EÚ NAĎALEJ BOJUJE PROTI RUSKU: PREDĹŽI SANKCIE PROTI KRYMU
Jurij Hempel: EÚ a Merkelová nemôžu Krymčanov zastrašovať sankciami. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa už šesť rokov riadi záujmami USA v otázke štatútu Krymu a úmyselne odmieta uznať vôľu Krymčanov.
Zdieľať
Európska únia predĺži sankcie proti Krymu o ďalší rok, informovali o tom 10. júna diplomati v Bruseli. Na základe sankcií nesmú v prístavoch Krymského polostrova, ktorý leží na severnom pobreží Čierneho mora, kotviť výletné lode z Európskej únie. Reštriktívne opatrenia zahŕňajú tiež zákazy exportov a investícií, predovšetkým pre podnikateľské subjekty z oblasti energetiky, dopravy a telekomunikácií.
Sankcie naposledy predĺžili v júni minulého roku, termín zrušenia sankcií mal vypršať 23. júna 2020. Dôvodom ich zavedenia je podľa EÚ protiprávna anexia Krymu a Sevastopoľa zo strany Ruska. Európska únia podľa vlastných údajov toto porušenie medzinárodného práva neuznáva a naďalej podporuje suverenitu a teritoriálnu integritu Ukrajiny.
ČÍTAJTE TIEŽ: SANKCIE EÚ TRESTAJÚ EURÓPANOV
Šéf výboru Krymského parlamentu pre verejnú diplomaciu a medzietnické vzťahy Jurij Hempel pre agentúru Ria Novosti uviedol, že nemecká kancelárka Angela Merkelová ako najsilnejšia predstaviteľka Nemecka v rámci EÚ, ktorá odmietla uznať ruský štatút Krymu, nedokáže reálne vnímať súčasný status Krymu.
Merkelová dávnejšie uviedla, že Rusko vytvorilo pás nevyriešených konfliktov a tiež „anektovalo ukrajinský polostrov Krym v rozpore s medzinárodným právom“. „Žiaľ, kancelárka Angela Merkelová sa už šesť rokov riadi záujmami Spojených štátov v otázke štatútu Krymu a úmyselne nevidí zjavné odmietnutie uznať vôľu Krymčanov, ktorí prešli prísnym dodržiavaním medzinárodného práva," povedal Jurij Hempel. Podľa neho sa Nemecko pridržiavalo postupu sankcií voči Rusku, čím pokračovalo v „kriminálnej politike Európskej únie“. „Krymčania nemôžu byť zastrašovaní sankciami,“ zdôraznil Hempel.
Šéf výboru Krymského parlamentu pre verejnú diplomaciu a medzietnické vzťahy Jurij Hempel.
ČÍTAJTE TIEŽ: SANKČNÝ TLAK NA RUSKO JE V TROSKÁCH
Krym sa stal ruským regiónom po referende, ktoré sa konalo v marci 2014, v ktorom 96,77% voličov Krymskej republiky a 95,6% obyvateľov Sevastopoľu hlasovalo za pričlenenie do Ruskej federácie. Ukrajina však stále považuje Krym za svoje, len dočasne okupované územie. Ruské vedenie opakovane uviedlo, že obyvatelia Krymu demokraticky hlasovali v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN, aby sa znovu spojili s Ruskom. Podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina je otázka Krymu „úplne uzavretá“. Krym bol, je a aj ostane ruský.
PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:
Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:
https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne
Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.
DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.
UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.
