KRYMSKÁ MISIA

Avizovaná cesta poslancov NR SR pod taktovkou poslanca parlamentu Petra Marčeka na polostrov Krym dala do pohybu nielen slovenskú opozíciu, mainstream, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ), ale aj veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Jurija Mušku. Ten povedal, že nie je šťastný z rozhodnutia poslancov NR SR, ktorí sa začiatkom augusta chystajú na Krym skúmať tamojšie pomery. Upozornil ich tiež, že tým porušia ukrajinské zákony. „Ak ide o avizovanú cestu pána Marčeka a ďalších osôb na Krym, ako sa to uvádza v stanovisku predsedu NR SR, tieto osoby plánujú navštíviť Krym nie ako poslanci NR SR, ale ako súkromné osoby. Tieto skutočnosti, ako aj postoj slovenskej diplomacie v danej veci sú všeobecne známe a boli opakovane tlmočené tak ukrajinskému veľvyslancovi na Slovensku, ako aj našim ukrajinským partnerom v Kyjeve,“ povedal hovorca MZVaEZ Peter Susko. Muškovo vyjadrenie kritizoval predseda parlamentu Andrej Danko a vyzval ho, aby sa nevyjadroval k súkromným cestám poslancov NR SR. Podľa Danka sú takéto vyjadrenia nezlučiteľné s jeho funkciou. Dodal tiež, že ukrajinské zákony pre slovenských občanov neplatia. Organizátorom cesty na Krym je nezaradený poslanec NR SR Peter Marček, mená ostatných poslancov povedať nechcel. Na Krym majú vycestovať celkom šiesti poslanci, štyria z nich sú koaliční. Odlietajú 31. júla do Moskvy a následne 1. augusta na Krym. Vrátiť sa plánujú 4. augusta. Marček nesúhlasí s tvrdením, že Krym bol anektovaný. „Krym odjakživa patril Rusku,“ povedal.

Dvojaký meter

Na situáciu zareagoval aj poslanec za Smer-SD Ľuboš Blaha. „To je úžasné. Keď poslanci parlamentu cestujú do Kosova, nikto to nerieši, ale keď idú poslanci súkromne na Krym, médiá z toho robia poprask. V prípade Kosova nikto z liberálnych médií nespomenie, že ho ukradli Srbsku proti jeho vôli. Ale pri Kryme sa tvária, akoby bol súčasťou Ukrajiny od stvorenia sveta. Ten dvojaký meter je absurdný. Ja v tomto nespochybňujem pozíciu vlády. Slovensko vždy rešpektovalo medzinárodné právo a tak je to správne. Ale netvárme sa, že Krym možno hodiť pod nejakú šablónu. Krym je predsa prípad sui generis.“

Chruščov v roku 1954 daroval ruský polostrov Krym sovietskej Ukrajine z čisto administratívnych dôvodov v rámci jednotného Sovietskeho zväzu. Krym tým neprestal byť ruský, len sa dostal pod správu inej časti ZSSR. Na lepšiu predstavu, to je akoby Zápotocký kedysi administratívne prenechal Oravu českej časti jednotnej ČSSR. Myslí si niekto, že by tým Orava prestala byť slovenská? Alebo že by tým raz a navždy Česko získalo nespochybniteľný nárok na slovenskú zem? Či sa to niekomu páči, alebo nie, podobne je to aj s Krymom. Ten bol a ostane ruský. Pripomína, že za slovenský parlament nejde na Krym nikto. Kam idú poslanci súkromne, je podľa Ľuboša Blahu ich vec. Treba rozlišovať oficiálne a súkromné cesty, lebo inak sa z poslancov stanú otroci štátu. „Verím, že spor o Krym medzi Ruskom a Ukrajinou sa podarí diplomaticky vyriešiť, pretože práve to je v štátnom záujme Slovenska,“ dodal na záver.