SLOVENSKO MÁ DRUHÝ NAJVYŠŠÍ POČET SAMOSPRÁV NA STOTISÍC OBYVATEĽOV V EÚ

Slovensko má druhý najvyšší počet samospráv na stotisíc obyvateľov v Európskej únii. S takmer 54 samosprávnymi jednotkami na stotisíc obyvateľov sme sa umiestnili tesne za prvým susedným Českom, ktoré ich má 59. Za Slovenskom nasleduje Francúzsko, ktoré má 52 samospráv na stotisíc obyvateľov. Priveľa municipalít však môže limitovať efektivitu. Informoval o tom makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Priemerná veľkosť slovenskej samosprávy je približne 1 850 obyvateľov, pričom 82 percent obcí má výrazne menej obyvateľov ako je toto číslo. Zároveň v takých obciam žije menej ako 30 percent celkovej populácie Slovenska.

Analytik ďalej uviedol, že podobne veľké Fínsko či susedné Poľsko má počet samospráv výrazne nižší. Fínsko má takmer desaťkrát menej samospráv, celkom 5,6 na stotisíc obyvateľov, a v Poľsku je ich počet 6,5 na stotisíc ľudí. Práve Poľsko je často uvádzané ako pozitívny príklad čerpania eurofondov zo strany samospráv. V jednej fínskej samospráve je priemerný počet obyvateľov približne 17 850 ľudí. Menej samospráv ako Slovensko má aj Maďarsko, celkom 32,5, a Rakúsko, konkrétne 23,5 municipalít.

„Aktuálny stav naznačuje, že existuje značný priestor na zefektívnenie verejnej správy, čo by mohlo priniesť významné úspory a zlepšenie kvality služieb pre občanov. Skvalitnenie a zefektívnenie služieb samospráv môže znamenať aj to, že peniaze od investorov alebo eurofondy budú do regiónov prúdiť v konečnom dôsledku rýchlejšie, čo nakoniec vytvorí dodatočnú relevantnú agendu a aj samotné pracovné miesta," vysvetlil Kočiš a dodal, že ide aj o demografickú zmenu, a teda, že ľudia v produktívnom veku budú chýbať. Analytik tvrdí, že prípadné zefektívnenie by malo počítať nie len s počtom obyvateľov, ale aj s rozlohou samosprávy. „Hoci neexistuje jednotný názor na to, aká veľká by mala byť efektívna samospráva, vo všeobecnosti je podporovaná myšlienka, že efektívna veľkosť by sa mohla začínať na úrovni aspoň päťtisíc obyvateľov," doplnil.

Kočiš súčasne zdôrazňuje, že primerané zníženie počtu samospráv by neznamenalo posun k centralizácii moci, ale posun k efektívnosti riadenia zdrojov na úrovni regiónov. Popri tom by sa uľahčil proces prenesenia kompetencií na samosprávy, čo podporovali v posledných parlamentných voľbách viaceré politické strany. „Lokálna centralizácia by priniesla efektívnejšie, kvalitnejšie a najmä lacnejšie služby občanom. Výdavky samospráv (obce + VÚC) sa dnes pohybujú na úrovni šesť percent HDP, čo je objem, kde by sme určite vedeli optimalizáciou nájsť a ušetriť desiatky až stovky miliónov eur. Pri potrebe poctivej konsolidácie verejných financií ide o nezanedbateľný objem," vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne.

Taktiež by podľa Kočiša zefektívňovanie samospráv výrazne uľahčila lepšia úroveň digitálnych služieb štátu smerom k občanom. Na základe digitalizácie by kultúrna identita jednotlivých dedín a miest pri centralizácii služieb podľa analytika nemusela byť narušená, pretože jednotlivé obce by aj naďalej ostali kultúrnym centrom pre svojich občanov. „Kľúčom však je, aby obyvatelia väčšinu potrebných administratívnych úkonov dokázali vyriešiť z pohodlia domova. Teda bez ohľadu na to, ako ďaleko sa úrad riadenia samosprávy bude nachádzať," dodal Kočiš.

Pokračoval s tým, že zjednodušený vzor efektívneho spájania obcí môžeme badať v cirkevnom prostredí. Viaceré obce dokážu kňazi efektívne spravovať z jednej centrálnej fary. „Samozrejme, štátna samospráva poskytuje komplexnejší set služieb, ale na istej administratívnej úrovni (krsty, pohreby, sobáše či správa cirkevného majetku) možno vidieť efektívne fungujúcu cirkevnú správu aj na úrovni viacerých obcí. Najväčšie cirkvi (rímskokatolícka a gréckokatolícka) pokrývajú fakticky celé územie Slovenska cez asi 1 500 farností, pričom územných samospráv je viac ako 2 900," uzavrel.