ZISKY NEZISKOVIEK 2

Mimovládka môže byť aj rebríkom do vládnej trafiky

Foto TASR/AP
Dátum 30.04.2015

Čo majú spoločné Cigán, lykožrút a teplý? Sú nedotknuteľní. Vedno spočinuli pod ochrannými krídlami mimovládnych neziskových organizácií (MNO), ktoré z vysokej postriežky na ľudskoprávnych a ochranárskych posedoch bdelým okom odhaľujú a lovia nechyrované tisíce rasistov, neprírodných vandalov a neprirodzených heterosexuálnych teroristov na Slovensku. Nevedno, či je týchto vyvrheľov vskutku viac ako samotných MNO, úradne narátaných na vyše 50-tisíc. So sotva zistiteľným počtom funkcionárov, aktivistov a adlátusov, ktorí si v rozparcelovaných revíroch rómskych osád, kôrovcom rozožratých lesoch a na dúhových námestiach už desaťročia lezú do kapusty. Ich cieľom je prežiť, čo znamená dokázať vlastnú opodstatnenosť, teda vykázať činnosť. Naším cieľom (viď Zisky neziskoviek, Extra plus 4/2015) je zistiť, koľko nás to stojí.

Keď sme iní ako inakosť

„Na Slovensku je dosť lesieb, gejov i hetero, no šikovných ľudí, ochotných pomôcť, je stále málo,“ dozvedáme sa z portálu Iniciatívy Inakosť. Súhlasiť možno len s prvou časťou tohto bonmotu: „šikovných ľudí“, nadržaných nahlodávať prirodzené napredovanie spoločnosti v súkolesí rodiny, je tu požehnane. Najmä v demokratických médiách, ktoré utkvelými predstavami svedomito kŕmia mýty o ubíjaní týchto biologicky vykoľajených jedincov. Denne nás presviedčajú, že uznávanie registrovaných partnerstiev s právom na adopciu detí je hlavným problémom spoločnosti, zmietajúcej sa v sociálnom marazme, vyvolanom novým svetovým poriadkom.

Denne nás presviedčajú, že uznávanie registrovaných partnerstiev s právom na adopciu detí je hlavným problémom spoločnosti, zmietajúcej sa v sociálnom marazme, vyvolanom novým svetovým poriadkom.

A tak nás posúvajú do novej reality. Ak ste si to nevšimli,   žijeme na sklonku „Dúhového roku“! Netrvá 12 mesiacov, lež vyše poldruha roka, od októbra 2013 do mája 2015. Z údajov Inakosti sa dozvedáme, že tento projekt „bol podporovaný sumou 74 931,15 eura z Fondu pre MNO“. Ten sa napája z tajomne znejúceho Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Správcom fondu je – ako ináč – Nadácia otvorenej spoločnosti amerického špekulanta Georgea Sorosa, pričom sotva možno nájsť Slovensku škodiacu neziskovku, v ktorej výkazoch by nefiguroval ako donor. Medzi priority Sorosa i ďalších „šikovných ľudí“ nesporne patria dúhové pochody, ktoré chráni štát s nasadením policajtov a ťažkoodencov v neraz väčšom počte ako počet účastníkov pochodu. Pred rokom však musel z dúhových nebies nad Bratislavou asistovať aj policajný vrtuľník, pričom nenájdete štatistiky o výdavkoch, na ktoré nás táto pasia vyšla.

Keď je práca potešením

Rozhodne na viac ako honorár šéfov Inakosti. Výkonný riaditeľ Martin Macko nám na požiadanie ochotne poslal kópiu výkazu poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne, kde vymeriavací základ ani jedného z piatich uvedených pracovníkov jeho MNO nepresahuje 153 eur mesačne. Ide však o výplatu či honorár za prácu? Alebo o vreckové od štátu na drahú zábavku, ktorú tiež platí štát? Zdá sa, že velitelia Inakosti a žreci celej LGBTI si môžu pri dúhových radovánkach spolu s Maximom Gorkým povedať: Keď je práca potešením, vtedy je aj život šťastím.

A povedať si to môže aj šéfstvo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (LOZ VLK)- MNO s kuratelou nad prírodou a lykožrútom v Tatrách. „LOZ VLK malo v roku 2014 sedem zamestnancov s priemernou mesačnou mzdou 577 eur,“ v skromnosti nás informuje náčelník Juraj Lukáš. „Okrem toho má VLK niekoľko sto spolupracovníkov, pracujúcich ako dobrovoľníci bez nároku na odmenu.“ Pripomína to až adrenalínový šport pre odvážnych mládencov a devy, ochotných čeliť policajným zásahom pri páchaní národohospodárskych škôd.

Keď vlk zavýja

Takto sa zabávali pred rokmi v Tichej a Kôprovej doline, kde Štátne lesy TANAP-u po prírodnej katastrofe začali s ťažbou kalamitného dreva, napadnutého kôrovcom. Mladé Vĺčatá im v tom chceli chrabro zabrániť a po boku starých vlkov z Greenpeace sa pred kamerami vrhali pod „elkádéčka“ a inú pohyblivú lesnú techniku: pripomínalo to priam roztrhnuté tričko na otvorenej hrudi, nastavenej proti sovietskemu tanku v roku 1968. Po desiatich hodinách blokády zasiahla polícia. Nasledovali trestné oznámenia ochranárov, ktoré však úrady zamietli pre neopodstatnenosť, a lesníci mali nárok uplatniť si náhradu za škody vzniknuté blokovaním ochranných opatrení. Vyčíslili ich na 1,8 mil. vtedajších korún, no škody na životnom prostredí sa len odhadujú – na miliardy korún.

„Mrzí nás, že namiesto prác v kalamitnom území sme veľkú pozornosť museli venovať týmto konaniam. Celá, viac ako trojročná agenda, nás stála vyše štyroch mi-liónov vtedajších korún. Za túto sumu sme mohli v kalamitnom území vysadiť približne 250-tisíc sadeníc rôznych druhov drevín na takmer 100 hektároch vetrom či lykožrútom poškodeného územia,“ konštatuje Marián Šturcel, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u.

Keď sa blýska na trafiku

Väčšmi ako kôrovec les však rozožiera spoločnosť množstvo ďalších MNO. No zdá sa, že menej ako o teplých alebo lykožrúta je postarané o našich rómskych spoluobčanov, ktorí v poslednom čase akoby mimovládne osireli. Po kliknutí na link www.rasizmus.sk Ľudí proti rasizmu (ĽPR) sa už mesiace dozvedáme, že „stránka je dočasne nedostupná. O pár dní sme späť“. Aby sme sa nedopustili rasizmu, neuvádzame, či takto spravovaná stránka je biela alebo čierna, je však blankytná. A kto baží po informáciách o financovaní tejto bohumilej ustanovizne, z internetu sa dozvie, že „neboli nájdené nijaké finančné údaje/účtovné uzávierky pre spoločnosť ĽPR“. Rovnako sa nemožno dopátrať po telefonickom kontakte na riaditeľku organizácie Irenu Biháriovú, ktorej by sa bolo hodno spýtať, ako bojuje proti rasizmu páchanom na bielej majorite či menšine v niektorých osadách.

Zato zo správ sa možno dočítať, že sa šéfka tejto mimovládky stala podšéfkou vládneho Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie (VRAX). Žeby nové zaradenie zmenilo Biháriovú na humanistku-teoretičku? Nebola by totiž jedinou predstaviteľkou tretieho sektora, ktorá MNO použila ako rebrík na strechu štátnej trafiky. Ale aj ostatných vytrvalo platí štát, na ktorý na revanš kydajú. Niekedy sa ukazuje ako výhodnejšie legalizovať i platiť sprejerov aj s ich atramentom, náčiním a nápadmi. Pre estetiku verejného priestoru.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.