DRAXLER: KOVAČIČ PATRIL K PRÍLIŠ ZASLEPENE ANGAŽOVANÝM NOVINÁROM

Irónia týždňa: novinári Markízy akoby chceli just dokázať, že oni naozaj často profesionálne klamú. A tak bizarne informovali ešte aj o svojom „štrajku“. Vedenie im jasne od začiatku hovorilo, že si ctí zachovávanie žurnalistických štandardov. Nijako sa od tohto neodchýlilo. Zároveň povedalo, že zamestnanecké prehrešky tolerovať nebude.

Redaktori na to povedali, že teda do štrajku nejdú a že oni vyhrali. A ešte to takto aj nakrútili na video. To je ako keby som ja napísal do La Scaly, že žiadam angažmán ako tenor na nasledujúcu sezónu, inak budem týždeň demonštrovať pred ich budovou. A oni mi odpísali, že prijímajú len ľudí, ktorí majú nejakú kvalifikáciu v opernom speve. A ja som na to spravil vyhlásenie, že sa zhodujeme v otázke tej kvalifikácie a že demonštrovať nebudem, a že preto som vyhral.

Situácia v Markíze je jasná. Redaktori nemajú na výber, lebo ak by ich televízia začala prepúšťať, na domácom trhu už nebudú mať uplatnenie, nezoberie ich ani Joj, ani TA3 ani verejnoprávna. A televízia je na prepúšťanie celkom chladnokrvne pripravená, je súčasťou takého veľkého finančného impéria, že majiteľskú štruktúru určite nejaká pártýždňová konfrontácia v tomto finančne pre nich malom biznise netrápi.

A zmeny postupne budú tak či tak. Iste, pre vedenie je o niečo jednoduchšie ich tam všetkých nateraz nechať, ale na jeseň sa tých najviac vyšinutých a najmenej schopných začnú zbavovať (veľa šťastia, Viktor Serebrjakov a spol.). Kovačiča budú riešiť osobitne, po dôkladnej analýze s právnikmi (on patrí k tým ešte profesionálne schopnejším, len na svoju smolu patril tiež väčšinou k príliš zaslepene angažovaným, ale ako jeden z mála si aj nájde prácu, väčšiny z tých ostatných nie je ani čisto profesionálne škoda).

A to, že medzi najnaivnejších ľudí v republike patria rôzni „entertaineri“, ktorí sa neopatrne tiež potrebovali vyjadriť „na podporu“, neprekvapuje. Prekvapení budú oni. Ako som už povedal, na jednej strane medzitým síce asi nedopadne dobre prvý pokus o „reformu“ verejnoprávnej televízie, na druhej strane do konca volebného obdobia sa to možno nejako nastaviť nakoniec podarí.

Popri tom, že sa trochu upokojí spravodajstvo komerčných televízií, to nakoniec môže v národe mať celkom pozitívny ohlas. Ľudia tie ukričané správy síce sledovali, lebo boli na televíziu nejako navyknutí, ale bohvieako im to nechutilo. Ak si televízie dokážu udržať spravodajskú pestrosť, ale uberú z toho polarizačného a falošného tónu, nakoniec budú asi skoro všetci vcelku spokojní. Dokonca aj tí redaktori, ktorí sa v televíziách vrátane Markízy udržia.