SLOVENSKÁ REPUBLIKA MÁ 31 ROKOV
Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Zdieľať
Úderom polnoci 31. decembra 1992 vznikli dva samostatné štátne útvary - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR). Stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov. V pondelok 1. januára tak uplynie od vzniku samostatnej SR 31 rokov. Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok - Deň vzniku SR, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. V ČR si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu.
Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24.00 h bez plebiscitu zanikla ČSFR a vznikli dve samostatné republiky - SR a ČR.
História československej federácie siaha ešte do obdobia bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii prijalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa a platnosť nadobudol 1. januára 1969. Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR.
K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Potom už nasledoval spomínaný akt - schválenie ústavného zákona o zániku ČSFR. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992. Už počas prvého dňa existencie samostatnú SR diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína.
Prvého januára 1993 sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády, na ktorej prijali vyhlásenie ku vzniku samostatnej SR. V prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN) či UNESCO. Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna.
V marci 1993 sa SR stala členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna toho istého roku členom Rady Európy (RE). Prvým prezidentom SR sa stal Michal Kováč, ktorého poslanci NR SR ako kandidáta HZDS zvolili za hlavu štátu 15. februára 1993. Členským štátom NATO sa SR stala 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie. Do schengenského priestoru vstúpila 21. decembra 2007. Euro ako menu zaviedla od 1. januára 2009.
Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.
DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.
UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.
