STRACH MÁ VEĽKÉ OČI

Čo bude podľa vás liekom na jej riešenie, aby sa nenaplnili predpovede, že mnohí ľudia nebudú mať ani na chlieb?

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

Strach má veľké oči. Preto je pre ľudí hrozba horšia, ako nastupujúca realita. Vo svete umiera viac ľudí na AIDS, ako na koronavírus, ale túto pliagu nikto nenazval pandémiou. Podobných prirovnaní sa nájde viac, vrátane napríklad samovrážd. Takže pandémia COVID-19 bude zrejme živená zámerne, ako nástroj riadiaceho procesu s viacerými cieľmi. Tie môžu spočívať v redukcii americkej dominancie a stiahnutí dolára z pozície svetovej meny. Rovnako tak môže ísť o zreálnenie hodnôt kapitálu najväčších svetových bánk, ako aj zníženie vplyvu súkromného kapitálu sveta na mocenské pozície vlád národných štátov a v konečnom dôsledku revíziu činnosti a autority OSN. Rozhodujúcim liekom na riešenie bude nielen, ako vždy, ľudská práca, ale hlavne rozdeľovanie hodnôt, ktoré budú touto cestou vytvorené. Novovzniknutá realita bude určite veľmi vzdialená predstavám liberalistických autorít. Keďže aj denné stavové štatistiky „pandémie“ sú aktualizované centrálnym svetovým riadením, ale naproti tomu výmena skúseností a vzájomná medzištátna pomoc, sú organizované v podstate na bilaterálnej úrovni, dá sa dôvodne predpokladať, že prebieha súboj filozofie o formu svetovej moci. Ide o to, či zvíťazí dominancia určitej rasy a náboženstva, alebo bude svet pokračovať zachovaním svojej mnohorakosti. Som stúpencom druhej verzie a tá bude predpokladať liečenie prevahou štátnej moci nad súkromným kapitálom, ktorá jediná môže demokraticky a zákonnou cestou prikryť záujmy a potreby všetkých svojich občanov. Obzvlášť, ak sa pre človeka majú plnohodnotne využiť možnosti, ktoré ponúka kybernetizácia spoločnosti.

Jaroslav Paška
podpredseda SNS, poslanec NR SR

Sme mladý, malý štát predstavujúci počtom obyvateľov aj hospodárskou silou len čosi viac ako jedno percento EÚ, čo nepredstavuje významný potenciál ani v EÚ, ani v globálnom meradle. Preto sa musíme správať tak, aby sme sa vlastnou hlúposťou nestali bremenom pre ostatných. Neostáva nám iné, ako správať sa rozumne a v rámci vírusom vynútených obmedzení obnoviť efektívne fungovanie štátu nezávisle od toho, ako sa budú s pandémiou vyrovnávať okolité štáty. Znamená to adaptovať ekonomický a spoločenský život na nové podmienky a veľmi racionálne a zodpovedne nakladať s podpornými prostriedkami, ktoré môžeme čerpať zo spoločných zdrojov EÚ. Veľmi rýchlo by sme mali urobiť opatrenia na posilnenie energetickej a potravinovej sebestačnosti a vychytanie nedostatkov sociálneho systému. Súčasne sa musíme snažiť o obnovenie obchodnej a hospodárskej spolupráce so všetkými domácimi i zahraničnými partnermi vracajúcimi sa do predkrízového hospodárskeho života. Musíme však dať pozor aj na aktivity všelijakých exotov, ktorí sa nám dostali k moci a stupídnymi nápadmi, ako napr. úplné vypnutie fungovania štátu či vyhadzovanie drahých, nedostatkových testov do Dunaja, ohrozujú doposiaľ nádejné zvládanie epidémie COVID-19 našimi občanmi.

Milan Uhrík
poslanec EP, podpredseda ĽS Naše Slovensko

Už aj liberálni ekonómovia a zástancovia „štíhleho štátu“ uznávajú, že liekom na nadchádzajúcu hospodársku krízu budú štátne zásahy. Jednoducho, všeobecne sa očakávajú také zlé časy, že inak ako brutálnou štátnou podporou sa cez túto krízu zrejme nebude dať preniesť. Národné vlády už teraz volajú po uvoľňovaní dlhových bŕzd, Európska únia chce tlačiť spoločné európske dlhopisy a uvažuje sa aj nad tlačením nových eur. Samozrejme, všetky tieto opatrenia idú ruka v ruke s paralelným upevňovaním geopolitickej moci tých, ktorí peniaze poskytujú. Jednoduchý čarovný liek na vyriešenie krízy však zrejme neexistuje. Nie som zástanca ďalšieho zadlžovania (a posilňovania moci EÚ či nadnárodných bánk), ale skôr poskytovania lokálnych štátnych stimulov a reorganizácie národného hospodárstva tak, aby dokázalo garantovať ľuďom dôstojný život. Recept vidím nielen v podpore domácich malých a stredných podnikov, ale aj v návrate monopolných strategických podnikov naspäť do rúk štátu a vo vzkriesení slovenského poľnohospodárstva. Nedokážeme ovplyvniť, čo sa bude diať vo svete okolo nás. Ale môžeme urobiť maximum pre sebestačnosť – t. j. pre to, aby nás kolaps okolitého sveta postihol čo najmenej.

Ľuboš Blaha
poslanec NR SR (Smer-SD)

Svetová ekonomika sa môže prepadnúť až o polovicu. Naposledy pri ekonomickej recesii išlo o prepad 15 percent a napriek tomu boli dôsledky katastrofálne. Teraz to môže byť dramaticky horšie. Preto je kľúčové, aby sa štát konečne zmobilizoval. Globalizácia sa definitívne skončila, trhy sú paralyzované, korporácie na kríze ešte zarábajú, sociálna situácia ľudí sa prepadá – musíme kompletne zmeniť starú paradigmu. Vraciame sa do éry národných štátov, ktoré musia od podlahy začať budovať sebestačnosť v rozhodujúcich ekonomických oblastiach. Neoliberáli môžu stokrát nadávať na socializmus, ale po tejto kríze jednoducho budeme potrebovať viac štátneho vlastníctva, plánovania aj prerozdeľovania bohatstva. Lebo inak chudobnejšia väčšina spoločnosti bude neuveriteľne trpieť. Silný štát – to je jediná šanca.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne