UFÚĽANÁ ĽALIA

Andrej Kiska polarizuje spoločnosť už od svojho vstupu do politiky. Kým skalní fanúšikovia o ňom hovoria zásadne ako o prvom prezidentovi, za ktorého sa nemusíme hanbiť, neprajníci ho zvyknú častovať podstatne menej lichotivými prívlastkami, ako úžerník. V médiách dlhodobo panuje príklon k prvej verzii, no séria káuz týkajúcich sa v poslednom čase hlavy štátu môže naštrbiť imidž dobrého anjela spod Tatier. Ak si pred pár mesiacmi prezident myslel, že jeho najväčším problémom je využívanie vládneho špeciálu ako taxíka pri cestách za rodinou, dnes už jeho poradcom môžu vrásky na čele spôsobovať podstatne závažnejšie prešľapy. Kým prezident hromží nad tým, že proti nemu nasadili mafiánske praktiky a cez svojho hovorcu odkazuje, že sme svedkami riadenej diskreditačnej kampane proti jeho osobe, až vyšetrenie káuz ukáže, či je Kiska naozaj čistý ako ľalia. A že naozaj je čo prešetrovať.

Čachre s pozemkami

Dlhoročné skúsenosti naučili človeka zbystriť vždy, keď počuje slová „pozemok“ a „Veľký Slavkov“ v jednej vete. Parcely okolo obce sú známe z prípadu podozrivého obchodovania so zreštituovaným majetkom. Pozemok Andreja Kisku je výnimočný z iného – aj keď o nič menej pofidérneho – dôvodu. Základná otázka je, či ho možno s pokojným svedomím vôbec označiť za Kiskov pozemok. Trávnatú plochu za podtatranskou obcou totiž nadobudol za čudných okolností. Pôvodný majiteľ pozemku oň prišiel bez toho, aby ho odpredal, alebo sa ho iným spôsobom vzdal. Po troch rýchlych prevodoch vykonaných katastrálnym úradom v Poprade sa pozemok dostal do rúk prezidenta Kisku. Ten, samozrejme, nemusel vedieť, že jeho kúpa bola umožnená podvodom, no s vrátením pozemku pôvodnému majiteľovi sa neponáhľal. Na túto skutočnosť upozornil v relácii televízie TA3 podpredseda SNS Jaroslav Paška. „Konečným užívateľom tohto pozemku sa stal ústavný činiteľ, ktorý vie o tom, že pozemok je scudzený, ale nechce ho vrátiť skutočnému majiteľovi. Je to pozemok s plochou 1 200 štvorcových metrov, čo je 12 árov.“

Majetok nevrátil

Primárnym poškodeným je v celej veci popradský stomatológ Ján Franc, ktorého rodine patril predmetný pozemok po generácie. To, že sa stal obeťou podvodu, zistil až po pätnástich rokoch. „Ja som sa dozvedel, že nie som vlastník pozemku, len pred dvoma rokmi. Ten pozemok bol v prenájme a platili mi z neho nájom. Bolo tam treba niečo zmeniť, tak som šiel na kataster a zistil som, že nie som vlastníkom. Ostali mi len malé susedné pásiky,“ ozrejmil situáciu Novému času. Podvedený zubár sa po zistení obrátil na prokuratúru, ale tá vec uzavrela len ako priestupok. Kiska vidí – už celkom tradične – v snahe riešiť kauzu týkajúcu sa jeho osoby sprisahanie. „Pred dvoma rokmi sa mi ozval nejaký občan, že ten, čo mi pozemky vtedy predával, ich získal neprávom. Chcel, aby som ich vrátil jemu a dožadoval som sa vrátenia peňazí na súde. Povedal som mu, aby sa on obrátil na súd. To je celý príbeh a viac som to neriešil. Pýtam sa však, prečo sa práve teraz začínajú takéto špinavé hry a prečo to vytiahol práve pán Paška,“ ponúkol svoju verziu. „Prezident považuje slová podpredsedu SNS Jaroslava Pašku za zvláštny pokus o zapojenie sa do diskreditačnej kampane a zviditeľnenie svojho mena,“ bol zas uhol pohľadu, ktorý ponúkol Kiskov hovorca Roman Krpelan.

Alibistická reakcia

Aby sme situáciu v krátkosti zrekapitulovali, Jaroslav Paška poukázal na skutočnosť, že najvyšší ústavný činiteľ disponuje majetkom, o ktorý niekto pripravil občana podvodom, a je si tejto skutočnosti roky vedomý. Toto upozornenie na známe fakty má podľa prezidenta predstavovať špinavé praktiky. To, že sa Paška o veci dozvedel náhodou na základe príbuzenského vzťahu s poškodeným, prezident okomentoval slovami, že „to len ukazuje úroveň niektorých politikov“. Pri svojej obhajobe tiež ukázal zmluvu, vďaka ktorej parcelu nadobudol, aj keď nie je jasné, čo tým sledoval. Nikto hádam nečaká, že v nej bude napísané „pozemok sa predáva na základe premysleného švindľa“. Kiska je v celej záležitosti možno naozaj obeť, no jeho reakcia je klasicky alibistická. Akoby si neuvedomoval, že morálna úroveň ústavného činiteľa by mala byť zákonite na inej úrovni, ako je to u bežného občana; prinajmenšom už len preto, aby nevznikalo zbytočné podozrenie. Takýto stav je, žiaľ, v našej politickej kultúre priam symptomatický a je na škodu, že sa ho nesnaží zmeniť práve prezident, ktorého morálne kvality si toľkí stavajú na piedestál.

Krátenie daní

Aféra s pozemkom bude mať zrejme súdnu dohru, no hlava štátu si má prečo robiť ťažkú hlavu aj iných prípadoch. Neutícha ani kauza ohľadom šafárenia Kiskovej firmy KTAG, ktorá si podľa uniknutých dokumentov z daňovej kontroly odpočítala na daniach desaťtisíce eur v nákladoch, ktoré však boli využité nie na propagáciu firmy, lež na predvolebnú kampaň prezidentského kandidáta Andreja Kisku. Peniaze boli po tomto zistení doplatené, no prípadom sa momentálne i tak zaoberá Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií, pred ktorým sa prezident snažil obhájiť v liste, kde mal doložiť, že k porušeniu ústavného zákona neprišlo. Výbor jeho vysvetlenie nepovažoval za dostatočné a rozhodol sa obrátiť na samotnú firmu. Slovami člena výboru, poslanca za Smer-SD Róberta Puciho: „Prezidentova odpoveď je neúplná a nedostačujúca. Len povedal, že počas výkonu funkcie prezidenta neprijímal žiadne dary a nemá žiadne záväzky. Majetkové priznanie však podával aj za obdobie, keď ešte prezidentom nebol, a to by mal zdokladovať.“

Rande so Sorosom

Kiska pritom nie je pod paľbou len vládnej koalície. V inej veci sa dožadoval vysvetlenia odídenec od kollárovcov Peter Marček. Ten sa snažil zistiť podrobnosti o stretnutí prezidenta s kontroverzným americkým miliardárom Georgeom Sorosom, ktorý je známy podporou rôznych krajne ľavicových organizácií po celom svete. Odpoveď prezidentskej kancelárie sa Marčekovi nepozdávala. „Stručnú odpoveď pána Krpelana, že prezident sa stretol s Georgeom Sorosom, ktorý mal stretnutie aj iniciovať, a že témou bola rómska otázka, nepovažujem za splnenie si povinnosti uloženej citovaným zákonom, ani za vyčerpávajúcu odpoveď. Minimálne verejnosť doteraz nevie, akým spôsobom a cez aký komunikačný kanál či osoby miliardár kontaktuje prezidenta Slovenskej republiky, z akého dôvodu ho žiada o stretnutie a k akým záverom alebo záväzkom prišlo na utajovanej schôdzke. Prezident nielenže neuviedol všetky odpovede na konkrétne a zrozumiteľné otázky, ale si ani nesplnil povinnosť poskytnúť zápis zo stretnutia, o ktorý som výslovne žiadal a ktorý má kancelária prezidenta podľa § 5, odseku 3, písmena a) viesť aj sprístupniť,“ konštatoval poslanec.

PREZIDENT BEZ HANBY

Poslanci Národnej rady SR na októbrovej schôdzi odmietli diskusiu o vyhlásení ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Andreja Kisku z funkcie. Do programu aktuálnej schôdze chcel takýto bod zaradiť líder ĽS Naše Slovensko Marian Kotleba. Za jeho návrh hlasovalo len 16 poslancov. Okrem členov ĽS Naše Slovensko boli za aj nezaradení Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek. „Andrej Kiska zastáva funkciu prezidenta od 15. júna 2014. Za toto obdobie sa nahromadilo dostatok informácií o jeho nelegálnych aktivitách a prešľapoch tak pred jeho zvolením, ako aj potom. Všetky zlyhania zavŕšil daňovými podvodmi počas prezidentskej kampane a nelegálnou žiadosťou o vratku DPH. Prezident Kiska odmieta odstúpiť, preto navrhujeme vyhlásiť ľudové hlasovanie,“ odkázal Kotleba.

V prípade nákladov na Kiskovu kampaň chcela firma od štátu uplatniť vratku DPH v sume 146 307,82 eura. Daňoví pracovníci v prípade pokusu o podvod na DPH firme KTAG vratku neuznali a dodatočne jej vyrubili daň 9 226,94 eura. Rozdiel na DPH firma KTAG uhradila. Daniari následne preverili aj daň z príjmov. Prezidentova firma KTAG po tejto kontrole priznala, že si do nákladov neoprávnene zaúčtovala 136 337 eur na Kiskovu propagáciu a doplatila daň z príjmu vo výške 27 114 eur. Pokus o podvod sa pre Andreja Kisku skončil jednoducho odôvodnením, že dôveroval účtovníkovi. Generálna prokuratúra SR však v týchto dňoch obnovila vyšetrovanie firmy KTAG a zastavenie trestného stíhania políciou označila za predčasné. Vyšetrovanie v tejto veci polícia zastavila tento rok, firma prejavila účinnú ľútosť. „Skutkový stav trestnej veci nebol dostatočne objasnený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o zastavení trestného stíhania,“ uviedla GP SR pre denník Pravda. Krajská prokuratúra bude preto musieť opätovne konať, doplniť dokazovanie a odstrániť rozpory v skutkových zisteniach.

FIRMA KTAG, KTORÁ PATRILA ANDREJOVI KISKOVI, SA PRI VÝDAVKOCH NA JEHO PROPAGÁCIU POKÚSILA ŠTÁT PRIPRAVIŤ O DAŇ Z PRÍJMU, ALE AJ O VRATKY DPH. MÉDIÁ PRED PÁR DŇAMI PRINIESLI INFORMÁCIU, ŽE PREZIDENT ÚDAJNE KÚPIL POZEMKY VO VEĽKOM SLAVKOVE OD PODVODNÍKA. MÁ PODĽA VÁS HLAVA ŠTÁTU PO PREVALENÍ NIEKOĽKÝCH KÁUZ EŠTE PRÁVO SEDIEŤ V KRESLE PREZIDENTA SR?

Štefan Harabin
sudca Najvyššieho súdu SR

Daňový kriminálnik, úžerník, volebný podvodník a kupec podzemkov, ktoré sú výsledkom trestnej činnosti, už nemal byť pustený ani do OSN. Už dávno mala zasadať bezpečnostná rada štátu. Andrej Kiska je bezpečnostné riziko pre Slovensko, lebo je vydierateľný tajnými službami cudzích štátov. Kiska namiesto rezignácie žiada od Roberta Fica a Andreja Danka migrantskú rehabilitáciu cez Brusel, aby kriminalita rástla. Obaja mu ju i poskytnú. Aj koaliční poslanci podržali Kisku v parlamente a nehlasovali za referendum o jeho odvolaní.
Občania Slovenska tým dostavajú zelenú, aby aj oni bez následkov páchali trestnú činnosť.

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa

Toto čudo sa do prezidentského kresla nikdy nemalo dostať. Nereprezentuje SR ani inteligenciou, ani životnými skúsenosťami či pracovnými výsledkami, ani charakterom. Trvalo to síce dlho, ale ľudia napokon prenikavo vidia, koho si vybrali. Veľké, jediné a neprekonateľné pozitívum z Kiskovho prezidentovania vidím v názornej a veľmi dôslednej ukážke od božej moci, aké persóny za prezidenta nevoliť. Autorita úradu prezidenta i celej SR jeho pôsobením mimoriadne utrpela. Ukázalo sa, aké nebezpečné je sústrediť sa na tých, ktorých v úrade nechceme, a nevšímať si pritom, kto do úradu napokon prenikne. Úbohosť charakteru sa však neukazuje len na ňom samotnom, ale, žiaľ, na celom osadenstve prezidentského úradu. Aspoň tí mali po takom škandále preukázať v sebe človeka a odísť z toho Augiášovho chlieva.

Boris Kollár
predseda Sme rodina

Áno, v tradičnej demokracii by mala hlava štátu za takéto prešľapy zvážiť odstúpenie. Súčasné Slovensko sa rozhodne v takejto situácii nenachádza. Veľké množstvo prominentných politikov má závažné kauzy a podľa takejto logiky by už dávno museli odstúpiť. Takže do úvahy prichádza iba jedna možnosť. Ak odstúpiť, tak všetci. Týka sa to mnohých štandardných koaličných politikov z radov členov vlády, ministrov, poslancov, ale tiež tých županov, ktorí napríklad nevedia vysvetliť niektoré podivuhodné tendre.

Marian Kotleba
predseda ĽS Naše Slovensko

Andrej Kiska už dávno nemá právo zastávať funkciu prezidenta SR. Veď si len spomeňme na jeho kauzy o úžerníctve, scientológii, o porušení zákona pri prekročení limitu vo volebnej kampani, o podpore ukrajinského fašistu Porošenka, o neustálom podliezaní sa USA, o jeho bezvýhradnej úslužnosti agresorom z NATO, o jeho osobných kontaktoch so Sorosom, o neprijatí zástupcov ĽS Naše Slovensko po voľbách, o státisícoch eur premrhaných na súkromné lety atď. Posledné usvedčenia z daňových podvodov sú len čerešničkou na Kiskovej torte. Tento človek je hanbou Slovenska a nemá čo robiť na pozícii prezidenta SR. ĽS Naše Slovensko preto na októbrovej schôdzi NR SR iniciovala návrh na vyhlásenie ľudového referenda o odvolaní prezidenta Andreja Kisku. Žiaľ, tento náš návrh nepodporila nijaká iná strana.