HOLOKAUST MÔŽE POŠKODIŤ HOLOKAUST SÁM

Poslanci NR SR schválili uznesenie pracovnej definície antisemitizmu. Potrebuje Slovenská republika tento druh dokumentu a čo bude pre Slovákov znamenať?

Foto TASR/MARKO ERD
Dátum 01.01.2019

Milan Uhrík
poslanec NR SR, podpredseda ĽS Naše Slovensko

Slovensko a jeho obyvateľov trápia v súčasnosti oveľa väčšie problémy ako definícia antisemitizmu. Vláda pripravila od nového roka pre ľudí zdražovanie energií, čo sa zákonite premietne do rastu cien všetkého tovaru a služieb. K tomu sa pridá aj ďalšie zdražovanie potravín z nového, nie celkom dobre zadefinovaného odvodu pre obchodné reťazce. Kým život bežných ľudí sa opäť citeľne zhorší, tak poslanci NR SR mali tú drzosť, že si nechali zvýšiť svoje platy o viac ako 1000 eur. Proti rozmrazeniu (zvýšeniu) poslaneckých platov totiž okrem nášho klubu ĽS Naše Slovensko hlasovalo na októbrovej schôdzi NR SR len 29 ďalších poslancov. Politici z tzv. štandardných strán týmto gestom jednoducho napľuli ľuďom do tváre. Ale Andreja Danka a jeho kolegov trápi neexistujúce prenasledovanie židov na Slovensku, a tak presadili schválenie oficiálnej definície antisemitizmu. Naše hlavné výhrady k tomuto dokumentu spočívali nielen v tom, že je to po právnej stránke paškvil, ale najmä v tom, že je to diskriminačný dokument voči ostatným národnostiam. Dankova definícia antisemitizmu sa dá interpretovať tak ľubovoľne, že prakticky úplne zakazuje kritiku jedného vyvoleného štátu, národa a náboženstva. Danko v spolupráci so všetkými parlamentnými stranami (okrem ĽS Naše Slovensko) schválením tohto dokumentu zaviedol ďalšiu cenzúru a zaručil židom a Izraelu nadpráva, o akých sa môže Slovákom, Slovanom a ostatným národom len snívať. Keď sme do NR SR v protireakcii predložili prakticky totožnú definíciu antislovakizmu a antislovanizmu, tak Danko hlasoval proti nim. Aspoň vidno, kto za koho kope.

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

Uznesenie je prijaté tlakom vonkajšej sily, nie domácej spoločenskej potreby. Hlavná argumentácia podporovateľov definície vychádza z druhej svetovej vojny a pozície Izraela vo svete. Ale u nás je smerovaná na prítomnosť a budúcnosť stavu v SR. Pevne dúfam, že takáto definícia nepovedie ani v našich podmienkach k skresľovaniu postojov k pravde. Len teraz neviem, čo spravia v jadre EÚ, do ktorého nás vláda smeruje, keďže v Nemecku, ako som sa dozvedel, predávajú Mein Kampf. Pripomínajú, že Európa sa tragicky zapísala do dejín ako oblasť, kde za Hitlera masovo vraždili židov. Ale zabúda sa, že Sovietsky zväz, ktorý zastavil nacistické besnenie, utrpel mnohonásobne väčšie straty na životoch občanov a nepamätať na nich poškodzuje aj židov. Príliš veľa len o holokauste môže poškodiť holokaust sám.

Ľuboš Blaha
poslanec NR SR (Smer-SD)

Nehlasoval som za to, pretože odmietam, aby bola sloboda slova obmedzovaná pri kritike akéhokoľvek štátu. Nie je predsa možné označovať kritiku štátu Izrael za antisemitizmus. Som antifašista a židov si vážim. Mnohí moji najobľúbenejší myslitelia majú židovský pôvod vrátane Marxa či Chomského. Ale to neznamená, že si budem klásť servítku pred ústa pri kritike Izraela. Veď na Palestínčanoch sa tam páchajú zverstvá. Ak niekto praktiky izraelskej vlády prirovná k fašizmu, vraj má ísť o antisemitizmus. Čo má, preboha, spoločné kritika vlády s nenávisťou k židovskému etniku? A prečo by malo byť antisemitské, ak niekto napríklad kritizuje, ako historicky vznikol štát Izrael – no áno, bolo to nefér voči Palestínčanom. Takýchto absurdít je tam viac. Kritika štátu sa splieta s nenávisťou k národu, a to je politologický nonsens.

Sergej Kozlík
podpredseda Národnej koalície (NK)

Pracovná definícia antisemitizmu, ktorú schválila Národná rada SR na podnet Andreja Danka, je len jedným z možných variantov definície antisemitizmu. Ak policajná a súdna prax ukazujú, že zákony nielen v tejto oblasti, ale všeobecne v oblasti ochrany ľudských práv sú nedokonalé, je požiadavka na precíznejšie vymedzenie legislatívy opodstatnená. Mala by však byť koncipovaná širšie, než sú len opatrenia proti antisemitizmu. Zúženie problému posilnenej ochrany ľudských práv len na túto oblasť vyvoláva silný pocit z politikárčenia predkladateľa návrhu a môže byť Danajským darom pre dotknutú komunitu.

Jaroslav Paška
podpredseda SNS, poslanec NR SR

Prijatím tohto uznesenia vytvorila NR SR rámec na zosúladenie domácej interpretácie výrazu antisemitizmus. V časti A uznesenia sa uvádzajú medzinárodné charakteristiky a dokumenty, o ktoré sa môže uznesenie oprieť. V časti B vyjadruje NR SR akceptáciu skrátenej pracovnej definície antisemitizmu vypracovanú Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) ako možného interpretačného podkladu. V časti C uvádza príklady z medzinárodnej praxe o objektívnejšom posudzovaní prejavov antisemitizmu vo verejnom živote. V časti D dáva NR SR odporúčanie vláde SR, aby zohľadnila uvedené stanoviská a vo svojich kompetenciách a politikách ich kultivovaným spôsobom premietla do verejného života. Pre Slovákov prináša uznesenie sumár informácií a charakteristík vypovedajúcich o súčasnom posudzovaní prejavov antisemitizmu.