SUŠKO: AMERICKÝ VEĽVYSLANEC NEMÁ MORÁLNE PRÁVO POUČOVAŤ SLOVÁKOV O ICH DEJINÁCH

V nedávnom rozhovore v televízii TA3 (27. 7.) si veľvyslanec USA Gautam A. Rana neodpustil poučovanie a napomenutie Slovákov, aby nezabudli, ako majú rozmýšľať. Pri odpovediach na otázky, týkajúce sa bezpečnosti a obrany, suverénne pripomenul slovenským divákom, že „... slovenský ľud si pamätá, ako to bolo, keď musel žiť pod Sovietskym zväzom, počas Varšavskej zmluvy. A pamätá si 68. rok, keď sem prišli tanky. Ale teraz je to úplne iné, sme spojenci, spolupracujeme so Slovenskom na obranu Slovenska“.

Iste by mu väčšina občanov Slovenska, hlavne tí starší, ktorí si minulé obdobie pamätajú, povedali, ako si oni spomínajú na dané obdobie. Že sme nežili „pod“ Sovietskym zväzom, ale že sme žili spolu s ním a s inými krajinami socialistického spoločenstva. Pretože nás oslobodil od fašizmu a preto, že si vtedy väčšina nášho ľudu vybrala smerovanie k socializmu a nie návrat ku kapitalizmu. Že sme boli partneri a spojenci, preto sme boli aj členmi Varšavskej zmluvy i Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

A či sa nám žilo zle, alebo dobre? Striedavo. Po vojne výrazne lepšie ako za prvej buržoáznej republiky. To dosvedčovali ľudia, spomienky našich starých rodičov i rodičov, hlavne z dedín a malých mestečiek, kde pred vojnou treli biedu. Hlavne, že každý mal prácu, ktorá mu zabezpečovala dôstojný život.

Ľudia dostávali od štátu byty do prenájmu, dostávali bezplatnú zdravotnú starostlivosť a ich deti bezplatné vzdelávanie. Ľudia žili spoločne, kolektívne, pomáhali si, podporovali sa. Nemuseli sa obávať kriminality, zločinnosti, nikto im neunášal ani neohrozoval deti, nenúkal im drogy. Týmto sa ešte ani dnes nemôžu pochváliť v USA.

Čo sa týka príchodu tých tankov. Pán veľvyslanec by si mal pripomenúť, že vtedy, keď sem prišli tanky Varšavskej zmluvy, armáda USA už piaty rok bombardovala Vietnam lietadlami 7. americkej flotily. Bombardovali nielen vojenské objekty, ale aj civilné obyvateľstvo. Od roku 1964 do roku 1969 zvýšili USA prítomnosť pozemných vojsk vo Vietname z 90-tisíc na 540-tisíc, ktoré uskutočňovali vojenské operácie proti vietnamskému ľudu.

Okrem toho uskutočňovali maximálne nehumánny a bezohľadný čin - americké letectvo rozprašovalo nad Vietnamom defoliant, herbicíd  Agent Orange. Za desať rokov tak použili okolo 80 miliónov litrov tejto látky, čim otrávili aj pôdu a vodu, vážne bola narušená biologická rovnováha Vietnamu. Nehovoriac o následkoch na ľuďoch, ktoré pretrvávajú dodnes.

Uvedené jasne ukazuje, že pán veľvyslanec nemá morálne právo poučovať Slovákov o dejinách našej krajiny a o živote, ktorý tu žili predchádzajúce generácie. Väčšina občanov Slovenska pozná dejiny Slovenska dobre a je schopná si ich uvedomiť a vyvodiť z nich poučenia. Poučenia také, aby to bolo na prospech budúcich generácií.

Mnoho Slovákov so záujmom študuje aj dejiny USA. Preto vie, že aj „do Vietnamu“, aj „po Vietname“ bolo ešte veľa vojenských, ozbrojených aktivít USA a ich armády, ktoré zďaleka nie mierumilovne zasahovali v rôznych krajinách a rôznych častiach sveta.

Ak máme byť spojenci, ako americký veľvyslanec tvrdí, spojenci sa musia vzájomne vážiť, mať úctu jeden k druhému, nepodceňovať partnera. Slováci, aj keď sú menšou krajinou ako USA, majú svoje vlastné znalosti, názory, postoje a svoje priania, ako žiť ďalej.

Majú svoje historické povedomie i morálne princípy, ktoré sa tu vytvárali po mnohé generácie. Nie je správne, ak ich niekto zavádza, ak sa s nimi pokúša manipulovať, ak im niektoré názory vnucuje a niektoré skutočnosti zamlčuje. Bolo by dobre, aby ľudia, ktorí žijú na Slovensku ako hostia, toto rešpektovali.