HUMANITÁRNA APOKALYPSA

Západné médiá prinášajú o utrpení na Blízkom východe skreslené informácie

Foto archív
Dátum 26.03.2017

Počas bojov o Aleppo v decembri minulého roka zaplavili západné médiá zvesti o katastrofálnej humanitárnej situácii vo východnej časti mesta obsadenej povstalcami. Hlavnou témou boli takzvané posledné správy z obliehaného mesta, ktoré vraj poskytovali žurnalisti a obyvatelia Aleppa. Vysvitlo však, že v skutočnosti boli mnohí z nich protiasadovskí aktivisti. Prozápadné televízne stanice venovali tejto téme pomerne veľkú časť vysielacieho času, pričom vôbec nebrali do úvahy, že východné Aleppo kontrolovali rebeli z teroristickej organizácie známej ako Front an-Nusra, ktorá je sýrskou odnožou al-Káidy.

Boj o život

Podobný štýl informovania je pre tieto médiá typický. Aj v správach o dobytí severoirackého Mosulu prakticky ignorujú utrpenie miestneho obyvateľstva. Televízia Russia Today sa však na to pozerá z inej stránky. Utečenci z Mosulu, ktorí si zachraňujú holé životy na území irackého Kurdistanu, prinášajú skľučujúci opis situácie v meste. „Na vlastné oči som videl, ako bombardovanie zničilo tri budovy. Teroristi tam prišli, počkali, kým si ich niekto všimne a sfotografuje, a potom ušli. V dôsledku toho zahynulo 17 civilistov, medzi nimi aj jedna tehotná žena. Výbuch z nej strhol šaty, jej telo sme zakryli plachtou,“ rozpráva jeden z miestnych obyvateľov. „Videla som, ako letecký nálet zrovnal so zemou dom, ktorý stál vedľa nášho. Bomby padali aj na susedné budovy. Boli v nich ľudia, civilné obyvateľstvo,“ s hrôzou sa rozpamätúva istá žena. „Letecké nálety zranili či dokonca zabili množstvo ľudí. Neboli tam ani lekári, ani nemocnice,“ zdôrazňuje muž, ktorému sa podarilo z mesta ujsť. „Dvadsať až tridsať ľudí sa natlačilo do maličkej kúpeľne a tam sme s hrôzou čakali, kedy na nás spadne bomba,“ hovorí ďalší utečenec.

Nemenej pozoruhodné sú zistenia ľudskoprávnych organizácií. V interview na Russia Today zástupkyňa riaditeľa organizácie Human Rights Watch pre Blízky východ Lama Fakihová uviedla, že iracká armáda búrala domy obývané civilistami a násilne vysídlila približne 125 rodín pod zámienkou, že ich príbuzní spolupracovali s Islamským štátom.

Pokrivený obraz

OSN v správe z 5. marca 2017 tvrdí, že počas bojov o Mosul od októbra 2016 v snahe o záchranu pred bojovými akciami opustilo mesto 206 502 utečencov. Denne odtiaľ utekalo priemerne štyritisíc osôb. Ich situáciu označila OSN za zúfalú a financovanie pomoci ako absolútne nedostatočné. Paradoxne, v deň vydania tejto správy priniesli všetky západné televízne stanice materiály o Mosule, oslavujúce úspechy vojenskej operácie a upozorňujúce na utrpenie civilného obyvateľstva spôsobené teroristami. Humanitárna katastrofa, ktorú zapríčinila vojenská operácia, sa spomínala iba okrajovo. Presne naopak to však bolo v čase bojov o Aleppo, keď sa prakticky ignorovali úspechy vojenskej operácie aj fakt, že mesto je bašta teroristov. Médiá tak svojim divákom priniesli značne pokrivený obraz: v prípade Mosulu informácia o humanitárnych následkoch vojenskej operácie prakticky absentuje, zatiaľ čo správy o Aleppe sa sústreďovali práve na tento aspekt. Fakt, že sa v Mosule zapájala do operácií americká armáda, kým boj o Aleppo zvádzalo spolu so Sýrčanmi ruské vojsko, však nerobí utrpenie obyvateľstva znesiteľnejšie, bolesť ľahšiu a ľudský život menej hodnotný.