VÝPLACH MOZGOV DENNÍKOM N

O tom, že inštitucionálne vzdelávanie má svoje muchy a školy už dávno nie sú bezpečným prístavom, sme sa mohli naplno presvedčiť v období covidovej diktatúry. Keď väčšina riaditeľov škôl, ruka v ruke s podriadenými pedagógmi, nevzdorovala nariadeniu autorít podmieňovať účasť na vyučovaní absolvovaním testovania či vakcinácie, bolo viac ako zrejmé, že sú schopní vykonať na príkaz prakticky čokoľvek. Desivé vyžadovanie zásahov do telesnej autonómie bolo len viditeľnejšou stránkou toho, čo sa pod strechou škôl odohráva už dlhodobo. Ideologické ovplyvňovanie žiakov a študentov prostredníctvom návštev je len začiatkom príbehu.

Spriaznenosť s PS

Napriek tomu, že ustanovenie § 151 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona zakazuje činnosť a propagáciu politických strán a hnutí na školách, v útrobách týchto inštitúcií sa bežne pohybujú rôzni mimovládkari a novinári, ktorí sa netaja svojou spriaznenosťou s Progresívnym Slovenskom. Vďaka psychologickým technikám prispôsobeným formujúcej sa osobnosti mladších detí či vzdorovitosti pubescentov a adolescentov je účinok ich propagačných aktivít pompézny, ako to napokon pozorujeme aj na neutíchajúcich protestoch progresívcov, na ktorých sa organicky zúčastňujú masy presvedčených študentov. Hĺbka ich presvedčenia má však limity niekoľkých prázdnych sloganov, na ktoré narazia pri každej otázke, ktorá ich presahuje.

Priznaním úsilia tendenčne ovplyvňovať verejnú mienku je aj augustová správa riaditeľa vydavateľstva N Press Lukáša Filu. Tzv. list vydavateľa je sumárom informácií o tom, čo všetko robia tvorcovia Denníka N, pohoršení krokmi vlády vo vzťahu k právnemu štátu, kultúre a občianskej spoločnosti, pre kultiváciu verejného priestoru a posilňovanie demokracie.

Jedným z ťažiskových bodov správy je informácia o tom, že Denník N už od roku 2017 vydáva vzdelávacie príručky, ktoré majú byť pomôckou pre pedagógov a študentov k lepšej orientácii v zásadných témach a prístupe k overeným faktom z dôveryhodných zdrojov. Magazíny, ktoré sú spoločným autorským dielom redakčného tímu Denníka N, vychádzajú od roku 2018 pod Združením priateľov Denníka N, o. z.

Vzdelávanie pod vedením Šnídla

Len za rok 2024 je na ceste už piata príručka, tentoraz venovaná 80. výročiu SNP. Materiál obsahujúci prispôsobený výklad dejín poskytuje Denník N školám zadarmo. Na najnovšie číslo sa prostredníctvom crowdfundingu vyzbieralo takmer 23-tisíc z potrebných 3-tisíc eur. Cieľom malo byť zaslanie minimálne piatich kusov magazínu na každú z 580 partnerských škôl, no s niekoľkonásobným výberom sa logicky zvýšil i počet kusov na školu.

Tematiku SNP otvára N Press aj vydaním knihy Povstanie bez legiend, tá vznikla na základe monografie historika Jozefa Jablonického Povstanie 1944. Jablonický podľa anotácie „do najmenších detailov a v polemike s vtedajšou oficiálnou povstaleckou historiografiou zachytáva vojenské prípravy a odbojovo-spoločenský vývoj na Slovensku v predvečer SNP. Niektorým zabudnutým povstaleckým osudom prinavracia ich mená aj zásluhy, iných z piedestálov vystavaných normalizačnou historiografiou zhadzuje a poukazuje na ich omyly a zlyhania“.

Fila sa pochválil i ďalšími vydanými titulmi, medzi ktorými je napríklad kniha rozhovorov Erika Taberyho a Zuzany Čaputovej Nestratiť sa sama sebe, zmienil tiež sedemnásť tohtoročných verejných diskusií Denníka N. Hosťom poslednej z nich bol prokurátor Michal Šúrek, debatu moderovala Monika Tódová. V inej augustovej diskusii preberal šéfredaktor Matúš Kostolný s Tomášom Hudákom, Mariánom Leškom a Martinom M. Šimečkom tému demokracie – pokračovali tak v niekoľkodielnej sérii Ako zachrániť demokraciu?, v ktorej ešte vo februári Leško, Šimečka, Tódová a Michal Vašečka hovorili o tendenciách vlády dospieť „aj podľa práva“ na úroveň mafiánskeho štátu.

Reportér Denníka N Vladimír Šnídl sa ako nepedagogický pracovník podieľa na mediálnej výchove a rozvíjaní internetovej gramotnosti detí, nosným zámerom jeho pôsobenia je osvetlenie tematiky dezinformácií a nástrah sociálnych sietí. V réžii ideológa z Denníka N tak deti nasávajú presne ten typ informácií, ktorý ich naučí vylučovať z centra záujmu nedôveryhodné zdroje, už dávno ociachované tzv. expertmi na dezinformácie z Konšpirátorov.sk. Medzi členmi hodnotiacej komisie je napríklad spisovateľ Michal Hvorecký, Tomáš Kriššák (Gerulata), Filip Struhárik (Denník N), lekári, psychológovia či politológovia, ktorí stoja na „správnej“ strane dejín.

Prepojené nádoby

Príručky Denníka N nie sú jediným doplnkovým vzdelávacím materiálom, s ktorým mali žiaci a študenti tú česť. Pripomeňme si program Vedieť nestačí, spadajúci pod Nadáciu Milana Šimečku, ktorého cieľom je vzdelávanie v oblasti rozmanitosti, diskriminácie, totality či holokaustu. Premostíme tak k Martinovi M. Šimečkovi, synovi Milana Šimečku a otcovi šéfa PS Michala Šimečku. Martin M. Šimečka, ktorý s takou vášňou diskutuje na besedách Denníka N, nepodceňuje ani konzumenta informácií v predškolskom veku. V roku 2014 vydala Nadácia Milana Šimečku príručku Farebná škôlka, o rok neskôr k nej pribudla Farebná škola a v roku 2016 zavŕšila triptych Farebná škola 2. Príručky v skratke nabádajú deti k prijatiu inakosti všemožného druhu, vyvíjajú emotívny nátlak na súcit s imigrantmi a vystríhajú pred hoaxmi či manipuláciou. Na stránkach Vedieť nestačí je možné voľne stiahnuť aj tieto tituly: Holokaust (ne)bol – Ako učiť o holokauste dnes?, Videli sme holokaust, Vzdelávanie detí cudzincov na Slovensku – Potreby a riešenia a Vzdelávanie detí cudzincov na Slovensku – Príklady dobrej praxe.

Fakt, že zástupcovia médií a mimovládok pôsobili na deti ničnetušiacich rodičov prakticky bez limitov pod nekompetentným Gröhlingovým vedením, nie je žiadnym prekvapením – niežeby nemali zelenú aj dávno pred ním, tragické však je, že pod taktovkou ministra Druckera sa v tomto smere nič nezmenilo.

Jediný, kto sa k stavu vecí doteraz verejne vyjadril, je Lukáš Machala (generálny tajomník MK). Machala tvrdí, že mediálna výchova je v gescii ministerstva kultúry, ktoré poctivo komunikuje s ministerstvom školstva. „Ale nebudeme súhlasiť s tým, aby akýkoľvek redaktor akéhokoľvek média bez súhlasu ministerstva školstva, ale aj ministerstva kultúry, chodil a robil propagandu a vytváral svoj obraz toho, čo má byť mediálna výchova,“ uviedol v Infovojne, kde priblížil aj plánovanú legislatívnu úpravu, ktorá by mala byť stopkou pre nežiaduce návštevy škôl.