GENERÁL VESTENICKÝ: VLÁDA MATOVIČOVCOV VO VZŤAHU K RIADENIU ŠTÁTU TOTÁLNE PREPADLA

Naši politici sa verbálne hrdia demokratickou formou vlády zakotvenou v ústave. Vraj všetka moc pochádza od občanov, ktorí ju môžu prejaviť aj mimo pravidelných volieb, v referende. Pravda, pochádzala by, keby sa realizoval pôvodný význam myšlienky a neprekrúcal obsah tvoriacich ju slov. Lenže prekrúca sa všetko a vždy, keď sústredená moc občanov ohrozuje záujmy zahraničia realizované vládou a strážené prezidentkou republiky. Odrazu sa v klbku pochybností nájdu také kľučky v záveroch ústavného súdu, že sa moc občanov pretransformuje na náladovú bublinu. Keď matovičovci v predjarí roku 2018 búrili občanov proti Ficovej vláde, každá klebeta, každé obvinenie bolo vítané, masmédiami podporované, zveličované a dlhodobo živené. Keď sa zdvihla masová vlna občianskej nespokojnosti, čerpajúca energiu z ignorovania štátnych záujmov v hospodárskej a imigrantskej politike, nulovej podpory štátneho jazyka a vládnej snahy podporiť maďarských iredentistov, zo zabitia gen. Lučanského, negramotných vládnych opatrení v riadení protipandemických postupov, či napokon aj z uzatvorenia hrozivej „obrannej“ zmluvy s USA, naše masmédiá pomáhajú vôľu občanov obísť a jej prejavy likvidovať.

Bezhraničný egoizmus

Vláda matovičovcov vo vzťahu k strategickému i operatívnemu riadeniu Slovenskej republiky, prospechu a rastu jej hospodárstva, napĺňania záujmu jej občanov totálne prepadla. Dokazujú to nielen nedávno pozorované a na výslnie negatívnej pozornosti vysúvané výsledky ich práce, ale celý priebeh vládnutia. To, čo mali občania možnosť denne sledovať v masmédiách, tak veľmi vláde nakloneným a ochotným prekrútiť čokoľvek pre vládu nepriaznivé, nie je len odraz odbornej nespôsobilosti, neschopnosti učiť sa za pochodu, absencie analytických a prognostických schopností, nedostatku inteligencie, to je krivosť charakteru, bezhraničný egoizmus a chorobná ľahostajnosť k osudu štátu, štátotvornému národu i všetkým občanom. Zároveň je to však aj priame zrkadlenie záujmov našich aktuálnych spojencov v NATO, EÚ a iných mocensky pôsobiacich štruktúr, ktorých agresívnosť a sila tkvie nielen v ekonomickej prevahe, ale aj v jasnej vízii im podrobeného sveta a bezohľadnej rozhodnosti túto víziu realizovať. Veď práve oni kryli chrbát našim domácim vládcom a povzbudzovali ich v štádiu psychickej rozvrátenosti spôsobenej konaním proti záujmom klamaného voliča.

Motivačná i nátlaková časť scenára, uplatňovaná zahraničím voči našej vládnej štruktúre a dôverčivej verejnosti, je takmer identická s tým, čo sa deje na Ukrajine. Len tam už, cieľavedome vytvárané situačné podmienky a z nich vychádzajúce udalosti, dosiahli cieľovú rovinku. Aj keď ide o dlhodobejšie riadený proces, nie je podstatné, v akých podmienkach sa pri uzatváraní búrlivo kritizovanej „obrannej“ zmluvy ocitla vláda, ale podstatné je, do akých podmienok sa zmluvou dostáva štát z hľadiska vzniknutých hrozieb i ďalšej perspektívy jeho existencie a aké následky z toho vyplynú pre občana, bez ohľadu na to, či sa mier zachová, alebo nie. Už teraz sa dá povedať, že vláda matovičovcov je veľmi tragický úsek našej samostatnej štátnej existencie. Nemajú víziu, nemajú cieľ, nemajú plán, nie sú jednotní. S kopou kompromisov pozliepali vládny program, v ktorom sa volebné sľuby rozplynuli ako jarná hmla. Verní svojim učiteľom, vládnu nám prostredníctvom škandálov na odpútanie občianskej pozornosti. Bezohľadnosťou, s akou postupujú voči vôli národa, už teraz pripomínajúcou počiatočné obdobie vlády fašistov v Hitlerovom Nemecku.

Lož sa stala pravdou

K moci sa dostali na základe dramatizácie protivníkových chýb a prisvojením si progresívnych myšlienok iných politických strán, ktoré po zvolení rýchlo odhodili, pretože im nikdy nešlo o prospech štátu, ale o vlastné egoistické chúťky. Zverenú im moc v štáte arogantne zneužívajú na prospech svojich mecenášov a ten svoj. Je to možné len preto, že voliči rýchlo zabúdajú a masmédiá im v tom ochotne pomáhajú. Bodaj by nie, keď sú v rukách cudziny, ktorá polopravdami a klamstvami šírenými ich prostredníctvom vytvára v povedomí verejnosti pokrivený obraz reality, na hony vzdialený pravde. Mystici prorokovali správne. Lož sa stala pravdou a pravda lžou. Dokazuje to aj samotný proces uzatvárania „obrannej“ zmluvy našich vládnych predstaviteľov so Spojenými štátmi, ako aj zúfalá obrana verejných záujmov s tým spojená. Podľa môjho osobného názoru, takáto zmluva SR prospech neprinesie. Čoskoro ju politicky a tým aj hospodársky, v črtajúcej sa perspektíve znevýhodní, navnivoč obráti jej zvrchovanosť, suverenitu, dôveryhodnosť a ohrozí bezpečnosť života jej občanov. Môžeme sa len nádejať, že problémy záruky bezpečnosti Ruska, smerujúce k novej mierotvornej architektúre sveta, oficiálne nastolené Moskvou 16. 12. 2021 riadiacim štruktúram USA a NATO, budú vyriešené pozitívne. Napriek počiatočným ťažkostiam, následky takého riešenia sa budú týkať aj Slovensku nanútenej zmluvy. Som presvedčený, že s novým rozdelením veľmocenských pôsobností nastúpi éra uzatvárania iných dvojstranných zmlúv, kde, obrazne povedané, láska k jednému nebude podmieňovaná nenávisťou k druhému.

Honba za mocou

Nie že by som nechcel vidieť chyby Ficovej vlády, ktorá v honbe za mocou zabudla, že cesta k prospechu Slovenskej republiky musí principiálne viesť cez rešpektovanie záujmu všetkých štátotvorných občanov, nie cez kupovanie si dočasnej lojality číhajúcich deštrukčných síl. Prejavilo sa to napríklad aj jeho obchodníckym postojom voči postaveniu Slovákov a slovenčiny na juhu republiky a v zakotvení až destabilizujúco nadštandardných práv vyvolených etník. Navyše, ten minister Lajčák, ktorý postavil ideový základ a text kritizovanej zmluvy s USA, na ktorej uzatvorenie sa z obáv pred odporom verejnosti neodhodlal neskôr ani chytráčiaci Pellegrini, bol predsa Ficov nominant. Nezabúdam ani, že Ficova vláda, svojimi postupmi, sama vytvárala podmienky na zvolenie dnes pôsobiacej vlády. Samozrejme, za chyby sa platilo poklesom preferencií, ale na výslní občianskej pozornosti by nositeľ chyby nemal byť zvýrazňovaný nanovo len preto, že jeho následník robí ešte väčšie kotrmelce. Ani z núdze, pretože starú čižmu na nové kopyto nenatiahneš. Túto múdrosť nám zanechali starí šustri, keď ešte boli pánmi svojho remesla. Na žiaľ občana, za takéto príležitosti sa naši politici naučili skrývať a masmédiá to zneužívajú na usmerňovanie verejnej mienky a presadzovanie záujmov svojich vlastníkov. Keby aspoň postupovali v záujme posilnenia, nie oslabovania zvrchovanosti a suverenity Slovenskej republiky, mohli by ich postupy priniesť aký-taký úžitok. Naši občania zabudli na priveľa hriechov a previnení svojich politikov rovnako tak ako na mimoriadne zásluhy mnohých z nich. Národ, ktorý chce mať svoj štát, musí nájsť v sebe pevnosť charakteru stáť si za pravdou v každej, nielen príjemnej situácii a podľa svojich dlhodobých vízií podporovať takých politikov, ktorým je záujem národa viac než len populistické slovo. V tom tkvie zodpovednosť voliča.