KAM ZMIZLA GRETA?

Len nedávno sa objavil „svetový hit“ – boj za bezuhlíkovú Európu a dievčatko Greta, ktoré svojimi aktivitami ohúrilo každého, ba aj lídrov EÚ či vyspelých európskych štátov, s ktorými sa priam prekáralo pri propagovaní svojho posolstva pre záchranu Európy, bolo postavené na piedestál. Bola tolerovaná bez oponencie kohokoľvek. Ešte väčšou hrdinkou sa stala po absolvovaní cesty jednoduchým morským plavidlom, ktorej cieľom bolo prinášať nádej na spásu. Mali sme zrazu pred očami maskota tejto misie... Politici sa predbiehali v nadbiehaní tejto rozkošnej skoroslečne. Začali „rozmýšľať“, ako vytvoriť na zelenej lúke bezuhlíkovú Európu, čo prvé odstaviť, ako postupovať v automobilovom priemysle, vo výrobe elektrickej energie. Určovali sa už aj termíny týchto krokov. Nastalo bezprecedentné presviedčanie más, a hlavne mladých ľudí o škodlivosti spaľovania pohonných látok z ropy, tuhých palív a plynu pre celú planétu.

Spustila sa výroba elektromobilov s cieľom dosiahnuť úplnú elektromobilitu do času xy, postupne sa mala odstavovať výroba elektrickej energie za využitia fosílnych palív a obmedzovať činnosť jadrových elektrární. Priekopníckou krajinou v tomto smere malo byť Nemecko.

Nárast napätia

Nikto však nebral do úvahy fakt, že Európe treba najprv predstaviť program budovania nabíjacích staníc pre automobily s víziou vzniku ich počtu rovnajúcemu sa počtu čerpacích staníc s pohonnými látkami z ropy. Napríklad, odkiaľ vziať potrebnú elektrickú energiu pre sieť týchto staníc? Zamyslel sa vari niekto z kompetentných, aký má byť osud existujúcich čerpacích staníc? Alebo ako vybudovať rozvody elektrickej energie pre nabíjacie stanice a odkiaľ získať jej obrovský objem? A tu sa problémy zďaleka nekončia. Je viac než zrejmé, že za touto nelacnou „akciou“ treba hľadať tých, ktorí ju pripravili a zrealizovali v súlade so svojím zámerom, s cieľom presvedčiť Európu o nevyhnutnosti zmien, ale hlavne s cieľom navodiť v ľuďoch strach a obavy, na ktorých pozadí sa odohrávali celkom iné závažné deje. Je predsa jasné, že podiel Európy na celosvetovom uhlíkovom probléme predstavuje oproti ostatným kontinentom iba zlomok! Postupne sa tento projekt, pardon, problém, vytratil z médií. Lídri EÚ a vyspelých štátov Európy už pracovali na iných úlohách. Široká verejnosť ani len netušila, že vzápätí vyjde ďalšie šidlo z vreca von... Ak sa obhliadneme tak desať mesiacov naspäť, nedal sa nepostrehnúť nárast napätia medzi Áziou (RF a Čína) a USA plus EÚ pod vedením svetového lídra demokracie. Vo februári už, žiaľ, začali rinčať zbrane, a tak médiá vyrazili tiež do útoku, a to v zmysle jednostranného informovania. Prostredníctvom mainstreamových médií sa dosiahol cieľ – naratív, že presne vieme, kto je agresor. Netrvalo však dlho, kým sa ukázalo, kto je víťazom plynovej a ropnej vojny v súvislosti s dodávkami do Európy.

Čaká nás zdražovanie

Lídri EÚ a západných štátov si rýchlo osvojili myšlienku odpojiť sa od dodávok plynu a ropy do Európy z Východu a vytvoriť podmienky niekomu inému. Myšlienka sa zrodila dávnejšie, ale silnieť začala v polovici roka 2021 a doteraz zapríčinila okrem iného aj enormný rast cien ropy, výrobkov z nej a tiež elektrickej energie. Tento jav bol vhodným východiskom na utlmenie pandémie covidu, opatrení a očkovacích akcií, nosenia rúšok, zákazu cestovania a pod. Nakoľko obyvateľstvo severských a západných štátov už prejavilo veľmi veľkú nevôľu pokračovať v týchto radovánkach, zarobili sa už, samozrejme, obrovské peniaze, tak sa postupne trúbilo na ústup. Dnes už sa Európa zmieta v iných ťažkostiach a pandémia začína byť spomienkovou udalosťou.

Prekryli ju energetické problémy. Nastalo akési ticho okolo bezuhlíkovej Európy, pretože ropa a plyn budú, na radosť aktérov, dodávané zo západnej strany zemegule. Skoro všetky štáty EÚ to vítajú. Hlavnú úlohu vrčiacich a štekajúcich lídrov štátov hrajú tie „extrémne“ vedené... Je zvláštne, že štáty, ktoré sú existenčne závislé od týchto surovín, majú dobre rozvetvenú plynofikáciu a nemajú istotu v dodávkach potrebných surovín, sú najviac odtrhnuté z reťaze. Bude to tragédia, keď sa dozvedia, že tá iná ropa má odlišnú kvalitu aj mineralogické zloženie, a navyše, rafinérske závody týchto štátov majú zabudovanú technológiu len na spracovávanie ropy z RF. Do zabudovania nových technológií budú môcť spracovať maximálne 10 až 12 percent z ropy odinakiaľ. Kto a z čoho to zaplatí? S plynom to bude obdobné. Alebo budeme benzín, naftu, oleje a ostatné výrobky z ropy dovážať? Odkiaľ a za aké ceny? Budú môcť dôchodcovia a hypotekárnymi úvermi zaťažené mladé rodiny vôbec jazdiť autom? Ako bude technicky prijímaný odlišný plyn vo fabrikách SR, aké bude mať ceny a aké budú ceny výrobkov? Od úvah o dovážaní alternatívnych surovín a ich propagácie je ďaleko k reálnemu životu a, nanešťastie, veľmi draho bude i v bežnom živote.

Pokusy o ďalšie zmeny

Ak je SR v tomto období zadlžená na 60 – 70 percent HDP, ako bude môcť štát čeliť nemilosrdnému prejavu týchto skutočností na najzraniteľnejšie sociálne skupiny? Nikto z vedúcich politikov EÚ sa nespýtal ľudí na ich názor, nikto si nevie predstaviť, aký to bude mať efekt na životnú úroveň obyvateľov. Nikto nevie, čo bude s malými a strednými podnikateľmi, ak budú nútení skončiť. Jedno je však isté – a ďaleký Západ na tom cielene pracoval, aby sa Anglicko odčlenilo od EÚ – sme svedkami pokusov o ďalšie zmeny, lebo EÚ z hľadiska počtu obyvateľov, cca 500 miliónov, ekonomickej sily a konkurencieschopnosti je nebezpečenstvom pre záujmy a ciele za veľkou mlákou. Boj o dodávky plynu, ropy a ostatných surovín do Európy je takmer vyhratý, je to však sprevádzané prudkým rastom cien a burzy v Európe trend nastúpený v roku 2021 iba vítajú. Medzitým sa Východ v exporte ropy, plynu a iných surovín zorientoval na Áziu, Indiu a ďalšie štáty s počtom obyvateľov cca 3,5 miliardy... Reálna matematika je jasná a pre nás aj smutná.

V návale iných problémov už ani nevedno, kam sa posunula Greta... odložila plavidlo, ktorým brázdila moria, nemontuje sa do bezuhlíkovej Európy, zrejme začala chodiť do školy, aby dohnala zameškané učivo, lídri EÚ ju už nemusia mojkať a jej rodičia boli štedro odmenení. Aké prozaické. Účel bol splnený, cieľ dosiahnutý. Koľko takýchto divadiel zažívajú Európania? V záujme získania enormných ziskov sa predsa oplatí nájsť a ohodnotiť autorov, scenáristov, hercov aj režisérov. „Lídri“ EÚ a ich prisluhovači z jednotlivých štátov riešia aktuálne problémy s dostatkom plynu, ropy a iných surovín. Utíchli úvahy o odstavovaní jadrových elektrární, elektrární na uhlíkové palivo. Bezuhlíková Európa akosi pláva vedľa lodí s cisternami plynu a ropy z veľkej vzdialenosti. Plynovody budú hrdzavieť a veľké cisternové lode budú brázdiť oceány s enormnou uhlíkovou stopou! Ach, Európa naša, bude tak ako doposiaľ nikdy.