry a špeciálnych vyšetrovateľov sa otočila na druhý bok... Veď to bolo práve duo Dzurinda - Mikloš s ich pravicovo-liberálnou „partičkou“, čo počas prvej začalo a za druhej vlády dokončilo lúpež storočia a odovzdalo strategické štátne podniky a banky nadnárodným monopolom. Slovensko ostalo pod Tatrami stáť s holým zadkom a s prázdnymi rukami. Humorista by ho nazval asi nudistom v strede Európy. Ktosi múdry povedal: „Život ide vpred, ale pochopiť ho môžeme len keď sa pozrieme vzad.“ Čoskoro – po Matovičovi – sa bude potrebné pohliadnuť a dôsledne poupratovať v našom štáte. A nezabudnúť ani na otázky dávno zapadnuté prachom... Kto dovolil rozkradnúť kryty so zásobami a zlikvidoval desaťročia budovaný funkčný systém civilnej ochrany? Veď v nich mal každý občan plynovú masku, rúška, respirátory, gumové oblečenie aj dostatočnú rezervu základných potravín. Kto a prečo zbavil štát možnosti postarať sa o svojich občanov? Prečo náš štát nemá ani po 30-tich rokoch vypracované pandemické plány či mobilizačné postupy? Lebo dôležitejšie slová, ako Matovičom aktuálne používané výrazy, sú potravinová sebestačnosť, štruktúrovaný priemysel, využitie domácich zdrojov, ochrana národných a štátnych záujmov, embargo na migračné kvóty a usporiadanie skutočne funkčného sociálneho štátu. Toto bude pravdepodobne interesom väčšiny občanov a voličov pred najbližšími parlamentnými voľbami. Či už riadnymi v roku 2024 alebo predčasnými. Jasné, že okrem najmladších voličov, ktorých najviac zaujímajú iba sociálne siete a funkčné tričká alebo tých, čo obdivujú len povrchné Čaputovej rúška.

Americký spisovateľ a biochemik ruského pôvodu Isaac Asimov by zrejme aj na dnešnú situáciu vo svete iba zopakoval už dávno vyslovené poznanie: „Smutným aspektom súčasného života je, že veda objavuje nové poznatky rýchlejšie, ako spoločnosť získava rozum.“