28 ROKOV OD PRIJATIA DEKLARÁCIE O ZVRCHOVANOSTI SR

Voľby v roku 1992 boli vlastne nevypísaným referendom, ktorým dali Slováci najavo svoju vôľu žiť v samostatnom štáte. Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola v SNR prijatá hlasmi 113 poslancov.

Foto ARCHÍV EP
Dátum 17.07.2020

Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky prijatá Slovenskou národnou radou presne pred 28 rokmi, 17. júla 1992, je historický dokument, ktorým sa za existencie česko-slovenskej federácie na reprezentatívnej slovenskej pôde vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Novozvolený predseda SNR Ivan Gašparovič prečítal pred poslancami text vyhlásenia: „My demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa."

ČÍTAJTE TIEŽ: MOCOU ROZVRACANÁ ZVRCHOVANOSŤ

 

 

Roman Stopka, predseda PSN:

 

Vznik samostatnej SR som zažil ako mladý, nezaťažený aktivista plný romantických nádejí v predstave možností vznikajúcich zvrchovanosťou SR. Veľmi si ctím ľudí, ktorí sa na vzniku našej samostatnej republiky podieľali, a to od radových pracovníkov po vrcholových dobových vodcov, ktorí sa nespreneverili záujmom štátu a zotrvali na chránení celistvosti územia, nedotknuteľnosti hraníc, zvrchovanosti, suverenity, nezávislosti SR, rozvíjaní slobody občanov a ochrane ich majetku. Verím, že títo ľudia budú mať v histórii Slovákov a Slovenska rovnaké miesto ako štúrovci.

Prijatiu deklarácie predchádzali búrlivé diskusie v Slovenskej národnej rade ešte za vlády Jána Čarnogurského a predsedu SNR Františka Mikloška. Na 24. schôdzi SNR 2. mája 1992 sa vo vyhrotených sporoch prezentovali dva nezlučiteľné názory na navrhovaný text dokumentu. Prirodzene, v parlamente za tejto politickej konštelácie dokument, ktorý deklaroval zvrchovanosť Slovenska, nemohol uspieť, nenašla sa ústavná väčšina.

Do­minantné KDH, VPN a maďarské politické strany boli zásadne proti. Okrem toho sa schyľovalo k voľbám. Z rokovania SNR vyplýva, čo predchádzalo prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti, aká to bola doba a aké názory hýbali osudom Slovenskej republiky.

Ján Čarnogurský, vtedajší predseda vlády za KDH, ktorý dnes (o dvadsať rokov neskôr) prejavil záujem kandidovať na úrad prezidenta Slovenskej republiky, vtedy označil návrh deklarácie za „vrchol politického primitivizmu" a za „kriminálne hazardérstvo s osudmi občanov tejto republiky". Martin Porubjak, prvý podpredseda vlády (VPN), sa k nemu pridal slovami: „Majte na pamäti, kde sa ocitne Slovensko po tomto čine. A uvedomte si, prosím, že prijatím deklarácie urobíte prvý krok k rozbitiu spoločného štátu."

Po pamätnej májovej schôdzi sa v Bratislave 14. júna 1992 konal míting spojený s podpisovou akciou proti rozbitiu spoločného štátu. V Kultúrnom živote vyšla výzva Za spoločný štát, za ktorou nasledovalo 891 podpisov. Výzvu podpísali desiatky kultúrnych pracovníkov a umelcov, okrem iných aj Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Juraj Jakubisko, Deana Horváthová, Fero Fenič, Magda Vášáryová, Milan Lasica, Tomáš Janovic, Ján Štrasser, Martin Porubjak, Elena Vacvalová, Ján Hoffstädter, novinári Eugen Korda, Ľuba Lesná, Martin Kasarda, politici aj neskorší členovia vlády samostatnej Slovenskej republiky a poslanci NR SR - Iveta Radičová, Rudolf Chmel, Tatiana Rosová, Rudolf Zajac, František Šebej, Fedor Gál, Ladislav Kováč a ďalší aktéri spoločenského a politického pohybu tých hektických čias.

ČÍTAJTE TIEŽ: ZAKLADATEĽOV ŠTÁTU OCENILA LEN MAYER MEDIA

Medzi ocenených nepatrili len politici a štátnici, ale i široké spektrum osobností kultúrneho a spoločenského života – trojnásobný predseda vlády SR Vladimír Mečiar, dvojnásobní prezidenti SR a ČR Ivan Gašparovič a Václav Klaus, politici, poslanci FZ ČSFR a Národnej rady SR Jozef Prokeš, Sergej Kozlík, Ján Slota, Tibor Mikuš, Štefan Nižňanský, Matúš Kučera, Július Binder a spolutvorca Ústavy SR Ján Cuper. Ceny si prevzali i lekár Štefan Hrušovský, kozmonaut Ivan Bella, bývalý predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, generálmajor Emil Vestenický, profesorka cirkevných dejín Emília Hrabovec, operný spevák Martin Babjak, sochárka Ľudmila Cvengrošová, herci Eva Kristinová a Jozef Šimonovič i predseda politického subjektu Práca slovenského národa Roman Stopka. In memoriam boli ocenení kardinál Ján Chryzostom Korec a poslanci Federálneho zhromaždenia ČSFR Augustín Marián Húska, Roman Hofbauer a Rudolf Tvaroška.

Júnové parlamentné voľby v roku 1992 však zmenili pomer politických síl v Slovenskej národnej rade, kde víťazné HZDS spolu s SNS a SDĽ dosiahlo ústavnú väčšinu potrebnú na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti. Bolo rozhodnuté. VPN ako politické hnutie orientované na Prahu prestalo prakticky existovať a KDH stratilo vyše desať percent voličských hlasov.

Voľby v roku 1992 boli vlastne nevypísaným referendom, ktorým dali Slováci najavo svoju vôľu žiť v samostatnom štáte. Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola v SNR prijatá hlasmi 113 poslancov: z HZDS hlasovalo za deklaráciu 73 poslancov, zo Slovenskej národnej strany 15 poslancov a 25 zo Strany demokratickej ľavice. Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťansko­demokratického hnutia a 7 z vtedajšieho maďarského hnutia Együttélés-Spolužitie.

Historický dokument deklarácie nespadol z neba, neprišiel na rokovací stôl SNR len z vôle politikov. Samostatnosť Slovenska proklamovalo vo svojom programe len jediné politické zoskupenie v parlamente - Slovenská národná strana.

A spolu s ňou, vlastne ešte pred ňou bola intelektuálnym podhubím myšlienok samostatnej slovenskej štátnosti Matica slovenská a národne uvedomelá inteligencia, ktorá sa po revolúcii, najmä od roku 1990, združovala v rozličných národno-emancipačných spolkoch, najmä v Spolku slovenskej inteligencie Korene, v iniciatíve za Zvrchované Slovensko - 61 krokov k slovenskej identite, a v ďalších združeniach. Títo slovenskí vlastenci niesli štafetu našich predkov zo štúrovských meruôsmych rokov a v priaznivom okamihu pomohli politickej reprezentácii zavŕšiť ideu slovenskej štátnosti.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.