ŠTÁTOM ORGANIZOVANÝ TERORIZMUS

Sedemnásteho novembra 2018 uplynie dvadsaťdeväť rokov od zmeny politického systému na Slovensku. Ako s odstupom času vnímate prechod štátu zo socialistického do kapitalistického zriadenia? Čo Slovákom November ʻ89 dal a naopak vzal?

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

November sám osebe priniesol bohatú ponuku príležitostí, to je pravda. Lenže čo sa s nimi stalo? Ani sme nezbadali, ako sa chopili riadenia republiky ľudia, ktorí náš štát nechceli a začali z vnútra rozbíjať dobrý zámer. Pôvodné heslá a myšlienky aktivizujúce ľudí šikovnou manipuláciou s mocou zneužili a naprijímali zákony, ktoré republiku viacej poškodili, než by ľuďom pomohli. Začalo sa s veľkým heslom: Čo nie je zakázané, je dovolené. Lenže dnes už nemôžete ísť ani do lesa na huby bez toho, aby vás niekto mohol šikanovať. Zo samotných štátnikov sa stali zvýhodňovaní sluhovia nie vlastného národa, ale zahraničných manipulátorov za politickou scénou, ktorým slúžia do roztrhania tela, ešte aj po odvolaní z funkcie. To oni sa stali hlavnou prekážkou zachovania zvrchovanej a suverénnej Slovenskej republiky. Dočkali sme sa samostatného štátu len na to, aby nás politici zaviedli do horšieho stavu, než aký tu bol? Zámerne sa vyvoláva všeobecný chaos s jednoznačným cieľom rozbiť autoritu štátnej moci, znevažujú sa evolúciou potvrdené predpoklady i vzťahy muža a ženy, stupňuje sa štátom organizovaný terorizmus a svojvôľa mocných. Sú ohrozované potvrdené historické pravdy. Rúcajú sa národné kultúry, podnecujú sa národnostné a rasové nepokoje, aby sa rozbila územná celistvosť aj nášho štátu. Kto to všetko napáchal? Len si zaspomínajte na zapálené tváre z TV obrazoviek aspoň z marca dnešného roka a porovnajte ich vtedajšie výroky s dnešnými. Cieľ, ktorý sledujú, vždy zostáva, menia len formu jeho presadzovania. Musíme však uznať, vykrúcať sa vedia oveľa lepšie ako hovoriť pravdu. Tak načo sa dať manipulovať týmito povýšeneckými dešperátmi nanovo pri každých voľbách?

Jaroslav Paška
podpredseda SNS, poslanec NR SR

Viaceré z očakávaní verejnosti, ktorá si v Novembri ʻ89 vyžiadala zmenu politického systému, sa nám doposiaľ nepodarilo naplniť. Najmä vidina západnej životnej úrovne nám je dosť vzdialená. Za viac slobody a možností cestovať sme totiž rýchlo platili masívnou stratou ekonomického potenciálu krajiny, ako aj poklesom životnej úrovne. Na druhej strane, už v roku 1992 sme sa dokázali postaviť na vlastné nohy a začať budovať vlastný štát, suverénnu Slovenskú republiku. Staršia generácia, ktorá vyrastala v období budovania komunizmu, má stále sklony porovnávať spravovanie štátu, spôsob a kvalitu života, sociálne istoty či zdravotné zabezpečenie tohto obdobia so súčasným modelom fungovania spoločnosti. A možno aj preto občas oprávnene kritizuje, keď sa organizácia niektorých oblastí správy verejných záležitostí ešte zhoršuje.

Sergej Kozlík
podpredseda Národnej koalície (NK)

Väčšina ľudí pred novembrom tíško nadávala na to, že raz nebol toaleťák, potom pracie prášky, texasky a kvalitná elektronika sa kupovali v Tuzexe, na škodovky bol poradovník. Ale ľudia mali kde bývať, bola platená práca a vo všetkých regiónoch mohli žiť v akomsi priemernom štandarde. November 1989 väčšina privítala ako žiadanú zmenu, ktorá prinesie glasnosť, otvorí hranice, súkromné podnikanie prinesie viac dobre platenej práce. Po Klausovej radikálnej reforme v roku 1991 prišiel nárast cien aj nezamestnanosti, pád množstva podnikov a prepad poľnohospodárstva pod tlakom dovozov. Západ obsadil naše trhy, našiel príčinlivé vlády a vyďobal vlastníctvo zlatých vajec – bánk a strategických sieťových odvetví. Ľudia postupne vytriezveli. Je obdivuhodné, že po rokoch chaosu sa s kapitalizmom postupne vyrovnávajú a začína sa hľadať jeho ľudská tvár. Podarí sa nám to?

Jozef Hrdlička
predseda KSS

Socializmus nevyhnutne potreboval zásadné reformy napríklad v ekonomike, ľudských slobodách, ako aj v oblasti prehlbovania demokratických princípov. Je preukázateľné, že ľudia na námestiach v Novembri 1989 v prevažnej miere požadovali reformu socializmu a nie jeho vystriedanie kapitalizmom. Nasledovalo bohapusté rozkradnutie a zdevastovanie celospoločenských hodnôt. Realitou spoločnosti sa stala korupcia gigantických rozmerov, nezamestnanosť a sociálna odkázanosť. Občania stratili sociálne istoty, slušné a bezplatné školstvo a zdravotníctvo. Dnes väčšina žije na dlh a stala sa modernými otrokmi konzumu, mediálneho gumovania mozgov a nadnárodného kapitálu. Určite sa nájdu aj pozitíva ponovembrového vývoja. Osobne považujem za najväčšiu našu získanú a získavanú skúsenosť s kapitalizmom.

Ľuboš Blaha
poslanec NR SR (Smer-SD)

Socializmus mal svoje chyby, ale považujem ho za lepší systém ako kapitalizmus. Dal ľuďom základné sociálne istoty, každý mal prácu a prístup k sociálnym službám. Pre rodiny sa stavali byty. Dôchodcovia chodili do dôchodku skôr ako dnes a mamičky si za každé vychované dieťa mohli odrátať rok navyše. Štát garantoval bezpečnosť, človek sa nemusel báť pustiť von svoje deti, krajinu neovládali oligarchovia ani nadnárodné koncerny. Nebolo mafiánov ani drogových gangov. Kriminálnici mali pred políciou rešpekt. Štát si zachovával suverenitu nad ekonomikou. V spoločnosti bolo viac rovnosti a slobody pre tých najslabších. A tak ďalej. Ľudia v Novembri 1989 nechceli kapitalizmus, chceli lepší socializmus. Ponovembrový vývoj bol zradou na občanoch. A väčšina Slovákov to už, našťastie, začína chápať.