DRAXLER: MÉDIÁ ŽNÚ LEN TO, ČO ROKY SIALI

Juraj Draxler, exminister školstva: Každému trochu rozumnejšiemu človeku je zjavné, do akej miery médiá fungujú ako propagandistické inštitúcie. A aj ten, komu nie sú zjavné všetky jemné nuansy propagandy, je podráždený z toho, ako médiá čitateľom a divákom doslova tlačia do tvárí svoj vlastný svet. Svet, kde je analytikom Mesežnikov alebo niekto z INESS, „občianska spoločnosť“ je Bútora a Fedor Gál.

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 15.04.2024

Najväčší problém médií: nikto sa ich nezastal. A nezastane. Všimnime si: konflikt médií a vládnej moci nabral poriadne na sile. Ale nenašla sa žiadna nezávislá skupina občanov či osobností, ktorá by sa médií (ako ich niektorí nazývajú „bývalých médií hlavného prúdu“) nejako zastala. Jednoducho, tento boj majú vopred v značnej miere prehratý.

Prečo je to tak? Kedysi sa médiám darilo udržiavať si aspoň nejakú mieru rešpektu u politikov, ktorí to brali tak, že napriek všetkému mediálnu oponentúru treba. Ale to neustále klamanie a manipulovanie sa rokmi preje každému.

Stačí sa pozrieť na to, čo sa dialo tento týždeň. Napríklad: naša vláda mala stretnutie s ukrajinskou vládou. Novinári niežeby sa potešili, aké dobré vzťahy napriek všetkému máme. Naopak, vydráždilo ich to a tak začali celú vec rámcovať v štýle, že Fico poprel sám seba, odporuje si tým, že Ukrajine v niektorých aspektoch vyjadruje podporu, a podobne.

V skutočnosti Robert Fico od začiatku ukrajinského konfliktu hovorí stále to isté. Samotné napadnutie Ukrajiny bolo jasným porušením medzinárodného práva, Ukrajincom treba humanitárne pomáhať a, samozrejme, nechystáme sa nijako uznať zmenu hraníc. Pretože uznať silovú zmenu hraníc je otvorenie veľmi nebezpečnej Pandorinej skrinky.

Na druhej strane však premiér vždy hovoril, že ruská akcia mala svoje dôvody, hlavným dôvodom je tlačenie sa NATO na Ukrajinu, a najmä, že aj pokračovanie konfliktu je dôsledkom západného tlaku. A že podporovať bojové akcie namiesto pritlačenia oboch strán, aby si sadli za rokovací stôl, je katastrofálna nehumánnosť.

Ale médiá, ktoré jednoducho nie sú schopné uznať, že možno mať pochopenie pre utrpenie jednej aj druhej strany, a ktoré samy z Fica vyrábali „nepriateľa Ukrajiny“, hoci on sa proti krajine ako takej nepriateľsky nestaval, sa teraz rozčuľovali, ako to, že sa obaja premiéri dokázali konštruktívne baviť a že tu bola ukrajinská vláda normálne prijatá.

Do toho vložili ešte špeciálne nechutnosti. Ficovi vložili do úst nejaké vyjadrenia, ktoré ten vraj povedal na uzavretom rokovaní a priniesla ich Ukrajinská Pravda. A naše médiá to zobrali ako určite pravdivé. Totálne nehorázny postup, úplne mimo hocijakých normálnych novinárskych štandardov, mimoriadne podpásový útok na hlavu vlády.

Najnechutnejšie je práve to, ako zložité politické manévrovanie, akým nepochybne situácia okolo Ukrajiny vzhľadom na domáce nálady aj medzinárodnú situáciu je, tento týždeň „ocenili“ tým, že spravili spravodajstvo zo zvratkov.

Toto je presne to najhoršie, čo médiá spoločnosti roky robia: snahu o kompromis zahádžu hnojom. Politici potom nemajú inú možnosť, ako sa na kompromisy vykašľať a čo najviac nabudiť skalné jadro svojich fanúšikov. Presne takto sa politika postupne radikalizovala: vytratili sa zmierlivejší politici a vytratila sa aj snaha veci riešiť kompromisne alebo aspoň kompromisne komunikovať.

A toto v obrovskej miere vyrábali médiá. Ak sa ich politická trieda teraz ide zbaviť, žnú len to, čo samy roky siali. Miešať pravdu s výmyslami a manipuláciami je oveľa horšie, ako súkať von len nepravdy. Politikov jednoducho rokmi vlastnou skúsenosťou nejaká snaha o kompromis s médiami prešla.

Ostáva ešte verejnosť. A tá dnes na médiá kašle:

Po prvé, každému trochu rozumnejšiemu človeku je zjavné, do akej miery médiá fungujú ako propagandistické inštitúcie. A aj ten, komu nie sú zjavné všetky jemné nuansy propagandy, je podráždený z toho, ako médiá čitateľom a divákom doslova tlačia do tvárí svoj vlastný svet. Svet, kde je analytikom Mesežnikov alebo niekto z INESS, „občianska spoločnosť“ je Bútora a Fedor Gál atď.

A ak do svojho priestoru médiá pustia aj iné hlasy, je to len sporadické a tie iné hlasy sa musia podriadiť základným mantinelom ich ideologického spektra. Preto sa s iným ako „povoleným“ názorom na Ukrajinu do médií nedostanete, nech by ste boli akokoľvek logicky precízni a faktograficky bohatí. Podobne môžete zabudnúť na opis rozsiahlej a úplne šialenej korupcie v americkej politike, reálnu (nie takú tú pop ekonomickú) kritiku niektorých aspektov finančného kapitalizmu a podobne.

Nie všetko z toho zaujíma bežného diváka či čitateľa, ale aj ten vidí alebo cíti, ako sa mnohé témy do médií nedostanú, vrátane tém, ktoré sa bezprostredne týkajú jeho a naopak, nekonečne ho irituje výber tém povýšeneckými redaktormi so zväzáckou mentalitou. Nie je to dobrá situácia z rôznych dôvodov. V skutočnosti napríklad kopa novinárov robí dnes veľmi dobrú prácu, často práve v tých inak veľmi propagandistických médiách. A bola by škoda to všetko stratiť.

Podobne ako ide trochu strach z toho, ako dopadnú verejnoprávne médiá. Dnešný stav je úplne neudržateľný, na druhej strane to celé pokojne môže dopadnúť tak, že sa situácia bude riešiť aj značne hulvátsky.

Ale spoločenská atmosféra je taká, že nikto nemá chuť „zachraňovať médiá“. Veľkú časť ľudí médiá bývalého hlavného prúdu iritujú, veľká časť dnes žije len z bulváru a veľkej časti ľudí sú pri ich každodenných starostiach starosti novinárov úplne srdečne ukradnuté.

Aj preto ten vývoj bude pomerne rýchly. Ešte sa o niečo upracú televízie. V ďalšej vlne príde rad na iné médiá. To hlavné na rane bude SME, pričom sa viac bude hovoriť o konkrétnych ľuďoch okolo neho (o šéfredaktorke atď.)

Je to logické, ide o typické vplyvové médium, štát si nemôže dovoliť, aby tu takáto štruktúra mala taký rozsiahly vplyv, ako doteraz a zároveň nebude také zložité na ňu zaútočiť, kombináciou súdnych sporov a iných nástrojov. Toto sa zrejme podarí, tipoval by som, že do konca tohto volebného obdobia SME síce asi v nejakej forme prežije, ale značne oklieštenej.

Ešte raz: spoločensky a politicky je to úplne logický vývoj. Je na to spoločenská atmosféra. Časti ľudí sú bývalé veľké médiá ukradnuté a značná časť sa útokom na ne poteší. A vedenia redakcií sa do tej situácie dostali samy.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.