SLUHOVIA ELÍT

O čom by mali občania rozmýšľať, keď pár dní pred voľbami stíchne volebná agitácia? Už budú zrejme rozhodnutí, komu dajú svoj hlas. Mali by sa však ešte zamyslieť, do akej situácie sa Slovensko dostane o ďalšie štyri roky pod vedením favoritov, ktorých si sami vyberú. Budú to roky prínosné a posunú Slovenskú republiku k lepšiemu, alebo si zas spôsobíme ďalší, nezvratný krok do poroby a zániku samostatného štátu?

Podsúvanie poloprávd

Tým, ktorí si ťažkajú, že sa vyjadrujem komplikovane, hovorím teraz otvorene a jednoducho. Ľahostajnosť voliča k dianiu v republike či lenivé spoliehanie sa na vyššiu moc nikdy nič nevyriešilo. Práve naopak. Situáciu ešte viac domotalo a dalo špekulantom priestor na parazitovanie. Spomeňte si, čo všetko nám už politici od roku 1989 nasľubovali. O čom nás presviedčali. Ako šeredne sa líši skutočnosť od pôvodne prezentovanej teórie, nám ukazujú samotné politické strany. Ich dnešní predstavitelia sa so starostlivo naformátovaným výrazom tváre dívajú na vás z plagátov. Heslá, ktoré ich na plagátoch oplocujú, ukazujú, kde sme napokon skončili len preto, že sme dôverovali minulej propagande. Oni dobre vedia, čo voliča tlačí, čo ľudí otravuje, dráždi a poburuje. Preto nastrkali na plagáty riešenie toho, čo sami svojou slepotou nastvárali. Preto tá ich odhodlaná, škriepna rétorika z TV obrazoviek. Neštítia sa zneužívať ani mravné hodnoty človeka. Podsúvaním poloprávd útočia na jemnocit človeka a jeho vrodený zmysel pre spravodlivosť. Ponúkajú skreslené verzie udalostí, ktoré ľudí ťažia. Nehanebne si prisvojujú zásluhy za každý lúč svetla, ktorý prenikol do temna politického zákulisia. Veľmi dobre vedia, akú silu predstavujú emócie, ako ovplyvňujú rodiace sa sympatie či odmietanie k domnelým nositeľom viny. Výrečnosťou a hereckými výkonmi vytvárajú v ľuďoch emočný stav, ktorý znemožňuje racionálny pohľad na usporiadanie faktov do súvislostí odhaľujúcich pravdu. Na volebný súboj sa pripravovali minimálne dva ostatné roky. Cieľavedomejšie, plánovitejšie, ale aj bezohľadnejšie postupovala opozícia.

Politické lotroviny

Najprv sa havkalo na úrovni národnej rady. Potom sa cez masmédiá vysypali na občana škandály nahromadené v priebehu Ficovej vlády. Prezentovali ich tak, akoby predtým na Slovensku nijaká vláda nebola. Akoby za každou nehoráznosťou nestál nik iný než Fico osobne, či prinajmenšom ním poverení ľudia. Že na každú politickú lotrovinu musí najprv niekto vytvoriť podmienky tak, aby vyzerali ako následok prirodzeného vývoja, o tom sa samozrejme mlčí. Potom ich imidžmejkri začali ľuďom podsúvať predstavu, že nebyť nedocenených majstrov demokracie, nič by sa zo škandálov na božom svetle neobjavilo. Vzápätí, keď už bol človek rozčarovaný a nazlostený na hrôzy vládnej arogancie, je mu logicky ponúknutý vinník toho všetkého. V jeho tieni sa „náhodou“ črtajú siluety rytierov spásy na bielych koňoch.

Roman Stopka: Naša republika nepotrebuje záplaty, ale systémové opatrenia. Na tie sa však môže odvážiť len štátna moc zvrchovaného, suverénneho, nezávislého štátu, opierajúca sa o poznanie vlastnej inteligencie.​

Vzápätí sa po Slovensku zaskvejú svojou farebnou duchaplnosťou tisíce plagátov, ktorých výroba iste nijako nezaťažila životné prostredie. Z nich sa občan dozvie, čo kto a ako šikovne opraví v existujúcom lotrovskom systéme. Krkolomne sa predbiehajú, kto ponúkne neočakávanejšiu myšlienku, len aby získali voličský hlas. Spoločnosť rozparcelovali na záujmové skupiny a regióny. Rozdávajú sľuby hlava-nehlava a do sietí lapajú stále viac dôverčivých. Predbiehajú sa, kto dá komu viac spravodlivosti, kto vykoná zodpovednú zmenu v tom, čo nastváral, kto vyrieši problémy zdravotníctva tým, že nebude vraj treba u lekára čakať, ako šmahom ruky vyriešiť dane a tak podobne. Len odmietajú verejne priznať, komu sa nalepili na chvost a v mene čích záujmov konajú. V mene koho menia štátne peniaze na plagáty, na ďalšie balamutenie občana? Za ten boží svet nepriznajú, na čí obraz chcú obrátiť celú našu republiku. Ku komu budú smerovať toky hodnôt z našich energetických zdrojov. Kto bude ťažiť z prírodného bohatstva Slovenskej republiky a bohatnúť z výsledkov práce jej občanov. Na to vám veru odpoveď ponúkať nebudú. Od takých odpovedí vašu pozornosť odvedú pomocou plagátových návnad, zneužívajúc vašu sústredenosť na oprávnenú kritiku denných problémov.

V propagandistickom ošiali

Vaša nespokojnosť ich dočasne sústreďuje na vaše potreby. Nie že by ich chceli vyriešiť. Iba vyvolávajú zdanie, že sa na ne zamerajú. Usilujú sa len o vašu priazeň. Veď to môžete sami pozorovať podľa tých záplat parciálnych vylepšení, lepených na deravé hrnce rozhádzané po špinavom dvore nadnárodných záväzkov. Naša republika nepotrebuje záplaty, ale systémové opatrenia. Na tie sa však môže odvážiť len štátna moc zvrchovaného, suverénneho, nezávislého štátu, opierajúca sa o poznanie vlastnej inteligencie. Egocentrické záujmy elít, vydeľujúcich sa nad spoločnosť nezaslúženým bohatstvom a hrajúcich sa na Boha, musia byť vytesnené. Žiaľ, naše voľby sú už tradične poznamenané takýmto prospechárskym snažením kultivovaným spoza hraníc. Lenže predstavitelia politických strán usadených v NR SR visia na chvoste zahraničného diania. Dôkazom toho je aj fakt, že ešte nepostrehli, ako sa celá nimi ctená clintonovská orientácia politiky začala celosvetovo likvidovať. Veľké búranie nastúpilo po voľbách amerického prezidenta v roku 2016. To sa tieto strany, s plným nasadením im dostupnej manipulačnej technológie, usilujú o volebný úspech. Chcú majetnícky riadiť náš štát. Kam asi SR dovedú, keď sa ich orientačné majáky už po celom svete búrajú. Štátnici ich kvalít môžu občana našej republiky doviesť akurát na trh otrokov. Len dúfam, že ten im v propagandistickom ošiali nebude strkať hlavu do chomúta sám. Tragická vývojová perspektíva. Žiaľ, obsahuje reálnu hrozbu. Obeť postupu sa už natoľko stala obeťou propagandy, že hrozbu nevidí.

Strach z pravdy

Aj keď zahraničné finančné zdroje propagandy začínajú vyschýnať, máme jej toľko, až sa stala samoúčelnou. Nie náhodou sa mnohí naši vynikajúci teoretici podivujú, že v propagovaných volebných programoch zabudli definovať napríklad hospodársky ideál dnešnej doby. Pravda, príležitosť politikou nepodmieňovaného vedeckého poznania nastúpi až vtedy, keď bude moc v rukách ľudí naozaj rozhodnutých riadiť štát na prospech občana. Výsledky práce našich doterajších politikov sa za 27 rokov trvania SR už natoľko prejavili, že sa dajú predvídať ciele ich snažení. Oni nás dávno odsúdili do pozície ľudí bez vlastného štátu, na post večného sluhu, so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. To do ich katovskej slučky strkajú hlavu romantici. Nedajte sa klamať. Štát je tu na to, aby problémy, ktorých riešenie volebné plagáty ponúkajú, vôbec nevznikali. Politik sa musí usilovať o komplexné, systémové fungovanie štátu, a nie veľkolepo ponúkať riešenie parciálnych problémov, ktoré sám spôsobil. Možno niekto namietne, že priveľmi zovšeobecňujem. Áno, je toho naozaj toľko nastváraného, že nemá zmyslu pripomínať jednotlivé udalosti. Povedal by som, že už dávno nastal čas otvorene ukázať na všeobecné postupy, ktorých sa naši politici držia ako slepý palice. Čo teda robiť, ako sa rozhodovať? Zahoďte strach z pravdy. Dajte už konečne priestor svojmu rozumu a svojim záujmom. Prestaňte poslúchať cudzie nápady a slúžiť cudzím cieľom. Máte predsa ešte možnosť výberu.

(Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa, PSN)