V EÚ STÚPA NENÁVISŤ K LGBTI KOMUNITE

Komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v správe zverejnenej v pondelok pripomenula, že aj v priebehu tohto týždňa sa budú v Európe konať "dúhové pochody" členov komunity LGBTI, zároveň však upozornila na nárast netolerancie voči LGBTI v Európe a otvorenú zaujatosť politikov a verejných činiteľov proti tejto skupine.

"V čoraz väčšom počte európskych krajín sa politici bez hanby zameriavajú na lesby, homosexuálov, bisexuálov a transrodových a intersexuálnych ľudí za účelom získať politické body, čím podnecujú predsudky a nenávisť. Verejní činitelia – niekedy i na najvyššej úrovni – si tak neplnia svoje povinnosti podporovať dôstojnosť a ľudské práva pre všetkých," uviedla Mijatovičová. Komisárka ocenila, že v Európe sa za niekoľko desaťročí podarilo dosiahnuť pokrok, keď mnohé členské štáty RE prijali zákony chrániace ľudí z menšiny LGBTI pred diskrimináciou, nenávistnými prejavmi a zločinmi z nenávisti. V súčasnosti 30 členských štátov ponúka ochranu pre stabilné vzťahy párov rovnakého pohlavia a uplatňuje sa aj právo na zákonné uznanie rodu. Aj napriek tomu však pretrvávajúca homofóbia a transfóbia bránia úplnému začleneniu ľudí LGBTI do spoločnosti. 

Správa RE upozornila, že hanobenie menšiny LGBTI sa stalo pracovnou metódou ultrakonzervatívnych a nacionalistických politikov, ktorí sa pasujú za ochrancov "tradičných hodnôt", aby posilnili svoju voličskú základňu a udržali sa pri moci. Stigmatizácia osôb LGBTI je obzvlášť výrazná v období pred voľbami. Mijatovičová opísala svoje osobné skúsenosti z pracovných návštev Arménska či Moldavska z posledných rokov. Pripomenula, že v Poľsku politici spojení s vládnou koalíciou v roku 2019 využívali stigmatizáciu ľudí LGBTI ako nástroj kampane počas parlamentných volieb a prezident Andrzej Duda pred prezidentskými voľbami v roku 2020 sľúbil, že zakáže šírenie ideológie LGBT – "horšej než komunizmus" – vo verejných inštitúciách. Komisárka spresnila, že v Maďarsku, kde sa blížia parlamentné voľby, sa vládna strana uberá rovnakou cestou ako Poľsko.

Upozornila, že český prezident Miloš Zeman nemal žiadne výhrady voči tvrdeniu, že transrodových ľudí považuje za "nechutných". Dodala, že sú zdokumentované prípady verbálnych útokov politikov, vládnych aj opozičných, na osoby LGBTI v roku 2020 aj v  Bosne a Hercegovine, Estónsku, vo Fínsku, v Lotyšsku a na Slovensku. V Gruzínsku to tohto roku viedlo k útokom na organizátorov dúhového pochodu a na novinárov pokrývajúcich udalosť.


"Transrodoví ľudia a ich práva sa stali toxickým bojiskom. V Maďarsku, Taliansku, Španielsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve politici podnecujú a udržiavajú transfóbiu, spochybňujúc normálnosť alebo dokonca samotnú existenciu transrodových ľudí," uviedla komisárka. Mijatovičová opísala aj situáciu v Rusku, kde je využívanie predsudkov zameraných proti komunite LGBTI na získavanie hlasov dlhodobou politickou praxou. Zdokumentovala aj dianie v Bulharsku, kde politici často používajú voči sexuálnym menšinám hanlivý slovník. Upozornila na sľuby niektorých politikov, že zakážu pochod Sofia Pride, a pripomenula, že v Bulharsku a na Ukrajine členovia extrémistických skupín zastrašujú a útočia na osoby z LGBTI komunity. Vyjadrila tiež zdesenie nad rastúcou stigmatizáciou ľudí LGBTI v Turecku zo strany miestnych politikov a tvorcov verejnej mienky.

"Vo viacerých krajinách majú politici vyjadrujúci názory proti komunite LGBTI prepojenie s extrémne pravicovými a neonacistickými hnutiami zapojenými do násilných útokov na akcie LGBTI," skonštatovala.
Podľa nej využívanie homofóbie a transfóbie sa okrem mobilizácie určitých kategórií voličov ukázalo aj ako pohodlný spôsob na odvrátenie pozornosti od zlyhaní vlády pri riešení naliehavých sociálnych problémov, rastúcich nerovností či útokov na ľudské práva a demokraciu. Mijatovičová v tejto súvislosti menovala Maďarsko, kde ostro sledovaný zákon, zakazujúci šírenie informácií o LGBTI medzi mladistvými, bol prijatý približne v rovnakom čase ako iné zákonné opatrenia s vážnym vplyvom na demokraciu a ľudské práva.