SMER-SSD A PSN PODPORUJÚ SKRÁTENIE PRACOVNÉHO TÝŽDŇA

Spojené kráľovstvo nedávno otestovalo štvordňový pracovný týždeň. Pokus priniesol sľubné výsledky, a tak aj Fínsko obnovilo diskusie, či nenastal čas vydať sa touto cestou, píše Euractiv. Britská štúdia trvala šesť mesiacov a zúčastnilo sa na nej takmer tritisíc zamestnancov z 61 firiem. Až 39 percent zúčastnených sa na jej konci cítilo menej vystresovaných, 40 percentám sa zlepšil spánok a 54 percentám zamestnancov sa podarilo zlepšiť rovnováhu medzi osobným a pracovným životom.

Ekonómovia z Cambridgeskej univerzity tvrdia, že by vlády v Európe mali skrátiť pracovný týždeň na štvordňový. Vedci z Cambridgeskej univerzity uvádzajú, že bez toho, aby prišlo k poklesu miezd, prevažná väčšina spoločností si udržala ciele v oblasti produktivity práce na plný úväzok. Zamestnanci však boli oveľa oddýchnutejší a spokojnejší a firmy zarobili rovnako a nemali žiadne straty. Výsledky najväčšieho svetového testu štvordňového pracovného týždňa odhaľujú výrazne nižšiu mieru stresu a chorobnosti zamestnancov. Politická ľavica vo Fínsku si tieto výsledky všimla a rozhodla sa zaradiť skrátenie pracovného týždňa do svojho volebného programu. Podpredseda Sociálnodemokratickej strany Fínska (SDP) Matias Mäkynen navrhol, aby počas nasledujúceho parlamentného obdobia došlo k rozsiahlemu prieskumu na tému štvordňového pracovného týždňa. Argumentoval tým, že pracovné vyhorenie a nespokojnosť sa podľa prieskumov stali celonárodnou chorobou.

Dnes je mimoriadne aktuálna téma štvordňového pracovného týždňa aj na Slovensku. Politická strana Práca slovenského národa (PSN) navrhovala už v roku 2015 v svojej programovej vízii pre Slovensko skrátiť pracovný týždeň na štyri dni. Premiér SR Robert Fico na svetovom ekonomickom fóre v Davose pripustil, že by sa na Slovensku mohol zaviesť štvordňový pracovný týždeň. Nápad sa nepozdáva zamestnávateľom, ktorí tvrdia, že by si to vyžadovalo desaťtisíce ďalších zamestnancov. Naopak, odborárom sa nápad celkom pozdáva. „Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré ako experiment zavedú štvordňový pracovný týždeň,“ vyhlásil premiér Robert Fico s tým, že mnohé podniky zmenili svoj postoj po pandémii ochorenia COVID-19. „Tento trend je už prítomný v mnohých krajinách, v mnohých odvetviach alebo u mnohých zamestnávateľov,“ uviedla Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Minister práce sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš hovorí, že pri tejto téme treba zvážiť, či predĺžiť denný pracovný čas na 10 hodín alebo odobrať z pracovného týždňa jeden deň aj bez predĺženia hodín strávených v práci. „Sú určite profesie, kde to možné je, ale len v prípade, že nedôjde ku kráteniu miezd. Ale napríklad si to neviem predstaviť vo výrobnej sfére a podobne,“ povedal Erik Tomáš. Podľa odborárov by však kratší pracovný týždeň znamenal aj zníženie stresu, zvýšenie produktivity, zvýšenú spokojnosť a lojalitu zamestnancov či pozitívny vplyv na ich fyzické a duševné zdravie. Zamestnávateľom sa však táto vízia nepáči. Štvordňový pracovný týždeň by podľa ich názoru prehĺbil už existujúce problémy. „Slovensku podľa aktuálnych dát chýba viac než 82-tisíc pracovníkov. A teda zamestnávatelia dlhodobo nevedia obsadiť desiatky tisíc voľných pozícií. Skracovanie pracovného času zákonom tento tlak na pracovné miesta ešte viac zosilní a firmy budú mať ešte väčšie problémy so zamestnávaním,“ vysvetlil generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Roman Stopka, predseda strany Práca slovenského národa, PSN

Rozhodne podporíme skrátenie pracovného týždňa. Naše stanovisko je podmienené presvedčením, že človek má právo na väčšie množstvo času oslobodeného od práce na zabezpečenie dôstojného života pre seba i svoju rodinu. Kybernetizácia spoločnosti už na to vytvorila predpoklady. Podľa našich pozorovaní je úroveň automatizácie i robotizácie vhodných procesov, povedzme, v oblasti vývoja, získavania surovín, postupov výroby, služieb, riadiaceho procesu súkromného či štátneho aparátu na takej úrovni, že toto skrátenie pracovného času umožňuje bez nežiaducich strát. Navyše, svojimi kapacitami a efektívnosťou práce presahuje potrebu produkcie natoľko, že možno vývoj dokonca súbežne smerovať aj na šesťhodinový pracovný deň. Prekážky v realizácii takého projektu spočívajú vo filozofii štátneho zriadenia. Kým demokratický štát, zameraný na rast životnej úrovne a skvalitňovanie života svojho obyvateľstva, môže mať mimoriadny záujem na takomto stave, tak štáty zamerané na prospech a zisky veľkopodnikateľov a im zodpovedajúcich štruktúr sa budú takémuto rozhodovaniu brániť. Nastolenie stavu je potrebné dôsledne pripraviť nielen z hľadiska samotnej práce, ale aj pozície vytvorenia rozsiahlych príležitostí na pozitívne využívanie takto získaného voľného času, aby sa rozvinuli doposiaľ skryté zdroje tvorivosti. (Extra plus 4/2023)

Robert Fico, predseda vlády SR a predseda strany Smer-SSD

Štvordňový pracovný týždeň by mohol byť súčasťou novelizácie Zákonníka práce. Skrátenie pracovného času musí byť jednoznačne o možnosti dohody na tripartite, teda dohody medzi odborármi a zamestnávateľmi, ktorú bude moderovať štát, respektíve nová vláda Slovenskej republiky. Do platnosti by sa toto opatrenie malo dostať cez novelizáciu Zákonníka práce, tam, kde to umožnia podmienky, pretože na Slovensku máme aj prevádzky, ktoré majú buď nepretržitú prevádzku, alebo si z povahy svojej činnosti nemôžu dovoliť skracovať pracovný týždeň. Zákonník práce pravicová vláda do veľkej miery zdevastovala a bude ho potrebné opraviť. Odbory takisto otvárajú túto tému, a preto môžeme povedať, že táto iniciatíva aj medzi ľuďmi nachádza veľmi zaujímavú reakciu. Tam, kde to je možné, teda chceme navrhnúť, aby mali možnosť zástupcovia zamestnancov, teda odborári, dohodnúť sa so zamestnávateľom na tom, že celková dĺžka pracovného týždňa, ktorá by sa mala skrátiť, by sa mohla rozdeliť nie na päť dní, ale na štyri dni. Takéto skrátenie pracovného týždňa by si však vyžiadalo kompromisy na oboch stranách. Ak by sa táto zmena uskutočnila, možno by aj ľudia, zamestnanci, v rámci kompromisu, mohli byť ochotní v rozmedzí štyroch pracovných dní odpracovať o hodinu viac. Stále by to bolo dohromady menej času, ak by bol napríklad piatok voľný, ako je dnes platných päť pracovných dní. Takéto opatrenie by podľa nášho názoru malo pozitívny vplyv na produktivitu práce, pretože prvé štyri dni bývajú najproduktívnejšie. Rovnako by malo pozitívny účinok aj na cestovných ruch, keďže ľudia by mohli inak premýšľať o trávení predĺženého víkendu, či na kvalitu rodinného života. Sú krajiny, ktoré už pristúpili k skráteniu pracovného týždňa a vyzerá to tak, že ľudia takúto zmenu prijali. (Extra plus 4/2023)