SLOBODU STRATÍME OČIPOVANÍM

Vraví sa, že pre človeka je najväčším blahom jeho sloboda. Slobodný človek disponuje len tým, čím môže disponovať voľne - môže vlastniť iba seba samého. 

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 31.05.2015

Z vlastnej vôle a bez akéhokoľvek odporu je ľudstvo ochotné vzdať sa práve slobody a vlastnej identity. Slovensko obletela v uplynulých dňoch správa, že ministerstvo vnútra plánuje zrušiť rodné číslo a každému občanovi pridelí desaťmiestny bezvýznamový kód. Táto informácia nie je novinkou, o nových identifikačných číslach sa začalo hovoriť ešte pred desiatimi rokmi. Ministerstvo vnútra SR dokonca v roku 2009 podpísalo zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na Informačný systém identifikátora fyzických osôb. Stopnúť vydávanie rodných čísiel vraj plánovali už v roku 2013. Rodné číslo, ktoré v súčasnosti používame a je jedinečné pre každého človeka, zrazu nahradí systém viacerých identifikátorov. Budeme len číslo a od tohto je už len krôčik k čipovaniu ľudstva. Dalo by sa povedať, že vo Švédsku sa totálne zbláznili. Minulý rok si totiž sedemsto ľudí dobrovoľne nechalo implantovať podkožné čipy, ktoré nahrádzajú doklady. Pod rúškom bezpečnosti a pohodlnosti sa vzdávame slobody, ochrany súkromia a podriaďujeme sa absolútnej totalite. Spojené štáty v tomto smere zachádzajú ešte ďalej. Mikročipy plánujú implantovať každému novorodencovi, a tak by sa naplnil hlavný cieľ svetovej vládnucej elity, aby bola postupne očipovaná celá ľudská populácia. Takto označkovaná masa sa dá veľmi ľahko ovládať, pretože každého jednotlivca je jednoduché lokalizovať s presnosťou piatich metrov. Osoby s implantovaným čipom tak môžu byť ľahko kedykoľvek pod cudzou a nežiaducou kontrolou. Keď som sa rozhodla písať o čipovaní ľudí, veľmi ma prekvapila informácia, že Olof Palme (mimoriadne populárny švédsky politik a premiér), ktorý mal protiamerické postoje, v skutočnosti udržiaval pomerne blízku vojenskú spoluprácu nielen so západnou Európou, ale aj USA a prvé testovacie čipy dal väzňom implantovať ešte v roku 1973. George Orwell sa v románe 1984, ktorý napísal v roku 1949, nemýlil, keď v ňom opisuje svet, v ktorom vládne absolútna totalita a podporuje ju permanentná vojna. Určite môžeme dať Orwellovi za pravdu, že dnes žijeme vo svete, kde vládne diktatúra Veľkého brata, ľudia žijú v chudobe, ovládaní manipuláciou a strachom. A pokojne môžeme hovoriť aj o Štokholmskom syndróme – fenoméne, ktorý opisuje situáciu, kde rukojemníci vyjadrujú súcit a sympatiu k páchateľom. Tieto pocity považujú odborníci za iracionálne, na človeka počas takejto situácie silne vplýva miera nebezpečenstva a strachu. A práve strach je to, čo nám bráni vzoprieť sa neustálemu tlaku a dobrovoľnému podriaďovaniu sa. Prestaňme sa báť, lebo ten, kto nás zastrašuje, sa bojí sám. Nemôžeme dopustiť, aby sa heslá z Orwellovho románu – „Vojna je mier, Sloboda je otroctvo a Nevedomosť je sila“ - stali pravdou a my nevedomou otrockou masou. Ešte stále máme čas, ale nemôžeme čakať, že to niekto urobí za nás. Rozhodnutie musí ísť od nás, zdola, nikto zhora sa nepostaví za práva normálnych ľudí. Nevzdávajme sa svojej slobody, lebo tá sa získava nie hľadaním slobody, ale hľadaním pravdy.