SLOVENSKÉ POHĽADY MAJÚ 170 ROKOV

Na konferencii k výročiu založenia časopisu sa zúčastnili poprední literárni vedci, bádatelia, historici, spisovatelia a publicisti

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 04.10.2016

BRATISLAVA 4. októbra (TASR/Extra plus) - Najstarší slovenský časopis pre literatúru, vedu a umenie Slovenské pohľady si pripomína 170 rokov od založenia a 135 rokov od obnovenia svojho vydávania. To sú hlavné dôvody utorkovej vedeckej konferencie, ktorú v Bratislave organizoval jeho vydavateľ Matica slovenská pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Plavčana (nom. SNS).

"Tento deň je veľký, aj keď niektoré verejnoprávne média to neevidujú. Slovenské pohľady to je zázračný 170-ročný príbeh na civilizačnej križovatke v Európe," povedal v úvode podujatia predseda MS Marián Tkáč.

Na konferencii sa zúčastnili poprední literárni vedci, bádatelia, historici, spisovatelia a publicisti. Tí v príspevkoch priblížili historickú genézu vzniku, postupný vývin i súčasnú tvár jubilujúceho periodika. Podľa nich má neodmysliteľné miesto v súradniciach modernej slovenskej kultúry a Slovenské pohľady možno oprávnene považovať za dejiny v dejinách, keďže dlhodobo verne odrážajú literatúru a slovenský život.

Literárna vedkyňa a vysokoškolská pedagogička Mária Bátorová v príspevku Naša hrdosť naša hanba zdôvodnila tento paradox. Ocenila snahu kľúčovej osobnosti nášho národného obrodenia a zakladateľa časopisu (1846) Jozefa Miloslava Hurbana v ťažkých uhorských pomeroch. "Aj obdobie socializmu nebolo priaznivé pre časopis. Ale ani v súčasnosti sa situácia nezlepšila. Stále nie je záujem kompetentných inštitúcií o výskum kultúry, ktorú zanechal tento časopis a akú nám môžu závidieť mnohé európske krajiny," konštatovala Bátorová.

Jej profesijná kolegyňa Eva Foldinarová hodnotila Slovenské pohľady ako unikátny jav v slovenskej spisbe v širokospektrálnom rozmere s prínosom do európskej i svetovej kultúry, a to nielen v dobách maďarizácie. Ďalší diskutujúci analyzovali rôzne obdobia počiatkov a po zániku obnoveného vydávania, o ktoré sa zaslúžil syn zakladateľa Svetozár Hurban Vajanský. Spomínali vtedajšiu spoločenskú situáciu a prínos pod vedením jednotlivých šéfredaktorov i obsah časopisu, ktorý okrem literatúry dáva priestor desiatkam vedných odborov aj výtvarnému umeniu. Konferencia sa neniesla len v oslavnom, ale aj kritickom duchu.

"Okrem hrubého maďarizačného útlaku 27 rokov od pádu komunistického režimu hovoríme o novej totalite. O umlčaných spisovateľských hlasoch, o bielych miestach v slovenskej literatúre. Niektorí spisovatelia sú v istých médiách marginalizovaní alebo obchádzaní, akoby vôbec neexistovali. A pohnútky ľudí, čo o tom rozhodujú, nemajú nič spoločné s ich tvorbou, ktorú nečítajú a ignorujú, ale s tým kam ich zaradili na základe mimoliterárnych, politických a ideologických kritérií. Nespravodlivosť a diskriminácia nevystihujú podstatu veci," hodnotil šéfredaktor Slovenských pohľadov Bystrík Šikula. Uviedol, že problémom je aj nemožnosť niektorých spisovateľov reprezentovať krajinu v zahraničí, či žiaden priestor v niektorých časopisoch. "Slovenské pohľady mapujú celý slovenský literárny kontext. Od toho Novembra 1989, keď nastali názorové a ideové spory medzi spisovateľskými organizáciami, sa spisovatelia rozdelili. Vidím v tom aj isté sektárstvo aj politikum," dodal Šikula.

Na podujatí realizovanom s finančným prispením Fondu na podporu umenia nechýbalo umelecké slovo, ani hudba a spev skupiny Cabo, ktorá má vo svojom repertoári zhudobnené verše slovenských básnikov.