SUSKO: POSLANCI VO SVOJICH VYSTÚPENIACH ZAVÁDZAJÚ A KLAMÚ

V rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu k vládnej novele Trestného zákona, ktorá okrem iného ruší Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), vystúpil aj jej predkladateľ, minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Počas svojho vystúpenia odpovedal na viaceré pripomienky, ktoré mu opoziční poslanci vytkli. Na poslancov sa počas prejavu obrátil aj s tým, že vo svojich vystúpeniach zavádzajú.

Susko pripomenul, že o zmene trestov sa na Slovensku diskutuje už dva roky, keďže novelu Trestného zákona či Trestného poriadku v minulosti pripravila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) a exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH).

„Táto novela filozoficky vychádza z tejto diskusie, kde pripravené novely do legislatívneho procesu riešili taktiež znižovanie trestných sadzieb, aj keď inak. Taktiež riešili zmeny v trestnom procese. Argumenty, že tu neprebiehala k danej téme žiadna odborná diskusia sú klamstvom," tvrdí Susko. Minister spravodlivosti ďalej obhajoval aj návrh na zrušenie ÚŠP.

Tvrdí, že dôkazov, keď súčasná koalícia poukázala na zlyhanie tejto inštitúcie v minulom volebnom období bolo toľko, že sa nedajú zosumarizovať do jedného materiálu. Podľa Suska sa špeciálna prokuratúra stala zaujatým orgánom, čo nie je možné opraviť ani personálnymi zmenami. Minister spravodlivosti tvrdí, že návrh na prijatie novely v skrátenom legislatívnom konaní je na mieste, najmä v súvislosti so zmenami o nezákonnej a nedôvodnej väzbe.

Susko vysvetlil, že podaktorí boli v nezákonnej väzbe aj niekoľko mesiacov. „Po prepustení obvineného z väzby, ktorý dokonca v niektorých prípadoch bol nezákonne ešte dlhšiu dobu vo väzbe, ako mal byť prepustený, ho rovno pred väznicou opäť zadržali a opätovne bol podaný návrh na väzbu s vymyslenými skutkami ako dôvodmi na väzbu. Na toto existujú dôkazy v konkrétnych konaniach," uviedol Susko, avšak konania nekonkretizoval.

Tvrdí, že takouto nezákonnou väzbou sú hrubo porušované ľudské práva v trestných konaniach, na čo je potrebné ihneď reagovať. Počas vystúpenia uviedol, že naliehavosť prijatia zmien v sekcii „ochranné liečenie a detencia" vychádza z predloženého návrhu predchádzajúcej ministerky spravodlivosti v úradníckej vláde Martiny Dubovcovej. Susko pripomenul, že aj jej zmeny sa mali prijímať v skrátenom legislatívnom konaní, avšak neboli prijaté. Jej úprava vychádzala predovšetkým z trestného činu úkladnej vraždy, ktorý bol spáchaný v Dubnici nad Váhom.

„V zmysle predísť ďalšiemu ohrozeniu ľudských práv a slobôd, najmä právu na život, musí štát pri ochrane práv jednotlivca bezodkladne vykonať nápravu neželaného právneho stavu. V dôsledku absencie ochranných a preventívnych mechanizmov sa osoby, ktorým bolo uložené ochranné liečenie, môžu tzv. stratiť v systéme," prečítal Susko z materiálu. Pokračoval s tým, že právnu úpravu po exministerke Dubovcovej celú prevzali a zapracovali do vlastnej novely Trestného zákona.