SPÁCHAL NAĎ SABOTÁŽ?

Ministerstvo obrany podalo na bývalého ministra obrany SR Jaroslava Naďa trestné oznámenie za skutky, ktoré mal spáchať počas výkonu mandátu na MO SR. Tie súvisia s odovzdaním stíhačiek MiG-29 a obranného systému S-300 Ukrajine. Na základe čoho Jaroslav Naď konal?

Podali sme tri trestné oznámenia, ktoré sa týkajú podozrenia zo spáchania sabotáže, zneužitia právomoci verejného činiteľa a porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. Trestné oznámenia boli smerované voči kabinetu Eduarda Hegera i samotnému exministrovi Jaroslavovi Naďovi. Krok Hegerovho kabinetu považujeme za protiústavný a v rozpore so zmluvnými ustanoveniami, ktoré sa týkali vojenskej techniky. Po tomto rozhodnutí ostalo nechránené nebo a občania v riziku. V podstate sme jediný štát na svete, ktorý sa zbavil svojej živej, aktívnej protivzdušnej obrany v momente, keď za ňu nemal žiadnu adekvátnu náhradu. Mali sme S-300, čo je systém stredného a dlhého dosahu. Rovnako sme mali aj plnohodnotný systém protivzdušnej obrany Kub, ktorý je krátkeho dosahu, a mali sme stíhačky MiG-29. Všetky tieto tri komponenty v čase odovzdania tretiemu štátu fungovali. Bývalý minister Jaroslav Naď v tom čase hovoril, že je to nepoužiteľné, že je to v garáži a on sa dohodol so spojencami, že nám namiesto toho pošlú päť batérií systému Patriot. S-300 poslal preč a až o niekoľko týždňov prišlo päť batérií, jedna bola na letisku v Kuchyni a štyri na Sliači. Samotní vojaci však hovoria, že tie štyri batérie Patriotu, ktoré sem prišli, sa nedokázali ani dostatočne rozložiť, čiže v takom prípade systém nebol efektívny. Systémy boli položené, vojaci v kasárňach a Patrioty boli na letiskách na efekt a nie na ochranu. Exminister Naď tvrdil, že zapožičané systémy tu budú na taký dlhý čas, pokiaľ nebudeme mať vlastný systém protivzdušnej obrany. Pravda bola taká, že systémy odišli zo Slovenska už po niekoľkých mesiacoch a náš vzdušný priestor zostal nechránený. A práve v tomto prípade je minister Naď podozrivý zo spáchania trestného činu sabotáže, lebo zákon hovorí, že kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu, alebo sa dopustí iného konania preto, aby maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, právnickej osoby, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Jaroslav Naď mával analýzou, ktorá mu umožnila Ukrajine darovať stíhačky MiG-29, systémy Kub a S-300. Existuje spomínaná analýza?

Jaroslav Naď najprv povedal, že analýzu mal, ale ju neukázal, potom ju ukázal, ale nedal ju médiám, potom ju mal neoficiálnu a potom oficiálnu, ale nik nevie odkiaľ. Potom mal štyri analýzy a nakoniec ich vraj bolo päť. Pravda je však taká, že keď sme analýzu na ministerstve hľadali, žiadnu sme nenašli. Jaroslav Naď sa potom vyhováral, že na analýze pracovali Úrad vlády SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, MZV SR a vraj ju videla aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Dal som si tú námahu a na všetky inštitúcie som sa oficiálne obrátil a žiadnou analýzou nik nedisponoval. Jedine na MZV SR sme našli list ministra Rastislava Káčera, ktorý sa vyjadril, že podľa neho je možné poslať techniku na Ukrajinu, pretože si myslí, že to nie je zásadná otázka zahraničnej politiky SR. Bol to list na jednu A4, žiadna analýza. Jediná analýza, ktorá spĺňa všetky atribúty, je tá, ktorú si vypýtala Európska komisia od Univerzity Komenského od ústavných právnikov. Tá dospela k tomu, že SR nemala právo poslať stíhačky MiG-29 a Kub na Ukrajinu v čase, keď bola vláda v demisii a mala parlamentom vyslovenú nedôveru. Ak sme v stave, že minister máva analýzou, ktorá vôbec neexistuje, a žiada od vlády SR ako celku súhlas na odovzdanie dôležitej techniky, že to môžeme urobiť a oklame ministrov, ktorí za to zahlasovali, tak jednoznačne prekročil svoje právomoci. Preto to vnímame ako podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s podozrením zo spáchania trestného činu nehospodárneho nakladania pri správe cudzieho majetku.

Je dieťaťom Slovenskej republiky, pretože sa narodil 7. júla 1993. Pochádza z Poltára a je patrične hrdý na svoje sklárske rodisko. Patrí ku generácii mladých smeráckych vlkov. Má za sebou štúdiá na Akadémii sociálnej demokracie, na Metropolitnej univerzite v Prahe a na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach získal titul magister politológie. V rokoch 2018 – 2020 pôsobil ako štátny radca na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V rokoch 2020 až 2023 pracoval na pozícii politického analytika v strane Smer-SSD a od 26. októbra 2023 zastáva funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve obrany SR. Mgr. Igor Melicher.

Exminister Jaroslav Naď sa často oháňal informáciou, že SR za stíhačky MiG-29 a systém S-300 získa finančné prostriedky od EÚ. Aká je pravda?

Slovensku boli preplatené dve tranže: jedna v objeme 40 miliónov eur a druhá 41,2 milióna eur. Prvá bola za systémy Zuzana, Božena, UDS-ky, náboje, rakety, munície. Slovensko za túto techniku požadovalo približne 70 miliónov eur, pričom EÚ nám uznala 40 miliónov eur. Druhá tranža bola za systém S-300, rakety, navádzaciu stanicu, rádiolokátor a ďalšiu techniku. V tom momente si bývalé vedenie MO SR pýtalo rovnako približne 70 miliónov eur a EÚ si povedala, že naša protivzdušná obrana S-300 má hodnotu len necelých 40 miliónov eur. Toto sú platby, ktoré nám prišli. Na to však, aby európsky fond EPF na preplácanie pomoci pre Ukrajinu vznikol, SR musela do neho vložiť 24 miliónov eur. Reálne sme na konci dňa dostali 57,2 milióna eur. Dnes sme v procese vyjednávania na zakúpenie nového systému protivzdušnej obrany a cena sa pohybuje v rozpätí 280 – 350 miliónov eur za obdobný systém, ako sme mali na Slovensku a napríklad kompletný systém Patriot stojí 1 miliardu eur. Systém S-300, Kub a stíhačky MiG-29 sme získali na základe deblokácie sovietskeho dlhu. Rozprávame sa o deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Samozrejme, že tá technika nebola najnovšia, ale to neznamená, že bola nefunkčná.

Čo treba urobiť, aby sa niečo podobné viac nestalo?

V tejto situácii treba nastaviť precedens, aby sa už takáto situácia do budúcnosti nezopakovala. Na vojenskom letisku v Kuchyni pri Malackách sme 22. júla prevzali prvé dve slovenské stíhačky F-16 zo 14 lietadiel. Ide o úplne nové stíhačky, tieto najnovšie verzie sú veľmi podobné F-35, ktoré sú rádovo drahšie. Predstavme si celkom hypotetickú situáciu. Budeme mať štrnásť stíhačiek F-16 za jeden a pol miliardy eur, budeme mať systém protivzdušnej obrany za jeden a pol miliardy eur a k moci sa dostane nejaký ďalší „Matovič“ s podobnými ľuďmi ako Jaroslav Naď. A oni novú a drahú techniku opäť odovzdajú cudzej mocnosti. Takejto situácii musíme predísť. Verím, že orgány činné v trestnom konaní budú konať a ak sa podozrenia potvrdia, rozhodnutie bude varovaním pre každého, kto by chcel konať proti záujmom SR a ohrozovať bezpečnosť občanov.

Ako hodnotíte pôsobenie SR v NATO?

Nie som úplne vyhranený, pretože vnímam aj temnú stránku NATO, ktoré útočilo na Srbsko a Belehrad v roku 1999. To sú obrovské škvrny v histórii NATO. Na druhej stane však vnímam pozitívnu stránku, ktorá sa odzrkadľuje v tom, že my máme azda za posledných tisíc rokov najlepšie vzťahy s Maďarmi. Dokonca nemáme nakreslené obranné plány na južnej hranici. Napätie, ktoré sa tiahne niekoľko dekád medzi Tureckom a Gréckom, je stále iba napätím, hoci už mohlo byť vojnou, keby neboli tieto dva štáty členmi NATO. Rozmer toho, že máme v Európe spoločné obranné štruktúry, že v istých smeroch máme spoločné velenie, vychádzame zo spoločných obranných plánov či dokumentov, že každý vie, čo má robiť, keby sa vyskytla nejaká krízová situácia, považujem za veľmi prínosné.

Kedysi mal na Slovensku široké zastúpenie zbrojársky priemysel. Minister obrany Robert Kaliňák v Dubnici nad Váhom predstavil zámery na modernizáciu a posilnenie obranného priemyslu na Slovensku...

Vláda SR ešte pred koncom roka 2023 vyčlenila 100 miliónov eur na zvýšenie základného imania spoločnosti DMD GROUP, a. s., ktorá sa stará o štyri spoločnosti, tvoriace základ štátnej podpory v rámci obranného priemyslu. Rezort obrany podporil desaťmiliónovou investíciou projekt v rámci spoločnosti ZTS Špeciál na kompletnú obnovu technológií na výrobu delostreleckej techniky. Ide o prvý krok v rámci komplexnej modernizácie a rozšírenia výrobnej základne obranného priemyslu, čo prinesie nielen nové pracovné miesta, ale zvýši sa tým aj jeho produkcia a schopnosť lepšie odpovedať na všetky požiadavky trhu. Záujmom rezortu je rozširovať výrobu vo všetkých podnikoch, ktoré spadajú pod ministerstvo obrany. Zbrojárske podniky ZVS Holding, KONŠTRUKTA – Defence a ZTS Špeciál, ktoré patria pod štátny holding DMD GROUP, totiž tvoria chrbtovú kosť štátnej podpory v rámci domáceho obranného priemyslu. Na Slovensku máme tri regióny historicky známe svojou zbrojárskou výrobou. Na Považie, Turiec a do okolia Detvy preto chceme prinavrátiť zašlú slávu a zachovať si túto tradíciu aj do budúcna.

Na letisku Sliač bola zrušená civilná doprava, bola naplánovaná veľká rekonštrukcia, pretože malo slúžiť len na vojenské účely. V akom stave sa letisko Sliač nachádza?

Po nástupe do vlády sme našli letisko Kuchyňa aj Sliač v nie dobrom stave. To, že stíhačky F-16 mohli pristáť na letisku v Kuchyni, je výsledkom práce, ktorá sa tu urobila za posledného trištvrte roka, keď bolo potrebné vybudovať dráhu, hangáre a celú infraštruktúru na ich prevádzku. Pred deviatimi mesiacmi by tu tie stíhačky nemohli pristáť. O letisku Sliač bolo rozhodnuté už v roku 2018, keď sa objednali stíhačky F-16, že to bude ich domovská základňa. Malo dôjsť k rekonštrukcii za 60 miliónov eur. V roku 2020 sa dostal k moci minister Jaroslav Naď a ten uviedol, že Sliač nebude rekonštruovať MO SR, ale agentúra NATO, ktorej odovzdal 33 projektov, veľkú časť kompetencií a zaplatil milióny eur. K rekonštrukcii však nedošlo, zmluvu sme s agentúrou NATO rozviazali a letisko budeme rekonštruovať po vlastnej osi. V roku 2018 to bolo 60 miliónov a dnes je to 200 miliónov. Mali sme kontrolu NKÚ, ktorý označil postup bývalého vedenia MO SR za príklad zlej praxe, pretože projekt sa predražil o 140 miliónov eur. V najbližších piatich rokoch máme v pláne vybudovať plnohodnotné letisko Sliač pre slovenskú letku. (PR článok)