SLOVÁCI SA BOJA O PRÁCU

Veľkoobchodné spoločnosti sú pod tlakom pre rýchle tempo zavádzania digitalizácie procesov vrátane umelej inteligencie. Cieľom je nezaostať za konkurenciou a, samozrejme, maximalizovať zisk. Ak firmy nebudú schopné rýchlo reagovať na technologické trendy, riskujú stratu svojej pozície i zákazníkov. Čo však ich zamestnanci? Mnohí sa obávajú, že budú nahradení softvérmi a o ich ruky či vedomosti viac nebude záujem.

Konkurencia a zisk

Na Slovensku podľa štatistického úradu vlani klesli tržby medziročne o 3,7 percenta. K dôvodom vraj patrí aj pomalšie tempo zavádzania automatizácie, v ktorej za západnou Európou zaostávame. „Úplnou nutnosťou pre zvýšenie celkovej efektivity prevádzok sú technologické inovácie. Dôraz na digitalizáciu a využívanie umelej inteligencie prestupuje naprieč veľkoobchodnými odvetviami aj príbuznými oblasťami, ako sú logistika alebo výroba. Bez nich strácajú spoločnosti konkurencieschopnosť,“ uviedol Dušan Pukač zo spoločnosti Bibby Factoring Slovakia. Ako príklad uviedol štúdiu spoločnosti Deloitte, ktorá ukázala, že investície do ERP systémov a automatizácie môžu významne zvýšiť presnosť a rýchlosť operácií. Veľkoobchody, ktoré implementujú tieto technológie, majú lepšiu kontrolu nad svojimi procesmi a môžu lepšie reagovať na zmeny. „Mnohé firmy, ktorým už nepostačuje Excel a zároveň sa nechcú prispôsobovať tradičným krabicovým riešeniam, investujú obrovské sumy do vývoja systémov na mieru. Ich implementácia trvá dlhé mesiace až roky a každá ďalšia úprava je nákladná. Navyše, často zabúdajú na údržbu a pravidelnú aktualizáciu systémov, a preto bývajú náchylné na výpadky a v horšom prípade aj na rôzne bezpečnostné incidenty, ktoré môžu firmy stáť státisíce eur,“ hovorí odborník na digitalizáciu zo spoločnosti Amcef Milan Cák. Pre podnikateľov je digitálna transformácia lákavá aj preto, že ak sa urobí dobre, dokáže majiteľom firiem ročne ušetriť až desaťtisíce eur, hlavne na personálnych výdavkoch. Zamestnanci sa na to však pozerajú inak. „Okrem toho, že nemajú radi zmeny a neradi sa učia nové veci, boja sa, že pre digitalizáciu budú nahradení softvérmi, pretože dobre vytvorený softvér dokáže úplne eliminovať manuálne prepisovanie akýchkoľvek dát a dokumentov do systémov a môže ohroziť ich pracovné miesta,“ dodáva Cák, podľa ktorého sú tieto obavy zbytočné. Uznáva, že transformácia dokáže zrušiť nadbytočné pracovné pozície a v niektorých prípadoch veľa ľudí skutočne môže prísť o väčšinu svojej agendy. Mnohí majitelia si stabilných a skúsených zamestnancov ponechajú na kreatívnejšiu prácu, ale čo s tými ostatnými?

50 na 50

Jedným z najvýraznejších prvkov automatizácie, s ktorým sa stretávame denne, sú samoobslužné pokladnice. Na Slovensku sú rozšírené najmä v obchodoch s potravinami, hoci v západnej Európe sú bežné aj v špecializovaných obchodoch, napríklad s textilom. Tento typ pokladníc rozdeľuje Slovensko na dva tábory. Kým jedni oceňujú, že si vďaka nim nákup vybavia rýchlejšie a navyše nemusia prísť do kontaktu s predavačkou, iní krútia hlavami. Argumentujú, že do obchodu neprišli pracovať, namietajú, že pri mnohých takýchto pokladniciach možno platiť len kartou a strach majú aj o pracovné miesta predavačiek. Pravda je taká, že kým v roku 2016 uprednostňovala tieto pokladnice tretina Slovákov, dnes je to už polovica. Navyše, prevádzky chcú ich sieť rozširovať. „Naším cieľom je inštalovať do konca februára 2025 samoobslužné pokladnice do všetkých našich predajní. Záujem zákazníkov sa neustále zvyšuje. Momentálne túto možnosť využívajú viac ako dve pätiny všetkých kupujúcich, pričom však v niektorých predajniach túto možnosť uprednostňuje viac ako 50 percent zákazníkov,“ povedal Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie Lidl. V podobnom duchu sa vyjadrila aj hovorkyňa Kauflandu Lucia Vargová. Samoobslužné pokladnice nájdu zákazníci v 98 percentách predajní a onedlho budú vo všetkých. Ani Tesco na tom nie je inak. Podľa PR manažérky Márie Zerzanovej sa približne polovica transakcií uskutočňuje práve prostredníctvom nich. „V takom prípade sa naši kolegovia a kolegyne na prevádzkach venujú iným činnostiam v rámci prevádzky, ako sú príprava a kontrola produktov a tovaru, upratovanie, príprava online nákupov a podobne. Pre zákazníkov je vždy k dispozícii aj pásová pokladnica, v prípade, ak v menších obchodoch nie je práve asistent predaja pri tejto pokladnici, stačí jeho alebo vedúceho zmeny požiadať o otvorenie pokladnice,“ dodala Zerzanová.

Američania robia krok späť

Kým u nás zažívajú samoobslužné pokladnice svoj rozkvet, v Spojených štátoch im pomaly, ale isto zvoní umieračik. Prevádzkovatelia obchodov totiž menia spôsob ich používania. Pokladnice im síce ušetrili personálne náklady, v konečnom dôsledku však pre ne dochádza k zvýšenému počtu krádeží. Vyvinula sa dokonca nová skupina zlodejov – ľudia zo strednej vrstvy, ktorí na kradnutie nie sú odkázaní, ale príležitosť z nich urobila zlodejov. Niektoré firmy rušia takéto pokladnice úplne, iné, napríklad Target, Dollar General a regionálny reťazec Schnucks, obmedzujú počty položiek, ktoré si tu zákazníci môžu nablokovať. Pri testovaní v niektorých predajniach sa zistilo, že obmedzením počtu položiek na desať sa skrátil čas vybavenia zákazníkov na polovicu v porovnaní s miestami, kde toto obmedzenie nebolo zavedené. Po implementovaní zamestnanci tiež zaznamenali zníženie počtu ukradnutého alebo strateného tovaru. Dokonca aj najväčší americký maloobchodný reťazec Walmart na niektorých miestach úplne zrušil samoobslužné pokladnice a nahradil ich pokladnicami s obsluhou. Neboli by to však Američania, keby nechceli všetko speňažiť, a tak spoločnosť v niektorých prevádzkach umožňuje využiť pokladnice bez obsluhy exkluzívne zákazníkom, ktorí si platia ročné členstvo. A čo u nás? Odzvoní zakrátko samoobslužným pokladniciam aj tu? Zatiaľ to vyzerá skôr na opačný scenár.